Denník E

© N Press s.r.o.

MediaBrífing: Slovenské a európske médiá lobovali. Keď človek číta ich argumenty, má chuť kričať

Foto – Pixabay / CC
Foto – Pixabay / CC

Médiá žiadali prijatie nových pravidiel na ochranu autorských práv. Avšak ich argumentácia bola slabá.

V aktuálnom MediaBrífingu sa dočítate:

  • Prečo vydavatelia nešťastne obhajovali nové pravidlá o autorských právach.
  • Ako efektne novinári varovali pred záplavami.
  • Facebook ide odhaľovať dezinformácie v obrázkoch a videách.
  • Na Slovensku má vzniknúť nová spravodajská televízia Slovan.

Lobovali, písali výzvy, pár novín dokonca vyšlo s prázdnymi titulnými stranami. Niektoré slovenské a európske médiá v posledných týždňoch žiadali europoslancov, aby schválili návrh smernice o autorských právach. Znie to ako nudná bruselsko-štrasburská téma, ktorá sa bežných ľudí netýka, no nie je to tak. Navyše, argumenty, ktoré do debaty médiá vniesli, boli také nešťastné, že sa k nim treba v niekoľkých bodoch vrátiť.

1. Média tvrdili, že Facebook a Google „bezškrupulózne zneužívajú cudzie autorské práva“, a preto by za zobrazovanie nadpisov článkov a fotiek mali novinárom platiť. Problémom je, že sami novinári roky dávajú odkazy na svoje články na Facebook, pretože dostávajú protihodnotu v podobe návštevnosti. Roky vyzývajú svojich čitateľov, aby ich články zdieľali, a teraz sa tvária, že je to bezškrupulózne zneužívanie autorských práv?

2. „Google sa stáva distribútorom obsahu, za ktorý nezaplatí ani cent. Možno by všetko bolo v poriadku, keby popri tom nepredával inzerciu,“ napísal generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. V preklade: bolo by fajn, keby nám Facebook a Google posielali tisíce čitateľov denne, ako to robia už dnes, ale že na tom zarábajú, to je už príliš. Čo vlastne vydavatelia očakávajú? Koľko si myslia, že im Facebook a Google zaplatí za mesačnú licenciu na nadpisy k ich článkom? Sto eur? Päťsto? Tisíc?

3. Kritici európskej smernice argumentujú, že v Nemecku a Španielsku bola podobná legislatíva prijatá, no médiá z toho nič nemali. IT firmy im totiž povedali, že buď poskytnú licenciu zadarmo, alebo ich zo svojich služieb vyradia. Komentátor SME Peter Schutz považuje takéto argumenty za „menejcenné z princípu“. Verí, že sa IT firmy neodvážia dať takúto ponuku všetkým európskym médiám. A čo ak áno? Zmiznú potom všetky kvalitné správy z vyhľadávania a sociálnych sieti? O koľko by im klesla návštevnosť, a teda aj príjmy z inzercie? A uvedomujeme si, že šíritelia konšpirácií nezmiznú, lebo by šli proti sebe?

4. „V demokratickej spoločnosti musia byť malí aj veľkí vydavatelia schopní vlastnou činnosťou zarobiť toľko, aby mohli zaplatiť kvalitných novinárov,“ napísala Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov. Ich výzvu v stredu zverejnili na titulných stranách denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny. Áno, Google a Facebook zhltli väčšinu z reklamného koláča, idú po peniazoch agresívne a nemožno im konkurovať. Avšak tvrdiť, že v demokratickej spoločnosti „musia“ médiá dosť zarábať… V ideálnom svete áno, avšak aj v dobre fungujúcej spoločnosti je normálne, že občas kvalitné služby, produkty či médiá zaniknú. To sa stáva. Je to nefér, je to na porazenie, ale nečakajme, že z ochrany autorských práv sa stane záchranná sieť pre každého na trhu. Možno sa to píše ľahšie z redakcie Denníka N, kde nie sme tak závislí od inzercie a máme štyri pätiny príjmov od predplatiteľov, ale nie je fér tvrdiť, že vydavateľské domy majú automaticky nárok na peniaze, ktoré zarábajú Google a Facebook.

5. „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne,“ napísal Bogusław Chrabota v poľskom denníku Rzeczpospolita, ktorý vyšiel 11. septembra s prázdnou titulkou. Podobné apokalyptické varovania malí aj iní: tvrdili, že „sme poslední novinári“, že „žurnalistov jednoducho nebude dosť“. Samozrejme, seriózna tlač ako taká nezanikne. Novinári len vyvolávajú strach, no zároveň píšu, že ľudia, ktorí majú na európsku smernicu iný názor, robia „dezinformačnú kampaň“, „podvodný lobing“ a sú „(pod)platení„. Je to veľmi nepoctivý a neférový prístup. Denník N síce získal grant od Googlu, aby vytvoril predplatiteľský systém, to ale nijako nezmenilo fakt, že sme voči veľkým IT firmám naďalej kritickí a upozorňujeme na ich zlyhania.

11. septembra 2018 vyšlo niekoľko európskych a poľských médií s prázdnou titulkou. Foto: Marcin Goralewski

6. Médiá chcú, aby Google, Facebook a spol. platili za to, „že súčasťou ich služieb je novinársky obsah“. Dodávajú, že „Facebook žiadne texty správ neprodukuje“. Lenže ani nekradne. Sociálna sieť si neprivlastňuje články, ale používa len nadpisy, perexy a úvodné fotky k článkom. Nezarába teda ani tak na novinárskom obsahu, ale skôr na obrovskej databáze upútavok na novinársky obsah. Túto databázu médiá roky dobrovoľne a nie nezištne pomáhajú vytvárať, a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj na svojich weboch (za všetky spomeňme kedysi populárnu službu vybrali.sme.sk, ale pokojne aj Minútu po minúte Denníka N).

7. Vojnový spravodajca agentúry AFP Sammy Ketz napísal otvorený list, pod ktorý sa podpísalo 103 novinárov z 27 európskych krajín. Ketz v ňom spomína na staré dobré časy, kedy „nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad“, no dnes je to inak. „Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto toto všetko platí? Médiá. A platia veľa.“ Istotne, práca novinárov v krízových oblastiach je nebezpečná a drahá. Nerozvíjajme ale sentimentálny a romantický príbeh, aké to bolo kedysi ľahké a dobrodružné, no dnes musíme platiť vesty a poistky. Ketz tvrdí, že na článkoch z vojny profitujú internetové platformy, no vôbec nie médiá. To nie je pravda.

8. „Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ píše ďalej vojnový spravodajca Ketz. Ešte raz, aký obsah využívajú zadarmo? Nadpisy? A nie sú nadpisy skôr marketingovými pútačmi na novinárčinu ako novinárčinou samotnou? Iste, niektorí ľudia si prečítajú len titulok, ďalej nekliknú a médiá z nich nemajú ani cent. To je ale úplne prirodzené. Alebo ideme pýtať peniaze aj od hypermarketov za to, že niektorí ľudia si v nich cestou po pečivo prelistujú noviny, no už si ich nekúpia?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Lekárske odborové združenie tvrdí, že pokuta za emigráciu problém s nedostatkom lekárov skôr prehĺbi. Reaguje tak na návrh Smeru spoplatniť štúdium sumou 55-tisíc eur pre tých, ktorí po škole odídu do zahraničia.

Šéf združenia Peter Visolajský tvrdí, že mladí lekári odchádzajú po skončení štúdia do zahraničia preto, lebo na Slovensku nenájdu voľné miesto, keďže nemocnice pri ich súčasnom financovaní šetria na personáli. Dôvodom je tiež absencia skúsených starších kolegov v nemocniciach, od ktorých by sa mohli učiť.

„Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia,“ dodáva.

Za mýtus politikov označuje LOZ aj financovanie štúdia lekárov. Lekárske fakulty sú podľa neho nesprávne financované, čo má za následok prijímanie viac zahraničných študentov na úkor slovenských.

Predseda združenia poukazuje taktiež na to, že spoplatnenie štúdia na slovenských lekárskych fakultách by znamenalo väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo by v konečnom dôsledku znížilo počet lekárov na Slovensku.

„Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko,“ povedal Visolajský s tým, že ak slovenský lekár zostane v Čechách aj pracovať, je to pre túto krajinu ďalší bonus. (tasr)

Zdieľať

SNS nebude tlačiť na odvolávanie Ľubomíra Vážneho z postu šéfa Sociálnej poisťovne pre jeho rozhodnutia o mýte vo funkcii ministra dopravy. „Nie je to v kompetencii mojej,“ povedal Andrej Danko v relácii Markízy Na telo.

Zdieľať

Najinovatívnejšou ekonomikou sveta je po novom Nemecko, v rebríčku agentúry Bloomberg po šiestich rokoch vystriedalo Južnú Kóreu. Slovensko skončilo 41., zatiaľ čo napríklad Česko je vďaka patentom 24. Poľsko skončilo 25., Maďarsko 28.

Prieskum hodnotí napríklad výdavky na vedu a výskum, počet prihlásených patentov alebo hustotu zastúpenia technologických firiem.

Veľkým skokanom sa stalo Slovinsko, ktoré poskočilo o desať priečok na 21. miesto, tiež najmä vďaka aktivite v oblasti patentov. (čtk)

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku, naopak, robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať