Váhostav čaká na sudkyňu, tá môže počkať na Širokého
Otázkou, či majitelia Váhostavu nemohli nezákonne ohýbať plán firmy vymazať veľkú časť dlhov, sa teraz zaoberá sudkyňa. Požiadala o pomoc prokuratúru, vypočuť môže aj Širokého.
Všetko vysvetlím a ukážem verejnosti, ako to bolo s peniazmi, ktoré natiekli do Váhostavu v čase, keď bol zrelý na krach. Asi taký prísľub vyslal majiteľ stavebného gigantu Juraj Široký podľa šéfa firmy Mariána Moravčíka.
„Pán Široký prisľúbil, že v najkratšom čase vystúpi a povie k tomu svoje stanovisko,“ priblížil Moravčík v relácii TA3 V politike výsledok svojho stretnutia so Širokým.
Široký by tak mal predložiť dostatok dôkazov o tom, že majitelia Váhostavu nemohli manipulovať proces, v ktorom sa firma snaží prinajmenšom na čas zbaviť veľkej časti dlhov a podnikať ďalej.
Veritelia už schválili vyškrtanie dlhov Váhostavu v hodnote 85 percent pohľadávok voči bežným dodávateľom. V prípade reštrukturalizácie stavebnej firmy však ostalo niekoľko otázok.
Vysvetlí, kto požičal?
Najvýznamnejšiu položila Alianca Fair-play, keď sa zaujímala o možný konflikt záujmov Moravčíka. Zistila totiž, že v minulosti zastupoval jednu z firiem, ktoré požičali Váhostavu, keď už bol zrelý na bankrot, a ani si nepýtala záruky.
Moravčík mal v minulosti splnomocnenie konať v mene firmy Lomark. Tá mala ako člen veriteľského výboru veľký vplyv na to, koľko percent Váhostav zo svojho dlhu vymaže.
Ak by sa ukázalo, že sa cez schránkové firmy dostal majiteľ do radov veriteľov, ktorí by mali o jeho osude rozhodovať, je to problém. Spriaznené osoby majú mať totiž výrazne obmedzené práva pri mazaní dlhov a nemajú byť vo veriteľskom výbore. Lomark na záverečné hlasovanie výboru zástupcu neposlal.
Chce pomoc od prokuratúry
Otázne je, aký postup zvolí sudkyňa Katarína Bartalská, ktorá má reštrukturalizáciu Váhostavu na starosti. Buď odsúhlasený plán potvrdí, alebo ho zamietne a pošle firmu do konkurzu. Keby ju poslala do konkurzu, môže sa proti tomu ešte Váhostav odvolať.
Sudkyňa koncom minulého týždňa požiadala v tejto veci o súčinnosť generálnu prokuratúru. Týmto krokom vlastne spochybnila všetko, čo sa už odhlasovalo v pléne veriteľov.
Bartalská môže čakať na to, či prokuratúra neobjasní, či majitelia Váhostavu nepožičali sami sebe, a tak sa nedostali do pozície, v ktorej mohli manipulovať odpis dlhov firmy. Sudkyňa však teoreticky môže aj sama vypočuť majiteľov Váhostavu.
Bartalskej už plynie 15-dňová lehota, ktorú má na rozhodnutie. V skutočnosti neexistujú účinné sankcie za to, keby sa rozhodla o verdikte premýšľať dlhšie, napríklad kým neuvidí dostatočné dôkazy o tom, ako to bolo so schránkovými firmami.
Okrem Lomarku s materskou firmou vo Veľkej Británii totiž medzi veľkými veriteľmi Váhostavu figurujú aj schránkové firmy z Cypru či Belize. Moravčík povedal, že by ozdravný plán prešiel, aj keby proti hlasovali spomínané schránkové firmy.
Sudkyňa Bartalská má deti so šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS) Jánom Valkom. Ako riaditeľ SIS je priamo podriadený vláde a Robertovi Ficovi. Na rad teda prichádzajú otázniky, ktoré sa týkajú objektívneho pohľadu sudkyne na vec.
Teoreticky, ak by odobrila plán Váhostavu očistiť sa od dlhov a až potom by štátne orgány prišli so zistením, že mohlo ísť o trestný čin, nemalo by to mať vplyv na to, čo raz sudkyňa podpísala. „Úlohu by to následne mohlo zohrať len pri prípadnom vyvodzovaní trestnej zodpovednosti,“ uvažuje partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.
Pod tlakom médií
Plán, ktorý má sudkyňa na stole, ráta s tým, že Váhostav preplatí bežným nezabezpečeným veriteľom 15 percent dlhov.
Na pomoc veriteľom a v prospech nižšieho účtu pre daňových poplatníkov sa banky vzdajú časti peňazí, ktoré mali vo Váhostave poistené a aj by ich dostali.
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a ČSOB tak rozdelia časť peňazí, ktoré poskytli stavebnému gigantu, drobným veriteľom. V prepočte tak menší veritelia dostanú preplatené ďalšie štyri percentá z pohľadávok.
Po tom, ako do veci po dlhom otáľaní zasiahol premiér Robert Fico, by nemalo byť konečné resumé pre veriteľov takéto dramatické. Vláda im totiž sľúbila odkúpiť ich pohľadávky za polovicu ich ceny. Následne ich chce štát premeniť na 49 percent akcií Váhostavu.
Moravčík v diskusnej relácii TA3 povedal, že si myslí, že túto ponuku od vlády väčšina veriteľov prijme. Potrebujú totiž peniaze čím skôr.
Pomôcť obetiam Váhostavu sa vláda Roberta Fica rozhodla po tlaku médií. Vláda už pritom videla, ako sa zbavila dlhov firma TSS Grade, hoci mala zákazku na modernizáciu koľajníc za vyše 200 miliónov eur a nebola ani najlacnejšia v tendri.
Jeden áno, druhý nie
Podobne vymazal na prelome rokov dlhy Doprastav s nejasnou vlastníckou štruktúrou, ktorému sa darí získavať zákazky na stavbu štátnych diaľnic. Ani vtedy štát nezasiahol a drobným veriteľom nepomohol.
Doprastav už má v rukách rozhodnutie sudkyne, že počas nasledujúcich piatich rokov smie vymazať veľkú časť dlhov. Uchádza sa o ďalšie zákazky – Centrálny register zmlúv uvádza za posledné týždne víťazstvá firmy v tendroch za desiatky miliónov eur.
Problém so súťažami by nemal mať ani Váhostav, hoci štát narýchlo zmenil zákony. Tí, ktorí sa chcú zbaviť dlhov a ďalej podnikať, by už podľa nových pravidiel nemali chodiť do verejných tendrov. Platí to však iba do momentu, kým sudkyňa neodklepne ozdravný plán firmy.
Na Doprastav sa už nevzťahujú novoprijaté klauzuly o tom, že si môžu veritelia vymáhať svoje peniaze aj do výšky 100 percent, ak uvidia, že je firma v zisku.
Doprastav a Váhostav majú pritom spolu veľa spoločného. Obe firmy podnikajú v stavbe diaľnic, zákazky často získavajú aj spolu v konzorciách.
Objavilo sa však aj prepojenie cez správcov, ktorých si vybrali, aby dohliadali na výmaz veľkej časti dlhov spomínaných firiem.
Čo sa ešte zmenilo
Vláda na poslednú chvíľu pomenila zákony tak, aby mohli veritelia naháňať dlžníka aj o pár rokov s pokusmi exekvovať majetok firmy do hodnoty polovice ich pohľadávok. Potom by zasa majiteľ pohľadávok mal sledovať, či firma nevytvorila zisk, a pýtať si zvyšok svojich peňazí aj do výšky 100 percent.
To však predpokladá, že firma formálne aj nejaký zisk vytvorí. Môže ho teoreticky odlievať, ak nechce vykázať reálne zisky.
Otázne je aj to, ako veľmi by bol štát motivovaný naháňať Váhostav s platnými pohľadávkami do ich 50-percentnej hodnoty. To by mohlo dostať firmu do konkurzu.
