Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Médiá dúfajú, že im Google a Facebook budú platiť. Sú k tomu o krok bližšie

Zdroj: Pixabay/CC
Zdroj: Pixabay/CC

Zásadná zmena fungovania internetu, ktorá sa môže dotknúť každého používateľa, je o krok bližšie. Európsky parlament v stredu schválil návrh smernice o ochrane autorských práv. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 poslancov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo.

Ide o kontroverznú zmenu. Jej zástancovia tvrdia, že v hre je prežitie médií v Európe, kritici varujú pred obmedzením slobody internetu a cenzúrou.

K smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňovacích návrhov. Najväčšie obavy vyvolávajú jej dva články – 11 a 13.

Článok 11

Článok 11 umožňuje vyberať poplatky za zdieľanie textov alebo ich častí. Tento poplatok je nazývaný aj daňou z odkazovania a za jeho schválenie lobovali mnohé európske médiá. Veria totiž, že sa im tak podarí získať späť časť peňazí z reklamy, ktoré im zobrali Google a Facebook.

Tieto veľké IT firmy sú dnes pre ľudí hlavným zdrojom informácií. Vydavateľom prekáža, že používatelia si často len prečítajú nadpis článku, no už si ho neotvoria. Google, Facebook a ďalší tak vraj zarábajú na ich obsahu, a mali by preto novinárom platiť licenčné poplatky.

Ešte v máji túto zmenu podporila Európska asociácia vydavateľov novín, v auguste podpísalo otvorený list viac ako sto novinárov z európskych médií: „Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ písal v ich mene vojnový spravodajca agentúry AFP.

Tento týždeň vyšlo niekoľko európskych novín s prázdnou titulnou stranou. Bogusław Chrabota to v poľskom denníku Rzeczpospolita vysvetlil slovami: „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne.“

Pridali sa aj niektoré slovenské médiá. Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov vyzvali europoslancov, aby za návrh smernice zahlasovali. Ich výzvu na titulných stranách zverejnili v stredu denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny.

Problémom je, že médiá nakoniec nemusia získať nijaké peniaze od veľkých hráčov, upozornil právnik Martin Husovec, ktorý učí právo na univerzite v holandskom Tilburgu. „Vidíme, že v krajinách, kde sa to zaviedlo, to absolútne nefunguje,“ povedal v júni pre Denník N. V Nemecku mal Google platiť za odkazy na články, vydavateľom však povedal, že mu buď dajú licenciu, alebo ich zo svojej služby Google News vyradí. Médiá nakoniec dali gigantu licenciu zadarmo. V Španielsku bola služba Google News po prijatí podobnej legislatívy zrušená.

„Copyright sám osebe nie je obchodný model,“ napísal Petr Koubský z Nového deníku, sesterského projektu Denníka N. „Keď si na niečo zaistíte autorské práva, neznamená to automaticky, že z toho budete mať obchodný prospech,“ argumentuje.

Článok 13

Druhým problematickým článkom európskej smernice je článok 13, ktorý presadzujú najmä hudobné a filmové štúdiá. Núti totiž prevádzkovateľov, aby pri každom nahranom obrázku, texte, nahrávke či videu skontrolovali, či neporušujú autorské práva.

Dnes majiteľ webu nenesie zodpovednosť za nelegálny obsah, a to až do chvíle, kým na to nie je upozornený. Zákon poruší až v prípade, ak výzvu na zmazanie nelegálneho obsahu ignoruje. Ak by článok 13 vošiel do platnosti, zodpovednosť za prípadné porušenie autorských práv by neniesol človek, ktorý by obrázok, text či video na webe zverejnil, ale zodpovedal by za to prevádzkovateľ servera.

Túto zmenu kritizujú aj internetoví priekopníci, napríklad spoluvynálezca webu Tim Berners-Lee či zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales. Vo svojom otvorenom liste napísali, že automatické filtrovanie môže viesť k vytvoreniu neprimeranej kontroly a cenzúry webu.

