Čo prinúti korporácie zasiahnuť proti konšpirátorom a nenávisti? Iná megakorporácia

Čítate MediaBrífing – prehľadný súhrn najdôležitejších informácií o médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý týždeň mailom.

Udalosť týždňa: YouTube, Apple, Facebook, Spotify, LinkedIn a MailChimp začali blokovať konšpirátora Alexa Jonesa, zakladateľa webu InfoWars. Za 24 hodín tak za šírenie nenávisti prišiel o svoje najsilnejšie distribučné kanály, dokonca aj e-shop Amazon prestal odporúčať jeho produkty.

Jonesovi zatiaľ ostal účet na Twitteri, kde má vyše 870-tisíc odberateľov a kde vraj zatiaľ pravidlá neporušil. Z interných dokumentov Twitteru vyplýva, že najhoršie vyjadrenia Alexa Jonesa vznikli v čase, keď sociálna sieť nemala také pravidlá proti obťažovaniu, aké má dnes. Novinár CNN však jeho tweety prešiel a našiel medzi nimi viaceré, ktoré porušujú pravidlá, zverejnené boli aj v uplynulých mesiacoch.

Zatiaľ neboli zablokované ani aplikácie InfoWars na Androide a iOS, v týchto dňoch sa zaradili medzi najpopulárnejšie.

Blokovanie vyvolalo veľa reakcií, vyberáme najzaujímavejšie:

Dylan Byers napísal, že IT firmy sa nekoordinovali a rozhodnutia o blokovaní Alexa Jonesa vznikli nezávisle od seba. Facebook, YouTube a Spotify konali v reakcii na rozhodnutie Applu. Na ňom sa podieľal aj samotný šéf Applu Tim Cook.

Brian Feldman vysvetľuje, že IT firmy zablokovali Jonesa práve preto, že to urobil Apple. Ich rozhodnutie preto nie je dôkazom ich zodpovedného prístupu, ale len reakciou na rozhodnutie veľkého a dôležitého hráča. „Ukázalo sa, že jediný, kto vie korporácie prinútiť konať proti nenávistným prejavom a nebezpečným konšpiračným teóriám, je iná megakorporácia.“

Šéf Twitteru Jack Dorsey vysvetlil, že Jonesa nezablokovali, pretože zatiaľ neporušil ich pravidlá. „Nepodnikneme jednorazové opatrenie, vďaka ktorému by sme mali na chvíľku dobrý pocit a ktoré by podporilo nové konšpiračné teórie.“ Ľudia ako Jones podľa neho šíria senzácie a nepodložené fámy, no je úlohou novinárov ich overovať a vyvracať. „Čo si myslíte, že robia novinári? Trávia celý deň na Twitteri, aby overovali Alexa Jonesa? To je dobré pre Twitter, ale nie pre demokraciu,“ reagovala reportérka New York Times Cecilia Kangová.

Kara Swisherová sa pýta, aký zmysel majú pravidlá Twitteru, ak neumožňujú zablokovať „nebezpečného klamára Alexa Jonesa“. Pravidlá sa môžu meniť, šéf Twitteru by preto nemal hovoriť o pravidlách, ale o hodnotách svojej firmy. Pod hodnotami Swisherová myslí aj schopnosť robiť ťažké rozhodnutia. Administrátori Twitteru podľa nej robia sizyfovskú prácu, pri snahe zabezpečiť slušnosť na sociálnej sieti sa môžu opierať len o chabé pravidlá a firma im neposkytuje pevný súbor hodnôt.

Issie Lapowská vysvetľuje, že otázkou nikdy nebolo, či Jones svojimi nenávistnými prejavmi porušil pravidlá Facebooku alebo YouTubu, ale či tieto firmy naozaj budú vyžadovať dodržiavanie svojich pravidiel a riskovať tak stratu imidžu radikálnej otvorenosti. Práve otvorenosť bola ich najväčšou silou, lenže sa stala aj ich najväčšou slabosťou.

Max Fisher píše, že pre Američanov je prípad s Alexom Jonesom nový a bez precedensov, no v rozvojových krajinách sú problémy aj ich chaotické riešenia známa téma. India, Mjanmarsko či napríklad Srí Lanka – všade tam sú problémy častejšie, vážnejšie, no Facebook nečelí dostatočnému tlaku, aby ich riešil.

David French upozorňuje, že nie je správne, ak IT firmy využívajú pri posudzovaní nenávistných príspevkov vlastné subjektívne kritériá. Radšej by mali využiť inštitúty známe z anglosaského práva – libel (zjednodušene urážka písaným slovom či obrázkom) a slander (urážky hovoreným slovom).

