Denník N

Neplatí, že sú nevystopovateľní. Kto sú a ako fungujú hakeri, ktorí útočia na západné demokracie

Okrem vyradenia z vysielania sa, sa ruským hakerom podarilo v apríli 2015 napadnúť aj sociálne siete TV5Monde. Celý útok sa tváril ako v réžii kyberkalifátu Islamského štátu. Skutočný útočník bol zrejme skupina APT 28 blízka ruskej tajnej službe GRU. FOTO - TASR/AP
Okrem vyradenia z vysielania sa, sa ruským hakerom podarilo v apríli 2015 napadnúť aj sociálne siete TV5Monde. Celý útok sa tváril ako v réžii kyberkalifátu Islamského štátu. Skutočný útočník bol zrejme skupina APT 28 blízka ruskej tajnej službe GRU. FOTO – TASR/AP

Liberálne demokracie dnes viac ako tanky ohrozujú hakeri v službách autoritárskych krajín. Hovorí sa im cyber proxies.

Keď sa historici budú vracať k správam z druhej polovice tohto desaťročia, natrafia na stále častejšie sa objavujúci nový fenomén v dezinformačnej vojne. Okrem množstva fejkových stránok na sociálnych sieťach a trollov, ktorí sa snažia ovplyvniť verený diskurz, sa objavuje stále viac informácií o hakeroch, čo útočia na slabé miesta západných demokracií.

Za zmienku napríklad stoja dve správy z tohto týždňa, presnejšie z 21. augusta 2018.

Spoločnosť Microsoft zverejnila report, v ktorom obvinila ruských hakerov, že pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do kongresu a senátu útočili na konzervatívne think-tanky volajúce po tvrdšej politike voči Moskve. Facebook zase oznámil, že zmazal stovky fejkových stránok, ktorými sa Iránci a Rusi snažili zasiahnuť americkú verejnosť.

Obe správy spája prepojenie na autoritárske režimy a ich armádu kyberkriminálnikov. Sociálne siete a zraniteľné počítačové systémy sa podľa expertov stali pre režimy rôznych druhov užitočnou platformou pri útokoch na iné štáty.

O akých ľudí ide?

V prvom rade si netreba predstaviť, že ide výlučne o superutajenú jednotku kyberšpecialistov, ktorí pracujú niekde v podzemí Teheránu, Pchjongjangu alebo v sídle FSB na Lubjanke v Moskve.

Haker, čo útočí na slabé miesta liberálnej spoločnosti, môže byť nenápadný „ajťák“, ktorého oficiálny život vyzerá na prvý pohľad nudne a nezáživne. V skutočnosti je však jedným zo cyber proxies, teda nadšených hakerov, ktorí sa zo zištných či z nezištných dôvodov dali do služieb domácich alebo zahraničných tajných služieb.

Kým ešte pred pár rokmi ste mohli krajiny s takou kyberarmádou spočítať zhruba na prstoch jednej ruky, dnes sa ich počet odhaduje na zhruba 30. A nedajte sa pomýliť štatistikou HDP na počet obyvateľov či rozvinutosťou infraštruktúry v jednotlivých štátoch. Trúfalí hakeri, ktorí dokážu spôsobiť miliónové škody, útočia úspešne aj vo farbách menej vyspelých krajín, ako je Irán či Severná Kórea.

Cyber proxies, ako píše nová štúdia kyberexperta Tima Maurera, pritom existujú skoro tak dlho ako internet.

Hakeri starí ako internet

Vráťme sa napríklad na koniec 80. rokov minulého storočia, keď traja hakeri zo západného Nemecka pomocou počítača a telefónu zaútočili na systém Lawrence Berkeley National Laboratory. Ukradnuté dáta vtedy predali v Sovietskom zväze za 54-tisíc dolárov.

Písal sa rok 1990. Bývalý krupiér Peter Carl dostal

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Hekeri a kyberbezpečnosť

Hoaxy a propaganda

Technológie

Ekonomika, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie