Lubyová eurofondy rozdelí po novom. Ak by podmienky platili skôr, cestovka by 200-tisíc na školenia o holokauste nedostala

Po roku vyhlasuje ministerstvo školstva nové výzvy za 288 miliónov eur. Majú nahradiť zrušenú eurofondovú výzvu na dlhodobý a strategický výskum.

Tú ministerstvo zrušilo po vlaňajšom škandále s eurofondmi za vtedajšieho ministra Petra Plavčana (nominant SNS). Ten po ňom musel odísť zo svojho postu.

Kvôli škandálu Slovensku Európska komisia poslala varovný list a zastavila aj možnosť čerpania peňazí.

Teraz ministerstvo namiesto jedného veľkého programu vyhlasuje päť menších za takmer 300 miliónov eur. Uzávierka projektov je do polovice decembra.

Výzvy, ktoré ministerstvo vyhlásilo:

• Dopravné prostriedky pre 21. storočie: 63 miliónov eur
• Priemysel pre 21. storočie: 107,7 milióna eur
• Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel: 47,5 milióna
• Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie: 33,7 milióna
• Zdravé potraviny a životné prostredie: 36 miliónov

Potom, čo nás Komisia za rozdeľovanie eurofondov kritizovala, ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) prišla so zmenou podmienok, aby sa to už neopakovalo.

Čo sa mení

Prísnejšie pravidlá pre uchádzačov

Po novom by mali mať uchádzači o eurofondy tvrdšie pravidlá na to, aby mohli eurofondy dostať. V minulosti totiž dostali peniaze aj firmy, ktoré si len na poslednú chvíľu zapísali do obchodného registra predmet činnosti, aký pre získanie eurofondov potrebovali. Alebo ich získali firmy, ktoré v minulosti nemali žiadne skúsenosti s výskumom či vývojom.

Po novom bude môcť eurofondy získať len firma, ktorá existuje viac ako tri roky. Ďalšia nová podmienka je, aby mal žiadateľ reálne skúsenosti s výskumom alebo vývojom – buď získal v minulosti grant na vývoj či výskum, alebo ho mal robiť z vlastných peňazí.

Tretia nová podmienka je, že v obchodnom registri musia mať žiadatelia o eurofondy zapísaný predmet činnosti spojený s výskumom, a to aspoň 12 mesiacov pred vyhlásením výzvy. „Ak niekto špekuloval a vedel, že ideme vyhlasovať výzvy a ak si aj pred vyhlásením zapísal predmet činnosti, tak mu to nepomôže,“ povedal šéf Výskumnej agentúry Stanislav Sipko.

Firmy, ktoré mali dostať eurofondy za Plavčana, v mnohých prípadoch nespĺňali podmienky, ktoré teraz ministerstvo ohlásilo. Nespĺňala by ich však napríklad ani cestovná kancelária ViVa Tours, ktorá za Lubyovej éry získala 189-tisíc z eurofondov na to, aby školila 90 ľudí o holokauste.

Zmluvu s ministerstvom na peniaze podpísali v júli tohto roka, teda zhruba mesiac predtým, ako ministerstvo zverejnilo nové, prísnejšie pravidlá. Cestovná kancelária má dnes v obchodnom registri ako predmet činnosti zapísaný aj mimoškolskú vzdelávaciu činnosť. Do registra si to zapísali až v máji 2017, teda až po vyhlásení výzvy.

Ministerstvo v tom nevidí problém. „Spoločnosť ViVa Tours splnila v čase hodnotenia projektu nielen odborné, ale aj ďalšie, v tom čase platné kritériá potrebné na priznanie nenávratného finančného príspevku,“ napísali. Ministerstvo tvrdí, že nemôže opätovne vstupovať do procesu hodnotenia už schváleného projektu a posudzovať ho retroaktívne podľa nových kritérií.

Odbornosť cestovky pritom spochybnili aj hodnotitelia. Hodnotiteľ si všimol, že „garanti“ a „experti“ projektu vyštudovali odbor lesný inžinier a informatik.

Už sa nedozvieme, kto projekty hodnotí

Jeden z dôvodov, prečo za Plavčana prepukol škandál s eurofondmi bol, že projekty hodnotili ľudia bez toho, aby mali dostatočné vedomosti o téme projektu. Neodborných hodnotiteľov nám vyčítala aj Komisia.

Napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Internista vraj hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu naopak žiadny lekár nehodnotil.

Po zmenách pravidiel sa však už verejnosť nedozvie, kto hodnotil konkrétny projekt. Po novom sa totiž zverejní súbor všetkých hodnotiteľov, ktorí o všetkých projektoch v danej výzve rozhodovali, no nebude z neho jasné, ktorý hodnotiteľ posudzoval konkrétny projekt.

Ministerka hovorí, že dôvodom je ochrana hodnotiteľov. „Hodnotitelia boli oslovovaní subjektmi, ktoré ich chceli ovplyvňovať. Potom boli atakovaní alebo škandalizovaní,“ povedala Lubyová.

Podľa Sipka je to štandardný postup aj v iných krajinách.

Takýto postup už nedávno použili napríklad pri hodnotení. Pri podrobnejšom hodnotení projektu boli hodnotitelia označení len číslami, mená uvedené neboli.

Viac na ľudí a menej na techniku

Zmeniť by sa malo aj to, na čo peniaze z eurofondov pôjdu. Viac peňazí z nových výziev na dlhodobý a strategický výskum Lubyová sľubuje priamo na výskum, menej  na techniku a vybavenie.

V minulosti sa často kritizovalo, že za eurofondy sa nakúpila drahá technika, ale potom už nebolo na platy pre výskumníkov alebo na materiál, ktorý bolo treba pre výskum. Na techniku by tak mali ísť peniaze vtedy, ak firma či škola potrebuje peniaze na obnovu už existujúcej techniky alebo ak ju treba nakúpiť, lebo existujúca je v nevyhovujúcom stave.

Tretina firiem odstúpila od zmlúv

Okrem výzvy na dlhodobý a strategický výskum Komisia kritizovala aj druhú veľkú výzvu za takmer 300 miliónov, ktorá mala ísť pre podnikateľov. Tú tiež rozdeľovali za Plavčana.

Ministerstvo ju však nemohlo zrušiť, lebo s víťazmi už podpísalo zmluvy. V tejto výzve sa kontroly, zatiaľ neskončili a tak ministerstvo vyzvalo firmy, ktoré mali uzatvorené zmluvy, nech od nich samy odstúpia.

Podľa Lubyovej to z vyše 60 firiem urobila len tretina, stále je tak platných viac ako 40 zmlúv. Práve v tejto výzve uspeli mnohé pochybné firmy, ktoré nemali s výskumom skúsenosti alebo mali nízke obraty a len pár zamestnancov.

Peniaze za Plavčana schválili napríklad liehovaru na zriadenie novej linky, alebo pivovarom, ktoré chcú rozbehnúť výrobu nového druhu piva alebo cideru.

Jednou z víťazných firiem bola aj Beta Biotech, dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Rok pred pridelením eurofondov mala pritom tržby len 14 500 eur a len dvoch zamestnancov.