Automatické preverovanie všetkého, čo ľudia nahrajú na web, už napríklad robí YouTube, no je to technologicky mimoriadne náročné. Menšie weby by si preto museli podobnú technológiu od niekoho prenajať. Zmena tak môže, paradoxne, Googlu a Facebooku vyhovovať, lebo zvyšuje bariéry pre nových hráčov vstupujúcich na trh. „Google napríklad nie je rád, že sa takýto typ regulácie predpisuje. Na druhej strane je však technologicky najďalej. Čo to znamená pre Google, ak sa to prijme? Nič. Čo to znamená pre všetkých ostatných? Že sa budú musieť snažiť robiť to, čo Google,“ povedal právnik Husovec.

Malí a noví hráči na trhu si tak budú musieť zaobstarať licencovaný filter, ktorý bude predchádzať porušovaniu práv. Lacné to nebude – a ani bezchybné. Počítače totiž nebudú vedieť odhaliť, či v konkrétnom prípade ide o porušenie autorských práv alebo len o citáciu, paródiu alebo remix, teda prípady, ktoré autorské zákony bežne povoľujú. Aj preto sa od prevádzkovateľov bude požadovať, aby mali k dispozícii aj adekvátne opravné mechanizmy, ktoré budú mať na starosti ich zamestnanci, nie algoritmy.

„Wikipédia možno dostane z niektorých pravidiel výnimku, no internet ako taký to schytá,“ povedal Vojtěch Dostál z českej Wikipédie. „Článok 13 je takmer nereformovateľný a vynúti si pravdepodobne zavedenie automatických nahrávacích filtrov, ktoré veľmi často robia chyby a nedokážu správne rozlišovať nuansy medzi porušením autorského práva a legitímnym použitím, napríklad v rámci paródie.“

Čo bude ďalej?

Eurokomisári Andrus Ansip a Mariya Gabrielová zodpovední za jednotný digitálny trh a digitálnu ekonomiku vyhlásili, že schválenie smernice je „silným a pozitívnym signálom a zásadným krokom k dosiahnutiu nášho spoločného cieľa modernizácie pravidiel o autorských právach v EÚ“.

„Som presvedčený, že len čo prach sadne, internet bude taký slobodný, aký je dnes, tvorcovia a novinári získajú spravodlivejší podiel na výnosoch zo svojich diel a my sa budeme pýtať, o čom bol všetok ten krik,“ povedal parlamentný spravodajca a nemecký europoslanec Axel Voss.

Google je s výsledkom hlasovania nespokojný, spoločnosť Mozilla pre agentúru Reuters uviedla, že boj sa ešte neskončil. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli modernú reformu, ktorá chráni zdravie internetu a podporuje práva používateľov.“

Európsky parlament teraz hlasoval o návrhu smernice v prvom čítaní, prijal pri tom aj viaceré pozmeňujúce návrhy, vysvetľuje Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. Ďalším krokom bude dohoda na konečnej podobe normy s členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorú bude europarlament znovu schvaľovať hlasovaním.

„Reálne politické (ale i vecné) rokovania sa ešte len začnú,“ uviedla Janka Burdová z ministerstva kultúry. „Smernica môže v nadchádzajúcom období zaznamenať ešte výrazné textové zmeny.“

Finálne hlasovanie by mohlo prísť na jar, stále však nie je isté, či sa to podarí do konca volebného obdobia. „Ak sa to nestihne do apríla 2019, tak potom až v septembri,“ vraví Geist. Voľby do europarlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019.

Ani schválená smernica ešte nebude mať priamu účinnosť. Členské štáty budú na jej základe musieť následne prijať vlastné pravidlá ochrany autorských práv.

 

Majte prehľad o dôležitých zmenách v médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a dostanete prehľadný sumár každý piatok mailom. 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Očakávané udalosti:

  • vláda rokuje v Kežmarku, dá peniaze na sanáciu Spišského hradu
  • voľba člena súdnej rady
  • rokuje parlament
  • na Bôriku bude verejné vypočutie kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu
  • správkyňa konkurznej podstaty Potravín Kačka s tajomníkom ministerstva práce o dávkach z garančného poistenia prepusteným zamestnancom
  • sledujeme vývoj okolo brexitu po zamietnutí zrýchleného prerokovania zákona, Únia bude rokovať o ďalšom presunutí termínu
  • Európsky parlament hlasuje o svojom postoji k návrhu rozpočtu
Zdieľať

Vláda rozdelila pre okres Sobrance viac ako 1,42 milióna eur. Pôvodne plánovanú sumu jeden milión eur počas rokovania zvýšili. Uvoľniť ich majú byť do 30. novembra. Zvýšená suma je určená na riešenie vodovodov a kanalizácie. (tasr)

Zdieľať

Parlament nezvolil druhého kandidáta na člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Jedinou kandidátkou na tento post je zatiaľ Sylvia Beňová, ktorú zvolil parlament minulý týždeň. Bude sa konať opakovaná voľba.

O post sa uchádzali okrem Beňovej Slavomír Brudňák, Miroslav Čelinský, Jozef Ďuratný a Vladimír Sirotka. Parlament musel voliť nového člena rady preto, lebo doterajšiemu členovi Jánovi Horkovičovi vypršalo šesťročné funkčné obdobie 4. septembra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Berlín schválil strop výšky nájomného na najbližších päť rokov pre 1,5 milióna bytov postavených pred rokom 2014. Zmrazenie musí ešte potvrdiť regionálny zákonodarný zbor. Vedenie Berlína reagovalo na prudký rast nákladov na bývanie, rozhodnutie kritizuje opozícia aj podnikatelia. (dpa, čtk)

Zdieľať

Michalovce dostanú od štátu 2,2 milióna eur na modernizáciu športovej infraštruktúry. Rozhodla o tom vláda na výjazdovom rokovaní v Sobranciach.

Väčšina prostriedkov dotácie má ísť na modernizáciu mestskej plavárne, jej stavby i techniky (2 145 000 eur).

Menšie sumy na úpravy šatní mládeže, nachádzajúce sa pod východnou tribúnou futbalového štadióna MFK Zemplín Michalovce (30 000 eur), a na vybavenie telocvične pre džudistický klub ŠK Zemplín Michalovce (25 000 eur).

Mesto má k financovaniu odhadovaných nákladov rekonštrukcií vo výške 2 555 000 eur prispieť sumou 355 000 eur. (tasr)

Zdieľať

SaS kritizuje zákon o verejnom obstarávaní od SNS. Jana Cigániková tvrdí, že vláda sa ním pripravuje na „bezbrehé kradnutie vo veľkom“.

Stavebné zákazky do troch miliónov eur sa budú riadiť pravidlami zákaziek s nízkou hodnotou a nebudú sa tak musieť zverejniť ani na nástenku.

Cigániková kritizuje aj to, že z návrhu vyplýva, že zmluvu bude možné uzatvoriť s jedným z prvých troch uchádzačov, ak bude ponuka maximálne o 20 percent vyššia ako najnižšia ponuka.

„Táto situácia je o to nebezpečnejšia, že sa na to využívajú informácie, ako sa chce vraj pomôcť internátom a nemocniciam,“ uviedla poslankyňa. Nepáči sa jej ani to, že SNS tento návrh prekladá tesne pre voľbami.

„Chcem podporiť výzvu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, aby prezidentka nepodpísala tento zákon,“ povedala Cigániková.

Z návrhu zákona o verejnom obstarávaní má byť zriaďovateľom umožnené ísť do výberového konania s tým, že oslovia tri firmy, a zvýšiť sa má aj celková suma obstarávania. (tasr)

Zdieľať

Personálny šéf VW: Za opatrenia ako rekreačné poukazy by sme uvítali ústupky

Sebastian Krapoth. Foto N – Vladimír Šimíček
Sebastian Krapoth. Foto N – Vladimír Šimíček

Dobre meno bratislavského Volkswagenu štrajkom spred dvoch rokov utrpelo, hovorí súčasný personálny šéf fabriky. „V koncerne to vôbec nezapôsobilo dobre,“ vysvetľuje v rozhovore člen predstavenstva firmy Sebastian Krapoth.

Zdieľať

Hasbro znížilo v 3. kvartáli čistý zisk medziročne o pätinu na 213 miliónov dolárov. Hlavným dôvodom sú vyššie náklady súvisiace s hrozbou ciel na dovoz hračiek z Číny. Výsledok zaostal za odhadmi analytikov, akcie firmy stratili 7 %.

Možnosť, že sa na hračky z Číny budú vzťahovať clá, zvyšuje výdavky na prepravu a skladovanie, uvádza Reuters.

Hasbro bojuje aj so slabým dopytom po klasických hračkách a stolných hrách. Zákazníci čoraz viac uprednostňujú videohry a počítačové hry.

Tržby firmy síce mierne stúpli na 1,6 miliardy dolárov, no zaostali za očakávaniami analytikov.

Hasbro je druhým najväčším výrobcom hračiek v Spojených štátoch po firme Mattel.

Zdieľať

Stredisko pre ľudské práva vidí diskrimináciu v novele Zákonníka práce od SNS, ktorá zavádza päťtýždňovú dovolenku pre rodičov mladších ako 33 rokov. Podľa strediska zmena znevýhodňuje zamestnancov, ktorí sa o deti nestarajú.

Novelu už schválil parlament.

Stredisko upozornilo aj na to, že nárok na dovolenku vychádza práve z potreby zamestnanca na zotavenie sa po práci a nie je v priamom súvise s aktívnym výkonom rodičovstva a starostlivosti o deti. Zákonník práce navyše odkazuje na podporu rodičovstva v iných ustanoveniach.

„Materstvo, rodičovstvo a starostlivosť o dieťa sa neobmedzuje iba na obdobie narodenia dieťaťa a jeho predškolského veku,“ upozornilo stredisko s tým, že rodinná politika sa dá presadzovať aj iným, nie diskriminačným spôsobom, napríklad posilňovaním konceptu zosúladenia rodinného a pracovného života, tzv. work-lifebalance. (tasr)

Zdieľať

Miroslav Beblavý hovorí, že Penta a Smer sú v zdravotníctve jedna skupina, v ktorej sa len striedajú ľudia. Ukazuje to na príklade Moniky Pažinkovej a Viliama Čisláka.

Tá bola podľa neho najskôr radová lekárka v Královskom Chlmci. Za prvej vlády Smeru ju vybrali za riaditeľku Fakultnej nemocnice v Prešove. V druhej vláde Roberta Fica bola šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Musela však odísť. Po odchode začala vlani pracovať pre ProCare, kde vedie sieť polikliník. S informáciou prišiel košický Korzár.

Podobne fungoval aj bývalý minister Viliam Čislák, ktorý keď skončil ako minister, nastúpil do ProCare a teraz opäť robí pre štát.

ProCare reaguje, že si Pažinkovú vybrala, lebo v minulosti pôsobila ako riaditeľka veľkej fakultnej nemocnice a dobre pozná problematiku medicínskej prevádzky zdravotníckeho zariadenia.

„Absolútne preto nerozumieme opakovaným snahám menovaného poslanca a jeho strany o sústavné spochybňovanie a až kriminalizáciu našej spoločnosti, respektíve dehonestáciu kolektívneho snaženia všetkých našich zdravotníkov a kolegov z administratívy.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať