Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto je kto v kauze Váhostav

Ak sa už nevyznáte v spleti postáv v udalostiach okolo Váhostavu, ponúkame stručné vysvetlenie.

Juraj Široký

Majiteľ Váhostavu, ktorý sa má do dvoch týždňov legálnou cestou minimálne na pár rokov zbaviť väčšiny dlhov, čo po sebe zanechal u drobných stavbárov pri stavbe diaľnic pre štát. Široký je známy pre svoje kontakty na vládne špičky, často spomínaný ako sponzor Smeru. Vládna strana aj Široký prepojenia odmieta.

Do sféry vplyvu Širokého patrí napríklad hokejový Slovan, štátom štedro podporený zimný štadión, ako aj podiely priľahlého hotela Double Tree by Hilton. Spomína sa najmä ako spolumajiteľ poisťovne Dôvera. To Široký popiera. Nový Čas upozornil na to, že podnikateľ vlastní aj vily na Bahamách.

Napriek tomu podnikateľovi zástupcovia hovoria, že Váhostav nemá peniaze na to, aby vyplatil svoje dlhy. Sám pritom od štátu zaplatené dostal a v rukách má už dnes zákazky do budúcna za stámilióny eur. V tendroch často uspel v konzorciu, napríklad s Doprastavom.

Miroslav Výboh

Vplyvný podnikateľ, údajne najbližší človek premiéra Roberta Fica spomedzi často skloňovaných sponzorov Smeru. Špeciálne blízko má mať Výboh aj k ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi pod ktorého spadajú policajné zložky. Všetci zúčastnení odmietajú, že by Výboh mal páky na Smer.

Výboh sa kedysi venoval zbrojárskemu priemyslu. Jeho firma Willing získavala zákazky napríklad na servis stíhačiek Mig-29 alebo dodávky armádnych prilbíc. Neskôr sa začal venovať developerstvu. Vlajkovou loďou oficiálneho konzula Monackého kniežatstva však v skutočnosti môže byť stavebná firma Doprastav, ktorá rovnako  ako to dnes plánuje Váhostav, odpísala dlhy nedávno. Výboh odmieta, že by firmu ovládal. Rovnako tak Široký a ďalší podnikateľ spájaný so Smerom, Jozef Brhel, ktorí sa spomínajú ako menšinoví podielnici v Doprastave.

Marián Moravčík

Prišiel koncom minulého roka na post šéfa Váhostavu s úlohou previesť firmu reštrukturalizáciou. Označuje sa za nájomného manažéra. Okrem práce pre štátnu Slovenskú agentúru na podporu investícií a obchodu, pracoval aj pre viacero schránkových firiem.

Medzi nimi je aj firma Lomark, pôvodom z Veľkej Británii. Patrí medzi kľúčových veriteľov Váhostavu. Dokonca sa dostala do veriteľského výboru, ktorý rozhoduje o osude ostatných veriteľov. Iba také percentá dlhu na odpis, ktoré odobrí výbor, sa môžu posunúť na hlasovanie pred všetkých veriteľov.  V tomto 5-člennom výbore veriteľov sedí okrem Lomarku aj Doprastav.

Moravčík odmieta, že by odpis dlhov mohol manipulovať sám dlžník. Tvrdí, že za Lomarkom nestojí Široký. Kto teda, vraj nevie. Hovorí, že to bolo v minulosti a išlo o prácu pre advokátsku kanceláriu Futej & partners. Advokát Futej sa spomína ako spolumajiteľ poisťovne Dôvera.

Ján Kato

Bývalá predĺžená ruka Juraja Širokého. Koncom minulého roka Kata odvolali z postu šéfa Váhostavu. V skutočnosti firmu podľa viacerých zdrojov Denníka N neriadil už niekoľko mesiacov predtým.

Kato sa začal najviac spomínať v momente, keď premiér Robert Fico začal pripúšťať možnosť, že vo Váhostave došlo k podvodu. Hovoril o podozrení, že bývalé vedenie firmy išlo do tendrov o stavbu diaľnic s extrémne nízkymi cenami. Zhruba v tom čase sa prípadom začali zaoberať aj policajné zložky. Prednedávnom urobili v novom bratislavskom sídle Váhostave ako aj v jeho žilinskej základni raziu.

Premiér Robert Fico a minister spravodlivosti Tomáš Borec

Premiér Robert Fico celé mesiace aj roky vedel, že sa veľké firmy so štátnymi zákazkami podozrivo zbavujú svojich dlhov cez takzvanú reštrukturalizáciu. Videl, ako to predviedla už v roku 2013 spoločnosť TSS Grade napriek tomu, že mala budúcnosť zabezpečenú vďaka tendru na modernizáciu koľajníc za vyše 200 miliónov eur. V súťaži zdolala aj o 40 miliónov eur lacnejšiu Skansku a vec skončila na stole Európskej komisii.
Premiér Fico začal riešiť kauzu Váhostav až po mohutnom tlaku médií. Najprv hovoril, že nemôže zasahovať do diania v súkromnej firme. Napokon sľúbil drobným veriteľom Váhostavu, že vykúpi ich pohľadávky za polovicu ich ceny a potom ich premení na 49 percent akcií vo Váhostave.

Súhlasili s tým aj majitelia Váhostavu, tesne potom, ako do firmy vtrhla policajná razia. Šéf Váhostavu Moravčík pripustil, že aj to pomohlo presvedčiť majiteľov, aby sa o akcie podelili.
Ako zbraň na svoju obranu pri kritike za nečinnosť spomína premiér ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Ten už dávnejšie pracoval na zmene zákona o reštrukturalizácii. Vrátil mu ju prezident. Za prvé nič podstatné neriešili a ani neboli riadne prepracované.

Milan Blaho

Šéf firmy Remal, ktorej Váhostav dlhuje niekoľko tisíc eur. S veľkou pravdepodobnosťou by premiér čelil rovnakým problémom už pri páde Doprastavu, keby sa našiel stavbár, ktorý by podobne ako Blaho pri Váhostave, organizoval a vyzýval ostatných drobných veriteľov, aby protestovali proti postupu Širokého firmy.

S pomocou Združenia proti korupcii oslovil niekoľko stoviek stavbárov. Podpora nebola v skutočnosti príliš veľká. Stavbári dobre vedia, že ak si pohnevajú Váhostav, len ťažko potom nájdu na Slovensku prácu na stavbe diaľnic.
Milan Blaho narobil premiérovi škrt cez rozpočet keď na poslednú chvíľu rozprúdil debaty o tom, či je v poriadku, aby sa Juraj Široký zbavil dlhov svojej vlajkovej lode. Blaho debatoval o tejto veci s takmer celou opozíciou. Sám má určitý cit pre politiku, ale hovorí, že sa jej nehodlá venovať.

Ján Figeľ

Bývalý minister dopravy a líder KDH sa stal na chvíľu vodcom opozície, keď sa dokázala takmer úplne zjednodiť po návrhu premiéra Roberta Fica odvolať Figeľa zo stoličky podpredsedu Národnej rady. Dôvod: Mal dotlačiť Širokého Váhostav, aby podliezal reálne ceny na diaľničných stavbách.
Fakty jasne hovoria o tom, že za rovnaké ceny ako Figeľ podpísal zopár zmlúv aj Ficov minister dopravy Ján Počiatek, a neboli mimo realitu. Nielen Váhostav a Doprastav boli ochotní podliezať štátne expertízy aj o polovicu. Zaujímavé je skôr to, že iné firmy okrem Váhostavu a Doprastavu, ktoré išli tiež s cenou dole, nemajú zásadný problém vyplácať svojich dodávateľov a stavať diaľnice.

Figeľ si pôvodne nechcel výrazne pohnevať vládnu stranu Smer, s ktorou debatovali o prípadnej spoločnej koalícii v budúcej vláde.
Figeľ napokon prvýkrát vylúčil koalíciu so Smerom. Ten sa ho vo finále neodvážil odvolať preto, že jeho vláda priniesla úspory na stavbe diaľnic.

Ecker – Kán & Partners

Advokátska kancelária, ktorej sa mimoriadne dobre darí, keď si štát objednáva právne služby. Najnovšie má zastupovať napríklad Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. To je tá, ktorá má na pokyn Fica vykupovať od dodávateľov Váhostavu pohľadávky za polovicu ich ceny a potom sa cez ne nominovať na 49percentného akcionára firmy.

Správkyňa reštrukturalizácie, Petra Gabrišová

Mladá, 25ročná správkyňa, získala licenciu na dozeranie nad mazaním dlhov dva mesiace predtým, ako Váhostav oznámil, že sa musí zbaviť časti dlhov, inak zbankrotuje. Správkyňu Gabrišovú si na dozorovanie nad svojím počínaním najali manažéri Váhostavu napriek tomu, že ide o jej prvú správcovskú skúsenosť.

Gabrišová pritom skúsenosti zbiera aj ako koncipientka jedného z advokátov kancelárie Ecker – Kán & Partners, Ľuboša Nováka.

Ecker – Kán & Partners má tiež blízko k advokátskej kancelárii Bankruptcy & Recovery services, ktorá správcovala pri mazaní dlhov Doprastavu.

Gabrišová napriek tomu zo správcovského postu neodstúpila. Pre zaujatosť v prospech Doprastavu ju nevylúčil z konania ani súd, hoci sa naň s takýmto podnetom obrátili veritelia Váhostavu. Hovoria, že sa proti súdnemu rozhodnutiu odvolajú.

Sudkyňa Katarína Bartalská a šéf SIS, Ján Valko

Osud Váhostavu má v tomto momente v rukách sudkyňa bratislavského okresného súdu Bratislava I, Katarína Bartalská. Buď teraz schváli ozdravný plán Váhostavu, ktorý prešiel hlasovaním veriteľov firmy (hlasuje sa systémom čo euro pohľadávky to jeden hlas, takže drobní veritelia nemajú takmer žiadne slovo, pozn. red.) alebo ju pošle rovno do konkurzu. To je práve to, čomu sa chce Váhostav vyhnúť. Prišiel by zrejme o svoje zákazky a musel by firmu predať.

Doposiaľ Bartalská nenaznačila, že by sa jej nepozdávali prepojenia šéfa Váhostavu s jedným z jeho kľúčových  veriteľov, ani prepojenia Gabrišovej na Doprastav.

Platí tiež, že Bartalská má deti so šéfom SIS, Jánom Valkom. On ako riaditeľ SIS je priamo podriadený vláde a premiérovi Robertovi Ficovi. Už pred nástupom do funkcie v roku 2012 po víťazstve Smeru v parlamentných voľbách patril k jeho najbližším spolupracovníkom.

Otázne teda je, či na jej rozhodovanie nemôžu mať vplyv vládne špičky.

Bartalská sama patrí medzi niekoľko kritizovaných sudkýň, ktoré na ministerstve spravodlivosti Tomáša Boreca poberali istú dobu sudcovský plat za úradnícku prácu.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať