Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Po zosuvoch začali D1 pri Ružomberku po rokoch znovu naplno stavať, kolóny môžu zostať do roku 2022

Slávnostný začiatok razenia tunela Čebrať v roku 2014. Foto - Tasr
Slávnostný začiatok razenia tunela Čebrať v roku 2014. Foto – Tasr

Kým postavia diaľnicu, prestavia semafory a pridajú v meste pruhy, zásadná úľava v doprave sa v Ružomberku očakávať nedá.

Po troch rokoch začínajú opäť naplno stavať D1 pri Ružomberku. Pokyn vydal minister dopravy Árpád Érsek.

„Zhotoviteľ začal s razením tunela Čebrať z východného portálu. Zo získaného materiálu pri razbe tunela sa bude budovať teleso diaľnice,“ píše Národná diaľničná.

Diaľnicu Hubová – Ivachnová (15 km) prestali naplno stavať, keď sa tam v roku 2015 zosunul svah, v roku 2016 stavbu formálne zastavili. Ukázalo sa, že trasu treba zmeniť.

Potom sa zháňali dodatky a posudok o dopade novej trasy na prírodu (prišlo 159 požiadaviek laickej a odbornej verejnosti).

Teraz majú diaľničiari všetky povolenia v rukách. To je pre Ružomberčanov a vodičov, ktorí tadiaľ jazdia, mimoriadne dôležitá správa. Dopravná situácia v meste je taká vážna, že mesto sa stáva známym protestnými blokádami.

Po novom sa už miestni nebudú pozerať na prázdne stavenisko. V kolónach však s veľkou pravdepodobnosťou budú stáť ešte niekoľko rokov. Diaľnica bude hotová v roku 2022, aj to iba, ak sa už nič nestane.

Pellegrini pýta rýchle riešenie, také nie je

Situácia je taká vážna preto

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Reťazec Klier je v platobnej neschopnosti v dôsledku prepadu tržieb počas pandémie. Najväčšia nemecká sieť kaderníctiev má na domácom trhu 1400 pobočiek a ďalšie v zahraničí vrátane Slovenska i Česka.

Finančné problémy Klieru rástli od začiatku pandémie vplyvom prudkého poklesu dopytu. V septembri firma požiadala o ochranu pred veriteľmi s cieľom reorganizácie. Najnovšie súd vo Wolfsburgu uvoľnil cestu hlavnému konkurznému konaniu.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa situácia firmy dotkne pobočiek v zahraničí. Majitelia Michael a Robert Klier veria v nový začiatok podniku, ktorý má zhruba 9200 zamestnancov. Podľa denníka Bild by mohla byť ohrozená pätina miest.

Prečo majú ťažkosti

Spúšťačom problémov Klieru bola pandémia, pre ktorú na jar museli ostať zatvorené aj kaderníctva. Tržby firmy tak klesli na nulu, zatiaľ čo fixné náklady, ako nájomné, bolo treba ďalej platiť. Po opätovnom otvorení sa kaderníctva potýkali s nezáujmom zákazníkov.

Podľa internetových stránok Klier podniká na Slovensku dvadsať rokov a má 23 pobočiek, v Česku ich prevádzkuje 34. (čtk, dpa)

Na trhu ojazdených áut na Slovensku ubudlo pre koronavírus 60-tisíc vozidiel. Vyplýva to z analýzy skupiny Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Druhá vlna pandémie koronavírusu potvrdila rozvoj on-line predaja ojazdených áut. „Bohužiaľ, nastala situácia, ktorej sa celý sektor automotive na jeseň obával. Predaj na našich pobočkách bol pre pandémiu koronavírusu znovu obmedzený. Našťastie sa nám darilo predávať hlavne on-line o polovicu vyšší objem vozidiel než na jar, ale stále sme sa nedostali cez polovicu bežných predajov. On-line predaje sa na tom budú podieľať možno až desiatimi percentami, zatiaľ čo v bežnom roku to skôr bývalo len pár promile,“ uviedla Karolína Topolová, predsedníčka predstavenstva Aures Holdings, prevádzkovateľa medzinárodnej siete AAA Auto.

Vďaka rýchlemu prechodu na on-line predaj a veľký záujem o ojazdené automobily v čase, keď boli pobočky otvorené, za jedenásť mesiacov skupina v sieti AAA Auto predala 66 000 vozidiel. Z toho na Slovensku 13 100, v Českej republike 37 700, v Poľsku 12 600 a v Maďarsku 2600. Pokiaľ sa pandémia nezhorší a pobočky budú v decembri prevažne otvorené, skupina očakáva tohtoročné predaje na hranici 70 000 áut.

Podľa analýzy Aures Holdings sa na trhu ojazdených áut prejavil rapídny úbytok vozidiel. „Napríklad na Slovensku bude na trhu do konca roka chýbať takmer 60 000 vozidiel, v Poľsku takmer 230 000 áut a v Českej republike takmer 100 000,“ uviedol prevádzkový riaditeľ siete AAA Auto Petr Vaněček. (tasr)

Reťazec Debenhams vstúpi do likvidácie, po zatvorení pobočiek môže zaniknúť 12-tisíc pracovných miest. Správcovia britskej siete obchodných domov sa rozhodli pre tento postup po tom, ako firma JD Sports stratila záujem o jej prevzatie.

Sieť obchodov Debenhams vznikla v roku 1778, od apríla funguje pod ochranou pred veriteľmi. V Británii prevádzkuje 124 obchodov.

Podľa správcov sú vyhliadky firmy na reštrukturalizáciu veľmi neisté, budú však ďalej hľadať záujemcu o prevzatie podniku alebo jeho časti. Ak nedostanú žiadnu ponuku, Debenhams ukončí prevádzku.

Likvidácia Debenhams je ďalšou ranou pre britský retail. V pondelok sa pod ochranu pred veriteľmi uchýlil predajca odevov Arcadia Group, čo ohrozuje 13-tisíc pracovných miest. (čtk, reuters, ft)

EÚ vyplatila Slovensku 300 miliónov eur zo zvýhodnených pôžičiek nástroja SURE, ktoré ministerstvo práce plánovalo využiť na podporu zachovania pracovných miest v systéme kurzarbeitu. Celkovo by Slovensko malo získať 631 miliónov eur.

O pridelení peňazí informovala Európska komisia, podporu zatiaľ dostalo celkovo 15 štátov v hodnote 40 miliárd eur. Únia financuje program, ktorý môže dosiahnuť celkovo 100 miliárd eur, z dlhopisov.

Arriva Nitra prehodnotí podanie námietky voči výsledkom súťaže na nového prevádzkovateľa MHD v Nitre. Poukazuje na to, že víťazná firma súťaže Transdev Morava vznikla len týždeň pred podaním ponuky.

Spoločnosť je súčasťou francúzskeho nadnárodného koncernu Transdev Group.

Súčasnému poskytovateľovi nitrianskej MHD sa tiež nepozdáva ponúknutá cena. Tá podľa nej pripomína cenovú vojnu medzi dopravcami o linku Nitra – Bratislava pred niekoľkými rokmi.

„Cestujúci si pamätajú, že cestovanie za jedno euro trvalo veľmi krátko. Nekalé konkurenčné praktiky totiž nemávajú dlhé trvanie. Veríme, že vedenie mesta prehodnotí oba podozrivé momenty v súvislosti s víťazom – dátum vzniku spoločnosti a podozrivo nízku sumu, pri ktorej vznikajú pochybnosti o kvalite ponúkanej služby či o férových platoch pre vodičov autobusov a obslužný personál,“ uviedla Petra Helecz zo spoločnosti Arriva.

„V súčasnosti plynie lehota, počas ktorej môžu neúspešní uchádzači podať námietky voči súťaži. Počas tohto obdobia sa mesto Nitra nebude vyjadrovať k otázkam súvisiacim s touto témou,“ skonštatoval hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Verejná súťaž:

  • je v hodnote takmer 130 miliónov eur, mesto Nitra ju vyhlásilo v auguste,
  • prihlásili sa do nej traja uchádzači,
  • víťaz Transdev Morava a spoločnosť TD Transport ponúkli cenu za ročné služby 9 881 136,30 eura,
  • druhá akciová spoločnosť Arriva Nitra ponúkla 10 805 747,80 eura,
  • akciová spoločnosť ČSAD Hodonín súťažila so sumou 11 461 584,05 eura.

Arriva má platnú zmluvu na zabezpečenie MHD v Nitre do konca budúceho roka. Podľa slov Helecz firma predložila do tendra ponuku, ktorá vychádza z dlhoročných skúseností s prevádzkou mestskej hromadnej dopravy v Nitre.

„Okrem úplnej obnovy 84 autobusov, čo predstavuje investíciu približne vo výške 19 miliónov eur, sme v celkovej cene služby adekvátne ohodnotili aj mzdy vodičov. Koncom leta 2019 hrozil štrajk vodičov v MHD. S odborármi sme sa dohodli na zvýšení miezd. Zvýšené mzdové náklady teraz zhoršujú konkurenčné postavenie Arrivy v tendri na zabezpečenie mestskej dopravy v Nitre,“ skonštatovala Helecz.

Druhý dopravca podľa jej slov mohol pri podávaní ponuky počítať s nižšími nákladmi, keďže nemá zamestnancov, a teda ani platnú kolektívnu zmluvu. „K vyjadreniam spoločnosti Arriva sa nebudeme vyjadrovať,“ povedala konateľka spoločnosti Transdev Morava Pavla Struhalová. (tasr)

Európska lieková agentúra oznámila, že najneskôr 29. 12. bude na zasadnutí rozhodovať o podmienečnom schválení vakcíny Pfizeru a BioNTechu proti covidu-19. Spoločnosti v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu očkovacej látky.

„Ak budú odovzdané údaje dostatočné na posúdenie kvality, účinnosti a bezpečnosti vakcíny, EMA ukončí hodnotiaci proces už počas mimoriadneho zasadnutia naplánovaného najneskôr na 29. decembra,“ uviedla vo vyhlásení agentúra, ktorá je príslušným regulačným úradom EÚ. (afp, tasr)

Poškodená cesta od Muráňa na Prednú Horu by mohla byť sprejazdnená do Vianoc, myslí si starosta obce Muráň v Revúckom okrese Roman Goldschmidt. Podľa jeho slov by sa tak podarilo dodržať termín, ktorý si stanovil Banskobystrický kraj.

„Vyzerá to nádejne, zvyknem sa tam chodiť pozrieť buď pešo, alebo na bicykli. Rozdiel oproti tomu, ako to vyzeralo v začiatkoch, a teraz je veľmi pozitívny a máme nádej, že do 20. decembra by sa mal jeden jazdný pruh sprejazdniť. Verím tomu, že to bude tak,“ konštatoval Goldschmidt.

Miestni si už podľa neho na dopravné obmedzenie zvykli, horšie sú však na tom ľudia, ktorí musia cestovať a dochádzať za prácou smerom na Poprad.

„Obchádzková trasa popod Muránsky hrad je dosť nebezpečná, a ak by sa tam niečo stalo, je veľký problém a sme vlastne odrezaní od sveta. Nedávno sa totiž vyvrátil kamión v smere od Tisovca a v podstate sme tak boli odrezaní z dvoch smerov,“ podotkol starosta.

Otvorenie cesty do Vianoc avizoval koncom novembra aj podpredseda kraja Ondrej Lunter. Podľa neho však pre nákladnú dopravu bude i naďalej platiť obchádzka cez Brezno alebo Rožňavu.

Úsek cesty Muráň – Predná Hora poškodili koncom júna intenzívne prívalové zrážky. Odvtedy je úplne uzavretý pre dopravu a náhradná obchádzková trasa je určená len obyvateľom regiónu. S prácami na poškodenom úseku začal zhotoviteľ koncom októbra. (tasr)

Košický samosprávny kraj v tomto roku opravil viac než 80 kilometrov ciest II. a III. triedy. Opravil alebo dokončuje opravu 12 mostov, do ktorých investoval viac ako päť miliónov eur.

„Aj napriek tomu, že sa tento rok nesie v znamení pandémie, som rád, že táto situácia neovplyvnila rekonštrukcie ciest a mostov v kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vo väčšine prípadov išlo podľa neho o cesty III. triedy, ktoré boli v minulosti na okraji záujmu, keďže v porovnaní s rýchlostnými cestami alebo cestami I. triedy ide o menej vyťažené komunikácie. „V aktuálnom volebnom období sa snažíme rozhýbať aj rekonštrukcie týchto zanedbaných komunikácií, ktoré využívajú obyvatelia nášho kraja na cestu do práce či do školy,“ dodal Trnka.

V okrese Košice-okolie má nový asfaltový koberec napríklad cesta v obciach Boliarov, Bačkovík, vo Veľkej Ide – časť Gomboš, v Čani, cesta vedúca do Zlatej Idky či cesta medzi Rozhanovcami a Čižaticami.

Na Zemplíne sa dočkali opravy cesty medzi Vojanmi a Veľkými Kapušanmi, Svätušou a Veľkým Horešom aj medzi Brezinou a Kazimírom.

Na Gemeri sa vynovila cesta medzi Roštárom a Štítnikom, v Lipovníku, Jablonove nad Turňou či cesta medzi Slavošovcami a Čiernou Lehotou.

Na Spiši je opravená cesta medzi Nálepkovom a Hnilčíkom, taktiež v intraviláne obce Slovinky, ale aj cesta v obci Hrabušice, na ktorú si kraj vzal úver z Európskej investičnej banky.

„Aktuálne sú krajskí cestári na ceste medzi Slancom a Novým Salašom a do konca roka chceme opraviť ešte cestu v intraviláne obce Olšovany,“ konštatoval Trnka.

V tomto roku sa kraj zameral na obnovu oporných múrov či priepustov. Okrem iného ukončil rozsiahlu rekonštrukciu oporného múra v lokalite Gregorov prameň, nový oporný múr pribudol aj v obci Hrabušice na Spiši. Podľa kraja sa zvýšilo tempo rekonštrukcie mostov.

„Finančne najnákladnejšou bola oprava mosta medzi Strážskym a jeho časťou Krivošťany, ktorého časť sa v októbri minulého roka zrútila. Žiaľ, po tom, čo sme v Strážskom postavili nový most, sa zrútil ďalší, a to medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na iné projekty, sme tak museli opäť presunúť na riešenie tejto havarijnej situácie,“ informoval Trnka. (tasr)

Predseda Hlasu Pellegrini žiada premiéra Matoviča, aby predložil náklady za plošné testovania. Ministri podľa neho zatajujú čísla o tom, koľko stálo testovanie doteraz. Otázne podľa neho je, prečo sa nakupujú ďalšie antigénové testy a či sa už minuli tie, ktoré vláda nakúpila.

Pellegrini dodal, že sa plánujú obrátiť aj na Inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, aby urobili analýzu a súhrnnú správu o nákladoch. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa OECD v roku 2020 klesne o 6,3 %. Organizácia tak Slovensku prognózuje miernejší prepad než ďalšie domáce a zahraničné inštitúcie. Na budúci rok očakáva OECD rast o 2,7 %, v roku 2022 o 4,3 %.

V júni OECD predpovedala Slovensku pokles o 9,3 až 11,1 % podľa závažnosti dôsledkov pandémie.

Čo očakáva OECD

  • Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 %, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 % a v roku 2022 pokles späť na 6,8 %.
  • Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 % HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 % HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 % HDP.
  • Vládny dlh sa podľa maastrichtskej definície zvýši tento rok na 58,4 % HDP zo 48,53 % HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 % a v nasledujúcom roku na 66 % HDP. (tasr, e)

Nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu, a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, aké sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny na vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať