Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Médiá dúfajú, že im Google a Facebook budú platiť. Sú k tomu o krok bližšie

Zdroj: Pixabay/CC
Zdroj: Pixabay/CC

Europoslanci posunuli ďalej nové pravidlá na ochranu autorských práv.

Zásadná zmena fungovania internetu, ktorá sa môže dotknúť každého používateľa, je o krok bližšie. Európsky parlament v stredu schválil návrh smernice o ochrane autorských práv. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 poslancov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo.

Ide o kontroverznú zmenu. Jej zástancovia tvrdia, že v hre je prežitie médií v Európe, kritici varujú pred obmedzením slobody internetu a cenzúrou.

K smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňovacích návrhov. Najväčšie obavy vyvolávajú jej dva články – 11 a 13.

Článok 11

Článok 11 umožňuje vyberať poplatky za zdieľanie textov alebo ich častí. Tento poplatok je nazývaný aj daňou z odkazovania a za jeho schválenie lobovali mnohé európske médiá. Veria totiž, že sa im tak podarí získať späť časť peňazí z reklamy, ktoré im zobrali Google a Facebook.

Tieto veľké IT firmy sú dnes pre ľudí hlavným zdrojom informácií. Vydavateľom prekáža, že používatelia si často len prečítajú nadpis článku, no už si ho neotvoria. Google, Facebook a ďalší tak vraj zarábajú na ich obsahu, a mali by preto novinárom platiť licenčné poplatky.

Ešte v máji túto zmenu podporila Európska asociácia vydavateľov novín, v auguste podpísalo otvorený list viac ako sto novinárov z európskych médií: „Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ písal v ich mene vojnový spravodajca agentúry AFP.

Tento týždeň vyšlo niekoľko európskych novín s prázdnou titulnou stranou. Bogusław Chrabota to v poľskom denníku Rzeczpospolita vysvetlil slovami: „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne.“

Pridali sa aj niektoré slovenské médiá. Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov vyzvali europoslancov, aby za návrh smernice zahlasovali. Ich výzvu na titulných stranách zverejnili v stredu denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny.

Problémom je, že médiá nakoniec nemusia získať nijaké peniaze od veľkých hráčov, upozornil právnik Martin Husovec, ktorý učí právo na univerzite v holandskom Tilburgu. „Vidíme, že v krajinách, kde sa to zaviedlo, to absolútne nefunguje,“ povedal v júni pre Denník N. V Nemecku mal Google platiť za odkazy na články, vydavateľom však povedal, že mu buď dajú licenciu, alebo ich zo svojej služby Google News vyradí. Médiá nakoniec dali gigantu licenciu zadarmo. V Španielsku bola služba Google News po prijatí podobnej legislatívy zrušená.

„Copyright sám osebe nie je obchodný model,“ napísal Petr Koubský z Nového deníku, sesterského projektu Denníka N. „Keď si na niečo zaistíte autorské práva, neznamená to automaticky, že z toho budete mať obchodný prospech,“ argumentuje.

Článok 13

Druhým problematickým článkom európskej smernice je článok 13, ktorý presadzujú najmä hudobné a filmové štúdiá. Núti totiž prevádzkovateľov, aby pri každom nahranom obrázku, texte, nahrávke či videu skontrolovali, či neporušujú autorské práva.

Dnes majiteľ webu nenesie zodpovednosť za nelegálny obsah, a to až do chvíle, kým na to nie je upozornený. Zákon poruší až v prípade, ak výzvu na zmazanie nelegálneho obsahu ignoruje. Ak by článok 13 vošiel do platnosti, zodpovednosť za prípadné porušenie autorských práv by neniesol človek, ktorý by obrázok, text či video na webe zverejnil, ale zodpovedal by za to prevádzkovateľ servera.

Túto zmenu kritizujú aj internetoví priekopníci, napríklad spoluvynálezca webu Tim Berners-Lee či zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales. Vo svojom otvorenom liste napísali, že automatické filtrovanie môže viesť k vytvoreniu neprimeranej kontroly a cenzúry webu.

Automatické preverovanie všetkého, čo ľudia nahrajú na web, už napríklad robí YouTube, no je to technologicky mimoriadne náročné. Menšie weby by si preto museli podobnú technológiu od niekoho prenajať. Zmena tak môže, paradoxne, Googlu a Facebooku vyhovovať, lebo zvyšuje bariéry pre nových hráčov vstupujúcich na trh. „Google napríklad nie je rád, že sa takýto typ regulácie predpisuje. Na druhej strane je však technologicky najďalej. Čo to znamená pre Google, ak sa to prijme? Nič. Čo to znamená pre všetkých ostatných? Že sa budú musieť snažiť robiť to, čo Google,“ povedal právnik Husovec.

Malí a noví hráči na trhu si tak budú musieť zaobstarať licencovaný filter, ktorý bude predchádzať porušovaniu práv. Lacné to nebude – a ani bezchybné. Počítače totiž nebudú vedieť odhaliť, či v konkrétnom prípade ide o porušenie autorských práv alebo len o citáciu, paródiu alebo remix, teda prípady, ktoré autorské zákony bežne povoľujú. Aj preto sa od prevádzkovateľov bude požadovať, aby mali k dispozícii aj adekvátne opravné mechanizmy, ktoré budú mať na starosti ich zamestnanci, nie algoritmy.

„Wikipédia možno dostane z niektorých pravidiel výnimku, no internet ako taký to schytá,“ povedal Vojtěch Dostál z českej Wikipédie. „Článok 13 je takmer nereformovateľný a vynúti si pravdepodobne zavedenie automatických nahrávacích filtrov, ktoré veľmi často robia chyby a nedokážu správne rozlišovať nuansy medzi porušením autorského práva a legitímnym použitím, napríklad v rámci paródie.“

Čo bude ďalej?

Eurokomisári Andrus Ansip a Mariya Gabrielová zodpovední za jednotný digitálny trh a digitálnu ekonomiku vyhlásili, že schválenie smernice je „silným a pozitívnym signálom a zásadným krokom k dosiahnutiu nášho spoločného cieľa modernizácie pravidiel o autorských právach v EÚ“.

„Som presvedčený, že len čo prach sadne, internet bude taký slobodný, aký je dnes, tvorcovia a novinári získajú spravodlivejší podiel na výnosoch zo svojich diel a my sa budeme pýtať, o čom bol všetok ten krik,“ povedal parlamentný spravodajca a nemecký europoslanec Axel Voss.

Google je s výsledkom hlasovania nespokojný, spoločnosť Mozilla pre agentúru Reuters uviedla, že boj sa ešte neskončil. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli modernú reformu, ktorá chráni zdravie internetu a podporuje práva používateľov.“

Európsky parlament teraz hlasoval o návrhu smernice v prvom čítaní, prijal pri tom aj viaceré pozmeňujúce návrhy, vysvetľuje Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. Ďalším krokom bude dohoda na konečnej podobe normy s členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorú bude europarlament znovu schvaľovať hlasovaním.

„Reálne politické (ale i vecné) rokovania sa ešte len začnú,“ uviedla Janka Burdová z ministerstva kultúry. „Smernica môže v nadchádzajúcom období zaznamenať ešte výrazné textové zmeny.“

Finálne hlasovanie by mohlo prísť na jar, stále však nie je isté, či sa to podarí do konca volebného obdobia. „Ak sa to nestihne do apríla 2019, tak potom až v septembri,“ vraví Geist. Voľby do europarlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019.

Ani schválená smernica ešte nebude mať priamu účinnosť. Členské štáty budú na jej základe musieť následne prijať vlastné pravidlá ochrany autorských práv.

 

Majte prehľad o dôležitých zmenách v médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a dostanete prehľadný sumár každý piatok mailom. 

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Slovensko má šancu na obrovské peniaze
  • Cestovný ruch: Chorvátsko otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, dátum nie je známy
  • Makro: Nálada v slovenskej ekonomike padla v máji najnižšie za 11 rokov
  • Bratislava: Mestskí poslanci schválili kúpu 49 % v dcére vodární od firmy Ivana Kmotríka
  • Firmy: SES Tlmače ohlásili prepúšťanie, ukončenie výroby je jeden z dvoch scenárov
  • Výroba: Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári
  • Vývoj: Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, najviac od krízy v roku 2009
  • Radíme: Ako odmietnuť odklad dovolenky a kedy sa dajú získať peniaze
Zdieľať

Ochranu pred konkurzom nikomu neodporúča. Prišiel o nemeckých dodávateľov, a tak ju zasa rýchlo zrušil

O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N - Tomáš Benedikovič
O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavský predajca nábytku We-Tec je prvou firmou, ktorej súdy na vlastnú žiadosť spätne zrušili dočasnú vládnu ochranu pred konkurzmi. Využívala ju len dva týždne, no rýchlo prišla o dodávky od zneistených zahraničných dodávateľov.

Zdieľať

Ako mám odmietnuť odklad dovolenky a získať peniaze? (otázky a odpovede)

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Ak máte 65 a viac rokov a cestovka vám ponúka zmenu zmluvy k objednanej dovolenke, ale vy chcete radšej späť peniaze, treba dodatok písomne odmietnuť. Prinášame otázky a odpovede k novele zákona, ktorá umožňuje cestovkám vracať peniaze neskôr.

Minúta po minúte

Zdieľať

Firmy dostali usmernenie hygienika na bezpečný návrat ľudí do práce

Na pracoviskách by sa v spoločných priestoroch a pri kontakte s inými osobami mali nosiť rúška a zamestnávateľ by sa mal snažiť zabezpečiť aspoň dvojmetrové vzdialenosti medzi ľuďmi, uvádza sa v usmernení k ochranným opatreniam na pracoviskách, ktoré dnes vydal úrad verejného zdravotníctva.

Pretože každá organizácia má iné podmienky vykonávania práce, podľa úradu je na zamestnávateľovi a na jeho dohode so zástupcom zamestnancov, ktoré z opatrení uvedie do praxe. Tak, aby jeho prevádzka aspoň čiastočne fungovala, no zároveň sa znížilo riziko šírenia infekcie.

Čo odporúča hlavný hygienik:

  • Pre rúška platia už skoršie opatrenia o zákaze pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest. Verejnosťou sa rozumie aj pracovisko.
  • Zamestnávateľ nie je povinný rúška poskytnúť, ak nejde o pracoviská ako nemocnice či laboratóriá.
  • Dezinfekciu rúk je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pri vstupe na pracovisko, pravidelne musí dezinfikovať podlahy a dotykové plochy.
  • Spoločné používanie zariadení a pomôcok (písacích potrieb, klávesníc) by sa malo zredukovať na nevyhnutné minimum.
  • Meranie teploty nie je povinné, ale odporúča sa.
  • Vhodnejšie ako klimatizácia je prirodzené vetranie, pri vetraní vzduchotechnikou sa odporúča zvýšiť výmenu vzduchu vo všetkých priestoroch. Ak bola dva mesiace vypnutá, mala by bežať aspoň deň pred nástupom ľudí do práce.
  • Pracovné postupy by mal zamestnávateľ prehodnotiť tak, aby sa skrátili časy, ktoré zamestnanci strávia v menšom odstupe a zredukovala sa frekvencia kontaktov na najnižšiu mieru. Odporúča sa práca on-line a telefonická komunikácia, nemalo by dochádzať k nadbytočnému zhromažďovaniu.
  • Úrad zároveň odporúča opatrenia kombinovať. Napríklad zabezpečiť odstupy medzi zamestnancami minimálne dva metre, v prípade vyššieho počtu zamestnancov striedať zamestnancov pracujúcich na pracovisku a zamestnancov pracujúcich v režime home office tak, aby sa dali dodržiavať bezpečné vzdialenosti.
  • Inou možnosťou je doplniť bariéry, ak to charakter práce a bezpečnostné predpisy umožnia.
  • Používanie výťahov by sa malo obmedziť a kapacitu úrad odporúča využívať len na štvrtinu.
Zdieľať

American Airlines prepustí 30 % zamestnancov v administratíve, viac než 5000 ľudí. Firma reaguje na pokles záujmu o leteckú dopravu spôsobený koronavírusom.

Škrty sa dotknú zamestnancov v manažmente a v podporných profesiách, ktorých spoločnosť zamestnáva 17 000. American Airlines uviedla, že bude prijímať žiadosti o dobrovoľné odchody s odstupným do 10. júna. Keď sa neprihlási dosť ľudí, pristúpi k nedobrovoľnému prepúšťaniu. Dotknutým zamestnancom rozhodnutie oznámi v júli, platení budú do konca septembra. (čtk)

Zdieľať

V novele zákona o zájazdoch nevidí prezidentka Čaputová protiústavnosť. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa bolo pre ňu na podpis dostatočné to, že obsahuje množstvo výnimiek, takže zohľadňuje skupiny spotrebiteľov, ktoré nebudú znášať záťaž v podobe nevyplatených peňazí.

Súčasne si je vedomá aj stanoviska Európskej komisie k tejto téme. „Bolo to stručné, pokiaľ viem, upozornenie na to, aby bol braný ohľad na práva spotrebiteľov,“ skonštatovala.

Zároveň poukázala na situáciu okolo pandémie nového koronavírusu. Tá podľa nej spôsobila, že bolo potrebné v krátkom čase prijímať množstvo odvážnych zmien zákonov, „ktoré niekedy možno išli až na hranu ústavnosti“. „Ale sme naozaj v mimoriadnej situácii, kompenzujeme straty jedného celého segmentu ekonomiky a toto som považovala za dôležité,“ vyhlásila prezidentka. (tasr)

Viac k téme: Seniori nad 65 rokov sa dostanú k peniazom namiesto zrušených dovoleniek skôr

Zdieľať

Chorvátsko úplne otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, konkrétny dátum však ešte nie je známy. Pre urýchlenie vstupnej procedúry odporúča vláda návštevníkom dopredu vyplniť elektronickú registráciu.

Vstup do krajiny turistom umožnilo Chorvátsko neoficiálne už začiatkom mája na základe preukázania „hospodárskych záujmov“ alebo rezervácie pobytov.

Pre občanov Slovinska, Maďarska, Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Nemecka a troch pobaltských štátov teraz Chorvátsko udelí výnimku z opatrení, ktoré inak vstup do krajiny zakazovali. (čtk)

Zdieľať

Košice odpustia poplatky za letné terasy, zmenu schválilo mestské zastupiteľstvo, bude platiť od 1. júna do 31. decembra.

Jej cieľom je pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pandémie. Niektorí poslanci v diskusii vyjadrili názor, že táto zmena VZN rieši len malú skupinu podnikateľov. Návrh, aby sa odpustenie uvedenej dane týkalo aj trvalého parkovania taxislužieb, MsZ v tesnom hlasovaním neschválilo.

Ročný príjem z poplatkov za vonkajšie sedenie predstavuje pre mesto zhruba 250 000 eur. Ich odpustenie bude možné len pri splnení všetkých podmienok, žiadateľ bude musieť mať takisto vyrovnané všetky finančné podlžnosti voči mestu. Za rok 2019 eviduje mesto nedoplatok za letné terasy v sume okolo 25 000 eur. (tasr)

Zdieľať

O podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň požiadalo vyše 2,1 milióna ľudí. Počet nových žiadostí opäť klesol, no dva a pol mesiaca zostáva nad 2 miliónmi. Od vypuknutia koronakrízy v polovici marca prišlo o prácu zhruba 41 miliónov ľudí.

Počet nových žiadostí o dávky v predchádzajúcom týždni do 16. mája dosiahol 2,45 milióna. Najnovšie tak klesol ôsmy týždeň po sebe, no zostáva zhruba 10-krát vyšší než pred marcovým vypuknutím pandémie.

Miera nezamestnanosti za máj, ktorú štatistici zverejnia začiatkom júna, by podľa analytikov mohla prekročiť 20 percent. Už v súčasnosti je najvyššie od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

„Obávam sa, že sme svedkami druhého kola prepúšťania v súkromnom sektore, ktoré v spojení s rastúcim počtom prepustených vo verejnom sektore zvyšuje počet nezamestnaných,“ hovorí Joel Naroff zo spoločnosti Naroff Economics.

„Ak je to tak, vzhľadom k tempu opätovného otvárania by sme sa mohli nachádzať v dlhšom období mimoriadne vysokej nezamestnanosti. Znamená to, že zotavenie bude pomalšie a bude trvať oveľa dlhšie.“

Ministerstvo obchodu informovalo, že HDP Spojených štátov v 1. štvrťroku klesol v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najhlbší prepad od finančnej krízy pred 10 rokmi. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Záujemcovia o prvú pomoc za apríl môžu zasielať výkazy alebo žiadosti aj s výkazmi len do 31. mája do polnoci, upozorňuje ministerstvo práce. Od 1. júna začnú úrady práce prijímať výkazy aj žiadosti za máj.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci rovnakého opatrenia ako za mesiac marec

  • Pošlú úradom práce iba vyplnený výkaz, do ktorého uvedú číslo uzatvorenej dohody s úradom práce.
  • Ak ešte dohodu nemajú, ale žiadosť za marec poslali, môžu požiadať o príspevok za apríl a vo výkaze neuvedú číslo dohody.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci odlišného opatrenia ako za mesiac marec

  • Proces žiadania o príspevok je rovnaký ako v marci.
  • Žiadateľ elektronicky vyplní žiadosť a výkaz pre dané opatrenie a nepodpísané dva dokumenty pošle elektronicky na e-mail prislúchajúceho úradu práce.
  • Žiadatelia sa môžu ďalší mesiac rozhodnúť aj pre príspevok z iného opatrenia podľa toho, ktorá pomoc je pre nich výhodnejšia. Prechádzať však nemôžu v rámci opatrenia 3. Ak raz požiadali o príspevok 3A, nemôžu ďalší mesiac žiadať o príspevok 3B či naopak.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc prvýkrát

  • Elektronicky vyplnia žiadosť a výkaz pre dané opatrenie.
  • Nepodpísané dva dokumenty pošlú elektronicky na emailovú adresu prislúchajúceho úradu práce.
Zdieľať

Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najviac od finančnej krízy v roku 2009. V porovnaní s prvým odhadom z apríla je prepad hlbší, ešte výraznejší pokles sa očakáva v 2. kvartáli.

V apríli americké ministerstvo obchodu uviedlo, že ekonomika v 1. štvrťroku v prepočte na celý rok klesla o 4,8 %. V poslednom kvartáli vlaňajška HDP stúpol o 2,1 %.

Pandémia koronavírusu začala naplno ovplyvňovať ekonomiku USA v marci, teda v poslednom mesiaci úvodného štvrťroka. Veľa podnikov muselo výrazne utlmiť činnosť alebo úplne prerušiť aktivity, za 11 týždňov požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 41 miliónov ľudí.

Prvým štvrťrokom sa v USA zrejme končí rekordne dlhé obdobie hospodárskej expanzie, ktoré trvalo od roku 2009. Podľa analytikov má americká ekonomika to najhoršie iba pred sebou, keď sa začne prejavovať pokles výdavkov spotrebiteľov i firiem. (čtk)

Zdieľať

Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári. Správa o reštarte produkcie prišla krátko potom, ako firma oznámila v Spojených štátoch prepúšťanie takmer 7000 ľudí.

O obnovení výroby lietadiel 737 Max v americkom Rentone informuje portál Zdopravy.cz. Produkcia zatiaľ pobeží pomalým tempom vzhľadom k zavádzaniu opatrení zameraných na bezpečnosť práce a kvalitu.

Lietadlá 737 Max sú celosvetovo uzemnené od vlaňajšieho marca, keď ich prevádzku zakázali úrady po dvoch tragických nehodách v Ázii a Afrike. Boeing stále nezískal povolenie na opätovné nasadenie strojov.

Boeing oznámil, že v prvej vlne prepustí 6770 ľudí v USA z celkového počtu 160-tisíc zamestnancov. V nasledujúcich mesiacoch majú prísť o prácu ďalšie tisícky ľudí.

Zdieľať

Medziročná inflácia v Nemecku podľa metodiky EÚ sa v máji ďalej spomalila na 0,5 percenta z aprílových 0,8 percenta. Rast spotrebiteľských cien v najväčšej európskej ekonomike sa tak ešte viac vzdialil od cieľa ECB tesne pod 2 percentami.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zostali harmonizované ceny podľa predbežných výsledkov bez zmeny. Analytici prognózovali pokles o 0,1 %, v medziročnom porovnaní odhadovali májovú infláciu na 0,5 %.

Podľa domácej metodiky dosiahol rast cien v máji 0,6 %, k zvoľneniu inflácie najviac prispelo zlacnenie energií o 8,5 %. Naopak, ceny potravín vzrástli o 4,5 % a služby zdraželi o 1,3 %.

Rýchly odhad inflácie vychádza z údajov od šiestich zo 16 spolkových krajín, v ktorých žije vyše polovica nemeckej populácie. Konečné údaje za máj zverejnia štatistici v polovici júna. (čtk)

Zdieľať

Ruskí boháči zarobili v období pandémie desiatky miliárd dolárov

Najmajetnejší Rusi počas pandémie koronavírusu zbohatli o 62 miliárd dolárov. V Rusku za uplynulé dva mesiace pribudli dvaja noví dolároví miliardári, celkovo ich je 104 s úhrnným majetkom 454 miliárd dolárov.

„Marcové pády cien akcií na burzách po celom svete silne postihli biznis najväčších boháčov sveta, ale za vyše dva mesiace, ktoré odvtedy uplynuli, dolároví miliardári len bohatli. Bokom nezostali ani boháči z ruského rebríčka,“ píše magazín Forbes.

Od polovice marca americký burzový index Dow Jones vzrástol o 23 percent podobne ako širší index S&P. Index moskovskej burzy stúpol o 30 percent.

Majetok piatich najbohatších Rusov sa počas tohto obdobia zväčšil o 22,6 miliardy dolárov na 109,5 miliardy dolárov.

Kto sú najbohatší Rusi (majetok v mld. USD):

1. Vladimir Potanin (26,1) – patrí mu ťažiarsky gigant Norilsk Nickel. Počas pandémie zarobil najviac, jeho majetok sa zväčšil o 6,4 miliardy dolárov,

2. Leonid Michelson (22,5) – zo spoločnosti Novatek,

3. a 4. oceliari Vladimir Lisin (21 mld.) a Alexej Mordašov (19,1),

5. Vagit Alekperov (20,8) – vlastník ropného koncernu Lukoil

Podľa Forbesu v globálnom meradle v období koronavírusu najviac zarobili miliardári, ktorých podnikanie je späté s internetom.

Uhľobarón Dmitrij Bosov, ktorý v rebríčku ruského Forbesu figuroval s majetkom odhadovaným na 1,1 miliardy dolárov na 86. priečke, začiatkom mesiaca podľa médií spáchal samovraždu. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať