Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Váhostav čaká na sudkyňu, tá môže počkať na Širokého

Schôdza veriteľov odhlasovala vo štvrtok ozdravný plán firmy. Nezabral ani menší protest Aliancie Fair-play, ktorá upozornila na možné prepojenie medzi dlžníkom a veriteľmi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Schôdza veriteľov odhlasovala vo štvrtok ozdravný plán firmy. Nezabral ani menší protest Aliancie Fair-play, ktorá upozornila na možné prepojenie medzi dlžníkom a veriteľmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Otázkou, či majitelia Váhostavu nemohli nezákonne ohýbať plán firmy vymazať veľkú časť dlhov, sa teraz zaoberá sudkyňa. Požiadala o pomoc prokuratúru, vypočuť môže aj Širokého.

Všetko vysvetlím a ukážem verejnosti, ako to bolo s peniazmi, ktoré natiekli do Váhostavu v čase, keď bol zrelý na krach. Asi taký prísľub vyslal majiteľ stavebného gigantu Juraj Široký podľa šéfa firmy Mariána Moravčíka.

„Pán Široký prisľúbil, že v najkratšom čase vystúpi a povie k tomu svoje stanovisko,“ priblížil Moravčík v relácii TA3 V politike výsledok svojho stretnutia so Širokým.

Široký by tak mal predložiť dostatok dôkazov o tom, že majitelia Váhostavu nemohli manipulovať proces, v ktorom sa firma snaží prinajmenšom na čas zbaviť veľkej časti dlhov a podnikať ďalej.

Veritelia už schválili vyškrtanie dlhov Váhostavu v hodnote 85 percent pohľadávok voči bežným dodávateľom. V prípade reštrukturalizácie stavebnej firmy však ostalo niekoľko otázok.

Vysvetlí, kto požičal?

Najvýznamnejšiu položila Alianca Fair-play, keď sa zaujímala o možný konflikt záujmov Moravčíka. Zistila totiž, že v minulosti zastupoval jednu z firiem, ktoré požičali Váhostavu, keď už bol zrelý na bankrot, a ani si nepýtala záruky.

Moravčík mal v minulosti splnomocnenie konať v mene firmy Lomark. Tá mala ako člen veriteľského výboru veľký vplyv na to, koľko percent Váhostav zo svojho dlhu vymaže.

Ak by sa ukázalo, že sa cez schránkové firmy dostal majiteľ do radov veriteľov, ktorí by mali o jeho osude rozhodovať, je to problém. Spriaznené osoby majú mať totiž výrazne obmedzené práva pri mazaní dlhov a nemajú byť vo veriteľskom výbore. Lomark na záverečné hlasovanie výboru zástupcu neposlal.

Chce pomoc od prokuratúry

Otázne je, aký postup zvolí sudkyňa Katarína Bartalská, ktorá má reštrukturalizáciu Váhostavu na starosti. Buď odsúhlasený plán potvrdí, alebo ho zamietne a pošle firmu do konkurzu. Keby ju poslala do konkurzu, môže sa proti tomu ešte Váhostav odvolať.

Sudkyňa koncom minulého týždňa požiadala v tejto veci o súčinnosť generálnu prokuratúru. Týmto krokom vlastne spochybnila všetko, čo sa už odhlasovalo v pléne veriteľov.

Bartalská môže čakať na to, či prokuratúra neobjasní, či majitelia Váhostavu nepožičali sami sebe, a tak sa nedostali do pozície, v ktorej mohli manipulovať odpis dlhov firmy. Sudkyňa však teoreticky môže aj sama vypočuť majiteľov Váhostavu.

Bartalskej už plynie 15-dňová lehota, ktorú má na rozhodnutie. V skutočnosti neexistujú účinné sankcie za to, keby sa rozhodla o verdikte premýšľať dlhšie, napríklad kým neuvidí dostatočné dôkazy o tom, ako to bolo so schránkovými firmami.

Okrem Lomarku s materskou firmou vo Veľkej Británii totiž medzi veľkými veriteľmi Váhostavu figurujú aj schránkové firmy z Cypru či Belize. Moravčík povedal, že by ozdravný plán prešiel, aj keby proti hlasovali spomínané schránkové firmy.

Sudkyňa Bartalská má deti so šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS) Jánom Valkom. Ako riaditeľ SIS je priamo podriadený vláde a Robertovi Ficovi. Na rad teda prichádzajú otázniky, ktoré sa týkajú objektívneho pohľadu sudkyne na vec.

Teoreticky, ak by odobrila plán Váhostavu očistiť sa od dlhov a až potom by štátne orgány prišli so zistením, že mohlo ísť o trestný čin, nemalo by to mať vplyv na to, čo raz sudkyňa podpísala. „Úlohu by to následne mohlo zohrať len pri prípadnom vyvodzovaní trestnej zodpovednosti,“ uvažuje partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.

Pod tlakom médií

Plán, ktorý má sudkyňa na stole, ráta s tým, že Váhostav preplatí bežným nezabezpečeným veriteľom 15 percent dlhov.

Na pomoc veriteľom a v prospech nižšieho účtu pre daňových poplatníkov sa banky vzdajú časti peňazí, ktoré mali vo Váhostave poistené a aj by ich dostali.

Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a ČSOB tak rozdelia časť peňazí, ktoré poskytli stavebnému gigantu, drobným veriteľom. V prepočte tak menší veritelia dostanú preplatené ďalšie štyri percentá z pohľadávok.

Po tom, ako do veci po dlhom otáľaní zasiahol premiér Robert Fico, by nemalo byť konečné resumé pre veriteľov takéto dramatické. Vláda im totiž sľúbila odkúpiť ich pohľadávky za polovicu ich ceny. Následne ich chce štát premeniť na 49 percent akcií Váhostavu.

Moravčík v diskusnej relácii TA3 povedal, že si myslí, že túto ponuku od vlády väčšina veriteľov prijme. Potrebujú totiž peniaze čím skôr.

Pomôcť obetiam Váhostavu sa vláda Roberta Fica rozhodla po tlaku médií. Vláda už pritom videla, ako sa zbavila dlhov firma TSS Grade, hoci mala zákazku na modernizáciu koľajníc za vyše 200 miliónov eur a nebola ani najlacnejšia v tendri.

Jeden áno, druhý nie

Podobne vymazal na prelome rokov dlhy Doprastav s nejasnou vlastníckou štruktúrou, ktorému sa darí získavať zákazky na stavbu štátnych diaľnic. Ani vtedy štát nezasiahol a drobným veriteľom nepomohol.

Doprastav už má v rukách rozhodnutie sudkyne, že počas nasledujúcich piatich rokov smie vymazať veľkú časť dlhov. Uchádza sa o ďalšie zákazky – Centrálny register zmlúv uvádza za posledné týždne víťazstvá firmy v tendroch za desiatky miliónov eur.

Problém so súťažami by nemal mať ani Váhostav, hoci štát narýchlo zmenil zákony. Tí, ktorí sa chcú zbaviť dlhov a ďalej podnikať, by už podľa nových pravidiel nemali chodiť do verejných tendrov. Platí to však iba do momentu, kým sudkyňa neodklepne ozdravný plán firmy.

Na Doprastav sa už nevzťahujú novoprijaté klauzuly o tom, že si môžu veritelia vymáhať svoje peniaze aj do výšky 100 percent, ak uvidia, že je firma v zisku.

Doprastav a Váhostav majú pritom spolu veľa spoločného. Obe firmy podnikajú v stavbe diaľnic, zákazky často získavajú aj spolu v konzorciách.

Objavilo sa však aj prepojenie cez správcov, ktorých si vybrali, aby dohliadali na výmaz veľkej časti dlhov spomínaných firiem.

Čo sa ešte zmenilo

Vláda na poslednú chvíľu pomenila zákony tak, aby mohli veritelia naháňať dlžníka aj o pár rokov s pokusmi exekvovať majetok firmy do hodnoty polovice ich pohľadávok. Potom by zasa majiteľ pohľadávok mal sledovať, či firma nevytvorila zisk, a pýtať si zvyšok svojich peňazí aj do výšky 100 percent.

To však predpokladá, že firma formálne aj nejaký zisk vytvorí. Môže ho teoreticky odlievať, ak nechce vykázať reálne zisky.

Otázne je aj to, ako veľmi by bol štát motivovaný naháňať Váhostav s platnými pohľadávkami do ich 50-percentnej hodnoty. To by mohlo dostať firmu do konkurzu.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať