MediaBrífing: Slovenské a európske médiá lobovali. Keď človek číta ich argumenty, má chuť kričať

V aktuálnom MediaBrífingu sa dočítate:

• Prečo vydavatelia nešťastne obhajovali nové pravidlá o autorských právach.
• Ako efektne novinári varovali pred záplavami.
• Facebook ide odhaľovať dezinformácie v obrázkoch a videách.
• Na Slovensku má vzniknúť nová spravodajská televízia Slovan.

---

Lobovali, písali výzvy, pár novín dokonca vyšlo s prázdnymi titulnými stranami. Niektoré slovenské a európske médiá v posledných týždňoch žiadali europoslancov, aby schválili návrh smernice o autorských právach. Znie to ako nudná bruselsko-štrasburská téma, ktorá sa bežných ľudí netýka, no nie je to tak. Navyše, argumenty, ktoré do debaty médiá vniesli, boli také nešťastné, že sa k nim treba v niekoľkých bodoch vrátiť.

1. Média tvrdili, že Facebook a Google „bezškrupulózne zneužívajú cudzie autorské práva“, a preto by za zobrazovanie nadpisov článkov a fotiek mali novinárom platiť. Problémom je, že sami novinári roky dávajú odkazy na svoje články na Facebook, pretože dostávajú protihodnotu v podobe návštevnosti. Roky vyzývajú svojich čitateľov, aby ich články zdieľali, a teraz sa tvária, že je to bezškrupulózne zneužívanie autorských práv?

2. „Google sa stáva distribútorom obsahu, za ktorý nezaplatí ani cent. Možno by všetko bolo v poriadku, keby popri tom nepredával inzerciu,“ napísal generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. V preklade: bolo by fajn, keby nám Facebook a Google posielali tisíce čitateľov denne, ako to robia už dnes, ale že na tom zarábajú, to je už príliš. Čo vlastne vydavatelia očakávajú? Koľko si myslia, že im Facebook a Google zaplatí za mesačnú licenciu na nadpisy k ich článkom? Sto eur? Päťsto? Tisíc?

3. Kritici európskej smernice argumentujú, že v Nemecku a Španielsku bola podobná legislatíva prijatá, no médiá z toho nič nemali. IT firmy im totiž povedali, že buď poskytnú licenciu zadarmo, alebo ich zo svojich služieb vyradia. Komentátor SME Peter Schutz považuje takéto argumenty za „menejcenné z princípu“. Verí, že sa IT firmy neodvážia dať takúto ponuku všetkým európskym médiám. A čo ak áno? Zmiznú potom všetky kvalitné správy z vyhľadávania a sociálnych sieti? O koľko by im klesla návštevnosť, a teda aj príjmy z inzercie? A uvedomujeme si, že šíritelia konšpirácií nezmiznú, lebo by šli proti sebe?

4. „V demokratickej spoločnosti musia byť malí aj veľkí vydavatelia schopní vlastnou činnosťou zarobiť toľko, aby mohli zaplatiť kvalitných novinárov,“ napísala Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov. Ich výzvu v stredu zverejnili na titulných stranách denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny. Áno, Google a Facebook zhltli väčšinu z reklamného koláča, idú po peniazoch agresívne a nemožno im konkurovať. Avšak tvrdiť, že v demokratickej spoločnosti „musia“ médiá dosť zarábať… V ideálnom svete áno, avšak aj v dobre fungujúcej spoločnosti je normálne, že občas kvalitné služby, produkty či médiá zaniknú. To sa stáva. Je to nefér, je to na porazenie, ale nečakajme, že z ochrany autorských práv sa stane záchranná sieť pre každého na trhu. Možno sa to píše ľahšie z redakcie Denníka N, kde nie sme tak závislí od inzercie a máme štyri pätiny príjmov od predplatiteľov, ale nie je fér tvrdiť, že vydavateľské domy majú automaticky nárok na peniaze, ktoré zarábajú Google a Facebook.

5. „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne,“ napísal Bogusław Chrabota v poľskom denníku Rzeczpospolita, ktorý vyšiel 11. septembra s prázdnou titulkou. Podobné apokalyptické varovania malí aj iní: tvrdili, že „sme poslední novinári“, že „žurnalistov jednoducho nebude dosť“. Samozrejme, seriózna tlač ako taká nezanikne. Novinári len vyvolávajú strach, no zároveň píšu, že ľudia, ktorí majú na európsku smernicu iný názor, robia „dezinformačnú kampaň“, „podvodný lobing“ a sú „(pod)platení„. Je to veľmi nepoctivý a neférový prístup. Denník N síce získal grant od Googlu, aby vytvoril predplatiteľský systém, to ale nijako nezmenilo fakt, že sme voči veľkým IT firmám naďalej kritickí a upozorňujeme na ich zlyhania.

6. Médiá chcú, aby Google, Facebook a spol. platili za to, „že súčasťou ich služieb je novinársky obsah“. Dodávajú, že „Facebook žiadne texty správ neprodukuje“. Lenže ani nekradne. Sociálna sieť si neprivlastňuje články, ale používa len nadpisy, perexy a úvodné fotky k článkom. Nezarába teda ani tak na novinárskom obsahu, ale skôr na obrovskej databáze upútavok na novinársky obsah. Túto databázu médiá roky dobrovoľne a nie nezištne pomáhajú vytvárať, a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj na svojich weboch (za všetky spomeňme kedysi populárnu službu vybrali.sme.sk, ale pokojne aj Minútu po minúte Denníka N).

7. Vojnový spravodajca agentúry AFP Sammy Ketz napísal otvorený list, pod ktorý sa podpísalo 103 novinárov z 27 európskych krajín. Ketz v ňom spomína na staré dobré časy, kedy „nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad“, no dnes je to inak. „Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto toto všetko platí? Médiá. A platia veľa.“ Istotne, práca novinárov v krízových oblastiach je nebezpečná a drahá. Nerozvíjajme ale sentimentálny a romantický príbeh, aké to bolo kedysi ľahké a dobrodružné, no dnes musíme platiť vesty a poistky. Ketz tvrdí, že na článkoch z vojny profitujú internetové platformy, no vôbec nie médiá. To nie je pravda.

8. „Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ píše ďalej vojnový spravodajca Ketz. Ešte raz, aký obsah využívajú zadarmo? Nadpisy? A nie sú nadpisy skôr marketingovými pútačmi na novinárčinu ako novinárčinou samotnou? Iste, niektorí ľudia si prečítajú len titulok, ďalej nekliknú a médiá z nich nemajú ani cent. To je ale úplne prirodzené. Alebo ideme pýtať peniaze aj od hypermarketov za to, že niektorí ľudia si v nich cestou po pečivo prelistujú noviny, no už si ich nekúpia?