Richterov zbabraný jasličkový zákon opäť opravili, bezbariérovosť sa nebude týkať všetkých

Poslanci koalície a opozície dnes definitívne potvrdili, že zákon o sociálnych službách, ktorý pred viac ako dvomi rokmi  presadil minister práce Ján Richter (Smer), nebol dobrý. V parlamente sa totiž dočkal ďalšej, pomerne výraznej zmeny, za ktorú zahlasovali poslanci koalície aj opozície.

Novelu predložila poslankyňa z Richterovej domovskej strany Smer Jana Vaľová spolu s Alenou Bašistovou (zvolenou za Sieť, momentálne nezaradenou) a Magdalénou Kuciaňovou z SNS.

Hlasovalo za ňu 124 zo 145 prítomných poslancov.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (saS) počas rozpravy v pléne pochválila, že sa poslanci na oprave zákona zhodli. No pripomenula, že novelou sa „len opravuje to, čo sociálne inžinierstvo ministerstva práce pokazilo“, keď pred rokmi do parlamentu prinieslo nevydarený zákon a napriek upozorneniam ho poslanci schválili.

Tri zásadné zmeny

Novela, ktorá má byť účinná 1. novembra toho roka, prináša prevádzkovateľom zariadení pre deti do troch rokov tri zásadné zmeny, na ktorých sa už pred niekoľkými mesiacmi dohodla Aliancia súkromných jaslí a škôlok so štátnym tajomníkom ministerstva práce Branislavom Ondrušom (Smer).

Upustí sa od povinnosti odstrániť bariéry v súkromných jasliach. Dnes platný zákon ráta s tým, že jasle odstránia bariéry do januára 2019.

Pre túto požiadavku viacerí prevádzkovatelia jaslí uvažovali o zatvorení svojich jaslí alebo o ich zmene na zariadenie prístupné aj pre deti vo veku od troch do šiestich rokov, na ktoré sa nevzťahovali povinnosti určené v jasličkovom zákone.

Niektoré jasle už pre jasličkový zákon svoju činnosť ukončili.

Bezbariérovosť však nebudú musieť zabezpečiť len jasle, ktoré fungovali k 28. februáru 2017 a získali registráciu, alebo o ňu požiadali. Platí to pre ne len v prípade, ak ostanú pôsobiť v tých istých, nie v nových objektoch.

„Pokiaľ zmení prevádzkovateľ miesto poskytovania sociálnej služby, podmienku bezbariérovosti už bude musieť splniť,“ uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu. Z toho vyplýva, že ak si opatruje deti v nových priestoroch, do ktorých prišiel po 1. marci 2017, keď začal platiť jasličkový zákon, mal by sa už o odstránenie bariér v nich postarať.

Druhá zmena upraví platby za pobyt v jasliach počas neprítomnosti detí, napríklad keď sú choré. Podľa platného zákona musia registrované zariadenia pre deti do troch rokov vrátiť peniaze za obdobie neprítomnosti dieťaťa.

To im sťažuje situáciu, pretože to, koľko detí a na ako dlho v jasličkách v jednotlivých mesiacoch nebude, sa nedá odhadnúť a prevádzkovatelia jaslí musia každý mesiac uhrádzať prenájom priestorov, energie, ale aj platy zamestnankýň.

Od novembra už nebudú musieť vracať peniaze rodičom za čas, keď ich dieťa nie je v jasliach. Peniaze by naďalej vyplácali za stravu, ktorú rodičia pre deti objednali, no pre neprítomnosť ju nemohli zjesť.

Tretia zmena pomáha riešiť situácie, ak jasle prídu o kvalifikovanú pracovnú silu a hneď nemajú adekvátne vzdelanú náhradu v oblasti starostlivosti o deti.

Podľa novely by nová sila v jasličkách mala dostať čas na absolvovanie akreditovaného kurzu na opatrovanie detí. Stanoví však podmienku, že kurz musí začať do šiestich mesiacov od nástupu do práce v jasličkách a do roka ho musí dokončiť.

Niečo k tomu pridali

K trom zmenám chcelo päť opozičných poslankýň presadiť pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa Ďuriš-Nicholsonovej zmiernil kvalifikačné požiadavky pre opatrovateľky detí tak, aby im stačilo úplné stredné odborné všeobecné alebo odborné vzdelanie a najmenej dva roky praxe.

Podľa zákona, ktorý teraz platí, totiž aj opatrovateľky starajúce sa o deti 20 rokov, majú absolvovať 220-hodinový akreditovaný kurz opatrovania detí. To označila Ďuriš-Nicholsonová za nezmysel.

Tento opozičný pozmeňujúci návrh však nenašiel väčšinovú podporu a do novely sa nedostal.

Do novely zákona o sociálnych službách sa však dostala zmena, ktorá sa zariadení sociálnych služieb vôbec netýka. Poslanec Smeru Erik Tomáš totiž počas druhého čítania navrhol, aby sa v tejto novele vyriešila aj otázka vyplatenia vianočných príspevkov dôchodcom.

Penzisti s najnižšími dôchodkami by podľa návrhu mali dostať k vianočným dôchodkom v decembri aj jednorazový príspevok 12,74 eura.

Opoziční poslanci tento krok kritizovali, pretože upravuje príspevky penzistom cez zákon, ktorý s problematikou vôbec nesúvisí. Tomáš priznal, že tak urobil preto, že novelu zákona o sociálnom poistení, cez ktorú sa vianočné príspevky dali presadiť, koalícia odložila na ďalšiu, októbrovú schôdzu.

Opravovali ho už viackrát

Táto novela jasličkového zákona prišla len niečo vyše trištvrte roka po tej poslednej. Vlani v novembri totiž poslanci upravili diskriminačné ustanovenie, na ktoré upozornil aj prezident Andrej Kiska, no pri vrátení pôvodného zákona neuspel.

Týkalo sa toho, že jasle podľa Richterovho zákona mohli prijať len deti rodičov, ktorí pracujú alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole. Po novele už môžu prijať aj deti rodičov, ktorí nepracujú, ak na to budú mať dostatočnú kapacitu.

Vo vlaňajšej novele poslanci predĺžili termín na registráciu zariadení pre deti do troch rokov o pol roka. Zakotvili tiež, že na zariadenia, ktoré už boli kolaudované, úrady nemajú pýtať nové kolaudačné rozhodnutia len preto, že sú nanovo definované ako zariadenia sociálnych služieb pre deti do troch rokov a nie ako jasle.

Ústavný súd podnet zamietol

Ústavný súd tento týždeň zamietol návrh 34 poslancov parlamentu, ktorí žiadali preskúmať pôvodný jasličkový zákon. Podnet na Ústavný súd dali vlani na jar preto, že boli sú presvedčení, že novela zákona o sociálnych službách v časti upravujúcej fungovanie jaslí obsahuje diskriminačné ustanovenia voči deťom, rodičom aj zriaďovateľom jaslí.

Opozičná poslankyňa Simona Petrík (Spolu), ktorá bola jednou z iniciátoriek návrhu povedala, že ich návrh Ústavný súd zamietol sčasti preto, že sa niektoré ustanovenia zákona medzičasom predošlou novelizáciou zmenili, v iných častiach zas nevidel na preskúmanie zákona dôvod.