Facebook na blogu opisuje, aké ťažké je posudzovať nenávistné prejavy. „Dokonca aj v krajinách, kde majú detailné zákony o prejavoch nenávisti, napríklad v Nemecku, sa názory rôznia. Nemecký súd nám nedávno nariadil, aby sme obnovili príspevok, pri ktorom sa zdalo, že prirovnáva migrantov k ‚hávedi‘ a ‚parazitom‘, za čo sme ho odstránili. Súd však vnímal príspevok inak – vraj hovoril o správaní konkrétnych jednotlivcov, nie o migrantoch vo všeobecnosti.“

T. C. Sottek a ďalší novinári si všimli, že Jones sa sťažuje, že je cenzurovaný, no sám má na svojom webe pravidlá, ktoré mu umožňujú mazať príspevky. „Pamätajte, ste tu hostia. Nie je to cenzúra, ak porušíte pravidlá a váš príspevok vymažeme. Všetky civilizácie majú pravidlá, a ak ich porušíte, môžete očakávať, že vás vylúčia z kmeňa,“ píše Jones na svojom webe. Robí teda presne to, čo urobili Apple, YouTube, Facebook a spol.

Na okraj: Microsoft pohrozil službe Gab, že jej nebude ďalej poskytovať webový priestor, ak nevyrieši problém s antisemitskými príspevkami. Sociálna sieť Gab vznikla pre ľudí, ktorí boli za nenávistné prejavy zablokovaní na Twitteri. Teraz jej dal Microsoft dva pracovné dni na stiahnutie problematických príspevkov.

Dezinformácie, hoaxy a propaganda

• Dezinformačné weby pravidelne stoja na strane Smeru a stávajú sa hlavnou oporou pre Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v kritických chvíľach, všíma si Vladimír Šnídl. Konšpirátori im pomáhali v čase protestov Za slušné Slovensko aj teraz pri kauze únosu občana Vietnamu.
• Virálne politické príspevky nemusia meniť názory ľudí. Cieľom reklám je často dosiahnuť čo najväčší „engagement“. To môže byť dobré, ak chcete ľudí presvedčiť, aby prispeli alebo dobrovoľne pomohli. Nemusí to však fungovať, ak chcete budovať podporu kandidáta alebo presvedčiť nerozhodnutých ľudí. „Kľúčom k presviedčaniu nie je zaujať čo najväčšie publikum, ale byť úspešný v zasiahnutí toho správneho publika,“ píše Wired.
• YouTube začal pod niektorými videami zobrazovať odkazy na informácie z Wikipédie či Encyklopædie Britannica. Chce tak tlmiť šírenie konšpirácií o globálnom otepľovaní či očkovaní.
• 24 brazílskych redakcií sa spojilo a budú overovať správy, ktoré sa pred októbrovými voľbami šíria cez WhatsApp. Nadväzujú tak na úspešnú spoluprácu 90 organizácií v Mexiku v rámci projektu Verificado. V Brazílii používa WhatsApp 120 miliónov ľudí a je to ich hlavná komunikačná platforma. Keďže sú však všetky správy šifrované, ľudia budú novinárom nahlasovať správy, ktoré by bolo vhodné overiť.

Ďalšie správy o médiách

BLESK VS. OKAMURA
Český Blesk nepozve do debát pred komunálnymi voľbami politikov SPD Tomia Okamuru. Redakcia sa tak rozhodla, lebo SPD maže kritické komentáre a blokuje nepohodlných diskutérov na sociálnych sieťach. Okrem toho strana nepustila redaktorov Blesku na svoje akcie pred voľbami 2017. „Debaty budú vysielané naživo. Preto máme obavy, že výroky politikov SPD môžu byť rasistické či xenofóbne,“ povedal David Vaníček z videoredakcie Blesku. „Nechceme sa podieľať na tomto spoločensky vysoko nebezpečnom biznise so strachom, na ktorom je SPD postavená.“ Okamura reagoval slovami, že „nastupuje najtvrdšia cenzúra“.

ROZPRÁVAJTE SA
Pred vyše rokom som písal o iniciatíve nemeckého týždenníka Die Zeit, ktorý sa rozhodol spojiť ľudí s úplne rozličnými názormi. Cieľom bolo, aby sa dvaja ľudia stretli, porozprávali sa a vypočuli si argumenty tých s celkom odlišnými politickými názormi. Keďže bol projekt úspešný, prizvali na spoluprácu ďalšie nemecké médiá a chystajú druhé kolo. Ľudia sa majú opäť stretávať a diskutovať 23. septembra. Online nástroj na spájanie ľudí nazvaný My Country Talks pripravujú s podporou Googlu a bude dostupný ako open source, aby ho mohol použiť ktokoľvek ďalší.

WIKIPÉDIA
Ako je možné, že v dnešnej postfaktickej dobe plnej trollov môže existovať Wikipédia a byť stále taká dobrá? Nad touto otázkou sa zamýšľa magazín Atlantic. Wikipédia má súbor pravidiel pre svojich prispievateľov. Určuje, aké zdroje možno používať a aké nie, ako si udržať odstup a neutrálne stanovisko.

UBAVIŤ SA K SMRTI 2.0
Novinár Ezra Klein si pripomenul slávnu knihu Neila Postmana Ubaviť sa k smrti z roku 1985, v ktorej varoval, že vďaka televízii môžeme brať všetky správy a svet okolo nás ako zábavu. Klein varuje, že doba internetu a Trumpa je ešte šialenejšia, ako si Postman dokázal predstaviť. „Trump vládne neohrabane, ale majstrovsky ovláda pozornosť verejnosti. Denne ukazuje, ako sa dá utopiť pravda v mori irelevantnosti, ako ďaleko môže zájsť obhajoba neobhájiteľného, ak má formu zábavy.“

VOJNA
Pred pár dňami Donald Trump opäť zaútočil na médiá. Opäť o nich tvrdil, že sú „nepriateľom ľudu“, že sú nebezpečné, choré a že môžu vyvolať vojnu. Historik z Princetonskej univerzity Julian E. Zelizer však vysvetľuje, že to tak nie je: „Noviny nevyvolávajú vojny, prezidenti áno,“ napísal. Hoci médiá majú možnosť ovplyvniť verejnú mienku, len zriedkakedy sa zjednotia na jedinom názore, kým politici zväčša majú dostatočnú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ako a kedy použiť vojenskú silu. To sa týka aj španielsko-americkej vojny z roku 1898, o ktorej sa občas píše, že ju vyvolali noviny, či udalostí po 11. septembri, vysvetľuje Zelizer pre magazín Atlantic.

PODCASTY
Ak si niekto myslí, že z podcastov sa stáva masové médium, mal by byť trochu opatrný. Len 64 percent Američanov sa stretlo so slovom „podcast“, no mnohí z nich stále nevedia, čo znamená. V populácii nad 12 rokov počúva podcasty každý týždeň len 17 % ľudí, tento počet sa zvyšuje o zhruba 2 % za rok. Prieskum spoločnosti Edison Research tiež ukázal, že 48 percent z tých, ktorí podcasty nepočúvajú, ani nevie, ako sa dajú počúvať. 8 z 10 ľudí, ktorí podcasty nepočúvajú, tvrdia, že na to nemajú v mobile žiadnu aplikáciu – mnohí z nich ju tam pritom majú, no nevedia o tom.

MJANMARSKO
Agentúra Reuters vydala veľkú reportáž o svojich dvoch kolegoch, ktorí opísali masové vyvražďovanie Rohingov v Mjanmarsku. Súd ich obžaloval z porušenia štátneho tajomstva a hrozí im 14 rokov za mrežami. Podľa agentúry bude proces testom slobody tlače a toho, ako veľmi sa krajina posunula k otvorenej spoločnosti.

V skratke

• Český Nový deník spustí web 28. októbra. Tlačená verzia sesterského média Denníka N začne vychádzať začiatkom roka 2019.
• Vyše 1000 amerických médií je z Európy nedostupných, ich weby totiž stále nevyhovujú novým pravidlám na ochranu osobných údajov GDPR.
• Z obsahu obľúbenej facebookovej skupiny Odposlechnuto v Praze vznikla kniha. Výťažok z jej predaja ide na pomoc ľuďom so sluchovým hendikepom.
• New York Times má 2,9 milióna digitálnych predplatiteľov, v druhom štvrťroku získal 109-tisíc nových. Zisk dosiahol 23,6 milióna dolárov, pred rokom to bolo 15,6 milióna.
• Snapchatu prvýkrát klesol počet denných používateľov, a to o 2 % v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Tržby však stúpli.
• 16. septembra je uzávierka prihlášok na granty pre európskych novinárov, ktorí chcú robiť reportáže v spolupráci s novinármi z viacerých krajín.

MediaBrífing bude mať malú letnú prestávku, vyjde opäť 31. augusta. Ďakujem vám za podporu, cennú spätnú väzbu a želám pekné letné dni.