MediaBrífingMediaBrífing: Slovenské a európske médiá lobovali. Keď človek číta ich argumenty, má chuť kričať

Foto – Pixabay / CC
Foto – Pixabay / CC

Médiá žiadali prijatie nových pravidiel na ochranu autorských práv. Avšak ich argumentácia bola slabá.

V aktuálnom MediaBrífingu sa dočítate:

  • Prečo vydavatelia nešťastne obhajovali nové pravidlá o autorských právach.
  • Ako efektne novinári varovali pred záplavami.
  • Facebook ide odhaľovať dezinformácie v obrázkoch a videách.
  • Na Slovensku má vzniknúť nová spravodajská televízia Slovan.

Lobovali, písali výzvy, pár novín dokonca vyšlo s prázdnymi titulnými stranami. Niektoré slovenské a európske médiá v posledných týždňoch žiadali europoslancov, aby schválili návrh smernice o autorských právach. Znie to ako nudná bruselsko-štrasburská téma, ktorá sa bežných ľudí netýka, no nie je to tak. Navyše, argumenty, ktoré do debaty médiá vniesli, boli také nešťastné, že sa k nim treba v niekoľkých bodoch vrátiť.

1. Média tvrdili, že Facebook a Google „bezškrupulózne zneužívajú cudzie autorské práva“, a preto by za zobrazovanie nadpisov článkov a fotiek mali novinárom platiť. Problémom je, že sami novinári roky dávajú odkazy na svoje články na Facebook, pretože dostávajú protihodnotu v podobe návštevnosti. Roky vyzývajú svojich čitateľov, aby ich články zdieľali, a teraz sa tvária, že je to bezškrupulózne zneužívanie autorských práv?

2. „Google sa stáva distribútorom obsahu, za ktorý nezaplatí ani cent. Možno by všetko bolo v poriadku, keby popri tom nepredával inzerciu,“ napísal generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. V preklade: bolo by fajn, keby nám Facebook a Google posielali tisíce čitateľov denne, ako to robia už dnes, ale že na tom zarábajú, to je už príliš. Čo vlastne vydavatelia očakávajú? Koľko si myslia, že im Facebook a Google zaplatí za mesačnú licenciu na nadpisy k ich článkom? Sto eur? Päťsto? Tisíc?

3. Kritici európskej smernice argumentujú, že v Nemecku a Španielsku bola podobná legislatíva prijatá, no médiá z toho nič nemali. IT firmy im totiž povedali, že buď poskytnú licenciu zadarmo, alebo ich zo svojich služieb vyradia. Komentátor SME Peter Schutz považuje takéto argumenty za „menejcenné z princípu“. Verí, že sa IT firmy neodvážia dať takúto ponuku všetkým európskym médiám. A čo ak áno? Zmiznú potom všetky kvalitné správy z vyhľadávania a sociálnych sieti? O koľko by im klesla návštevnosť, a teda aj príjmy z inzercie? A uvedomujeme si, že šíritelia konšpirácií nezmiznú, lebo by šli proti sebe?

4. „V demokratickej spoločnosti musia byť malí aj veľkí vydavatelia schopní vlastnou činnosťou zarobiť toľko, aby mohli zaplatiť kvalitných novinárov,“ napísala Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov. Ich výzvu v stredu zverejnili na titulných stranách denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny. Áno, Google a Facebook zhltli väčšinu z reklamného koláča, idú po peniazoch agresívne a nemožno im konkurovať. Avšak tvrdiť, že v demokratickej spoločnosti „musia“ médiá dosť zarábať… V ideálnom svete áno, avšak aj v dobre fungujúcej spoločnosti je normálne, že občas kvalitné služby, produkty či médiá zaniknú. To sa stáva. Je to nefér, je to na porazenie, ale nečakajme, že z ochrany autorských práv sa stane záchranná sieť pre každého na trhu. Možno sa to píše ľahšie z redakcie Denníka N, kde nie sme tak závislí od inzercie a máme štyri pätiny príjmov od predplatiteľov, ale nie je fér tvrdiť, že vydavateľské domy majú automaticky nárok na peniaze, ktoré zarábajú Google a Facebook.

5. „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne,“ napísal Bogusław Chrabota v poľskom denníku Rzeczpospolita, ktorý vyšiel 11. septembra s prázdnou titulkou. Podobné apokalyptické varovania malí aj iní: tvrdili, že „sme poslední novinári“, že „žurnalistov jednoducho nebude dosť“. Samozrejme, seriózna tlač ako taká nezanikne. Novinári len vyvolávajú strach, no zároveň píšu, že ľudia, ktorí majú na európsku smernicu iný názor, robia „dezinformačnú kampaň“, „podvodný lobing“ a sú „(pod)platení„. Je to veľmi nepoctivý a neférový prístup. Denník N síce získal grant od Googlu, aby vytvoril predplatiteľský systém, to ale nijako nezmenilo fakt, že sme voči veľkým IT firmám naďalej kritickí a upozorňujeme na ich zlyhania.

11. septembra 2018 vyšlo niekoľko európskych a poľských médií s prázdnou titulkou. Foto: Marcin Goralewski

6. Médiá chcú, aby Google, Facebook a spol. platili za to, „že súčasťou ich služieb je novinársky obsah“. Dodávajú, že „Facebook žiadne texty správ neprodukuje“. Lenže ani nekradne. Sociálna sieť si neprivlastňuje články, ale používa len nadpisy, perexy a úvodné fotky k článkom. Nezarába teda ani tak na novinárskom obsahu, ale skôr na obrovskej databáze upútavok na novinársky obsah. Túto databázu médiá roky dobrovoľne a nie nezištne pomáhajú vytvárať, a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj na svojich weboch (za všetky spomeňme kedysi populárnu službu vybrali.sme.sk, ale pokojne aj Minútu po minúte Denníka N).

7. Vojnový spravodajca agentúry AFP Sammy Ketz napísal otvorený list, pod ktorý sa podpísalo 103 novinárov z 27 európskych krajín. Ketz v ňom spomína na staré dobré časy, kedy „nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad“, no dnes je to inak. „Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto toto všetko platí? Médiá. A platia veľa.“ Istotne, práca novinárov v krízových oblastiach je nebezpečná a drahá. Nerozvíjajme ale sentimentálny a romantický príbeh, aké to bolo kedysi ľahké a dobrodružné, no dnes musíme platiť vesty a poistky. Ketz tvrdí, že na článkoch z vojny profitujú internetové platformy, no vôbec nie médiá. To nie je pravda.

8. „Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ píše ďalej vojnový spravodajca Ketz. Ešte raz, aký obsah využívajú zadarmo? Nadpisy? A nie sú nadpisy skôr marketingovými pútačmi na novinárčinu ako novinárčinou samotnou? Iste, niektorí ľudia si prečítajú len titulok, ďalej nekliknú a médiá z nich nemajú ani cent. To je ale úplne prirodzené. Alebo ideme pýtať peniaze aj od hypermarketov za to, že niektorí ľudia si v nich cestou po pečivo prelistujú noviny, no už si ich nekúpia?

9. Vydavatelia tiež tvrdia, že práve kvôli Facebooku a Googlu musia spoplatňovať svoj obsah. Tvrdil to vo svojom otvorenom liste vojnový spravodajca Ketz aj Alexej Fulmek. Ten napísal, že vydavateľstvo Petit Press prišlo za desať rokov o takmer 90 miliónov eur a že väčšina z nich skončila v IT firmách (metodika tohto výpočtu by bola istotne zaujímavá). Fulmek ďalej píše, že práve preto „sme museli začať spoplatňovať obsah na našom webe“. Tak to ale nie je. Pokusy so spoplatnením tu boli dávno predtým, ako Google a Facebook získali dominantné postavenie na trhu. Spoplatňovanie kvalitného obsahu je štandardom aj v iných segmentoch, stačí sa pozrieť na prémiové televízie. A dôvodom spoplatnenia je fakt, že stabilný príjem priamo od čitateľov je pre médiá kľúčový. Len tak môžu byť nezávislé (od majiteľov, inzerentov, sponzorov, politikov), len tak môžu dlhodobo prežiť a tvoriť kvalitnú žurnalistiku. Nerobme z vyhľadávačov a sociálnych sieti tých zloduchov, kvôli ktorým musíme dnes platiť za články na internete. Mediálny biznis sa nezmenil s príchodom Facebooku a Googlu, ale so vznikom internetu. Že sme zareagovali nedostatočne a neskoro, je aj naším zlyhaním. Nehádžme všetku vinu na Silicon Valley.

10. „Každý, kto sa prihlási, povedzme, do sociálnej siete, stáva sa dobrovoľne štatistickou jednotkou, súčasťou ‚produktu‘, ktorý potom majitelia siete ponúkajú reklamným agentúram. Už to je na zamyslenie,“ napísal v Pravde Peter Javůrek ignorujúc fakt, že to isté robia médiá roky. Aj jeho redakcia robí z každého čitateľa „štatistickú jednotku“, ktorú následne „ponúka reklamným agentúram“. Možno je to na zamyslenie, ale tak jednoducho reklamný biznis funguje. Akurát je s príchodom nových technológií sofistikovanejší.

Čítate MediaBrífing – súhrn dôležitých správ o médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

11. „Nechceme nič iné, len rovnakú ochranu pre texty, ako majú hudba a film,“ napísal ešte Alexej Fulmek. Tá paralela ale nesedí. Šírením napálených CD, DVD, empétrojek a nelegálnych kópií videí prichádzajú majitelia autorských práv o reálne peniaze. Nadpisy a odkazy na články sú ale niečo úplne iné. Ich šírením neprichádza vydavateľstvo o peniaze. Áno, nie každý človek si na nadpis klikne. Avšak tí, čo si kliknú, sú automaticky monetizovaní.

12. V debate zaznieva, že Facebook a Google zarábajú peniaze, ktoré by inak dostali médiá. To je ale zavádzajúce tvrdenie. Tieto firmy totiž zarábajú aj preto, že dokážu cieliť reklamu tak efektívne, ako nik iný. Keby to nedokázali, niektoré výdavky na reklamu by vôbec neboli. Pretože alternatívou k ich reklame rozhodne nemusí byť blikajúci banner či celostránková inzercia v novinách.

13. Pri kalkuláciách sa zabúda aj na to, že z Googlu a Facebooku nemajú médiá len kliknutia na články. Prácu novinárom uľahčujú vyhľadávače. Svojmu publiku rozumejú mnohonásobne lepšie vďaka analytickým nástrojom, ktoré majú denne otvorené. Služby IT gigantov používajú na komunikáciu a posielanie mailov. V softvéroch Googlu píšu články a vyrábajú grafy. A väčšinu z toho používajú úplne zadarmo. Nečudujme sa potom, že vykreslený imidž zlých IT firiem, ktoré na médiách len parazitujú a neponúkajú žiadnu protihodnotu, príde čitateľom neuveriteľný.

14. Mimochodom, sú slovenské médiá pripravené kontrolovať, či všetko, čo ľudia na ich web nahrajú (napríklad do diskusií či na blogy), neporušuje autorské práva? To totiž vyžaduje článok 13 európskej smernice, ktorý vydavatelia tiež obhajujú. Ako budú to množstvo dát vyhodnocovať? Ako budú vyzerať opravné mechanizmy, ktoré majú mať na starosti ľudia, nie algoritmy? A z čoho to zaplatia? Dnes majiteľ webu nenesie zodpovednosť za nelegálny obsah, kým na to nie je upozornený. To sa má zmeniť, vydavatelia to presadzujú a dôsledky si asi dostatočne nezrátali.

15. Námietka, že Google a Facebook sa vyhýbajú plateniu daní, je správna. Áno, tieto firmy zo svojich ziskov z EÚ neodviedli ani jedno percento. Riešením však nie je copyright, ale zmena daňových zákonov. Na tom sa už, mimochodom, pracuje.

16. Peter Schutz napísal, že proti IT gigantom treba udrieť aj preto, že „sa rozpadla aura a charizma internetu ako veľkého demokratizačného statku“. Sociálne siete podľa neho priniesli do sveta výrazne viac negatív ako pozitív. Komentátorovi ale uniká, že copyright nie je nástroj, ako to zmeniť. Škodia sociálne siete spoločnosti? Nájdime spôsob ako ich efektívne regulovať. Sú príliš veľké a ohrozujú demokraciu? Bavme sa o tom, ako ich legálne rozdeliť na menšie firmy.

17. Zdôvodnenia, že Facebook a Google zarábajú veľa, a teda majú povinnosť podeliť sa o peniaze, „aby médiá prežili“, už vari ani nestoja za reakciu. Vraj nás to nemusí trápiť, lebo ide o peniaze ľudí, ktorí „sa stali cez noc miliardármi“. Tak ale pozor! Toto už nevyzerá na boj o férové podmienky, ale skôr ako odplata motivovaná závisťou. Iste, dnes majú médiá len malú šancu vyjednať s IT gigantami férové podmienky. Nová ochrana autorských práv im má len pomôcť, nemá byť vendetou.

Európsky parlament v stredu v prvom čítaní schválil smernicu o ochrane autorských práv. Ďalším krokom bude vyjednanie jej konečnej podoby s členskými štátmi a Európskou komisiou, jej text sa tak môže ešte zmeniť. Finálne hlasovanie v europarlamente by mohlo prísť začiatkom budúceho roka. Máme teda ešte niekoľko mesiacov na odbornú diskusiu.

Nik nepochybuje o tom, že potrebujeme moderné pravidlá ochrany autorských práv, ktoré budú rešpektovať požiadavky digitálnej doby. Nik nespochybňuje, že sila a dominancia IT gigantov spôsobuje mnohé problémy a otvára veľké výzvy, ktoré musíme riešiť.

Avšak médiá by k tejto diskusii mali pristupovať poctivo, férovo a neskĺzavať k jednoduchým, krátkodobým a sebeckým riešeniam. Ak to neurobia, môžu sa stať súčasťou problémov, ktorým čelíme.


Video týždňa

The Weather Channel ukázal (cca od 56 sekundy), aké nebezpečné povodne môže vyvolať hurikán Florence. Grafika vznikla na hernej platforme Unreal Engine, viac o nej napísal magazín Verge.


Hoaxy, dezinformácie a propaganda

  • Facebook bude odhaľovať dezinformácie aj v obrázkoch a videách. Využívať majú „reverse image search“, analyzujú metadata a dokonca používajú rozpoznávanie textu, aby zistili, či na obrázku nie je text z odhalených dezinformačných článkov. „Keď získame viac hodnotení fotiek a videí od fact-checkerov, budeme schopní zlepšiť presnosť nášho modelu strojového učenia.“
  • IT firmy majú odstrániť nelegálne teroristické príspevky do hodiny, ak na ne upozornia úrady. Navrhuje to Európska komisia. Ak budú spoločnosti zlyhávať, môžu dostať pokutu do výšky 4 percent svetových ročných príjmov.
  • Vo viac ako sto článkoch v britskej tlače sa objavili twitterové príspevky falošných prokremeľských účtov, zistil denník Guardian. Ukázalo sa tak, že tieto účty celkom úspešne používajú humor na ovplyvňovanie diskusie o aktuálnych témach.
  • 600 proruských falošných účtov písalo aj o americkej reforme zdravotníctva, zistil Wall Street Journal. Vo svojich takmer 10-tisíc tweetoch sa snažili štvať ľudí proti sebe.
V auguste urobila anonymná stránka Audi SVK podvodnú súťaž o tri audiny. Oficiálna stránka Audi šikovne zareagovala, podvodná stránka však už nazbierala 33-tisíc fanúšikov, potom údajne zmenila majiteľa a admina. Dnes zdieľa odkazy na web Babské rady, ktorý predáva drahé prípravky na zväčšenie pŕs. Prípad sledoval Vladimír Šnídl.

Ďalšie správy o médiách

RTVS
Reláciu O 5 minút 12 začal moderovať bývalý šéfredaktor Trendu Jozef Hajko a za svoju premiéru utŕžil kritiku. „Položí otázku a politika nechá vyrozprávať. Bez toho, aby ho prerušil, keď hovorí dlho, keď hovorí mimo témy, alebo keď tára hlúposti,“ napísal Peter Bárdy z Aktualít. RTVS podľa Bárdyho stráca kvalitu. Bývalý programový riaditeľ Slovenskej televízie Tibor Búza v rozhovore pre Denník N okrem iného povedal: „Nemôžem byť súčasťou manažmentu, ak absolútne nesúhlasím s jeho krokmi.“ Podľa neho nesie manažment vinu za krízu v spravodajstve RTVS.

SLOVAN
Na Slovensku má vzniknúť nová spravodajská televízia Slovan, tento týždeň jej Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila licenciu. Za televíziou stojí lekár Peter Kotlár, ktorý má blízko k poslankyni a bývalej moderátorke Martine Šimkovičovej. Kolár vraví, že televízia sa bude snažiť „o decenzurovanie vstupných komunikátov“ a má poskytovať „necenzurované informácie“. Kto bude televíziu financovať, nepovedal. Spustená má byť na jar 2019.

FLOP
Magazín Atlantic upozornil, že stále viac mladých získava informácie z takzvaných „flop účtov“ na Instagrame. Tie spravuje viacero tínedžerov a venujú sa najmä horúcim témam, ako napríklad kontrola zbraní, potraty, LGBTQ či Trump. Niektorí mladí týmto zdrojom dôverujú viac ako tradičným médiám. „Flop účty majú veľa ľudí, ktorí si navzájom overujú fakty,“ povedal 17-ročný Dann. „Skutočnosť, že všetci postujeme o týchto veciach, znamená, že ich všetci musíme preskúmať. Je to veľa ľudí, ktorí tieto veci spoločne vytvárajú, nie iba jedna osoba, vďaka čomu im viac veríme,“ povedal zrejme nevediac, že to je aj princíp profesionálnych médií, kde správy vytvárajú a kontrolujú viacerí ľudia.

ZUCKERBERG
Longreadom týždňa je veľký profil šéfa Facebooku, ktorý vydal magazín New Yorker pod názvom: „Môže Mark Zuckerberg opraviť Facebook ešte predtým, ako zničí demokraciu?“ (Profil si môžete na ich webe dokonca aj vypočuť.) Niektorí však upozorňujú (hoci text New Yorkeru chvália), že lepšie pochopenie Zuckerbergovho myslenia nám nemusí pomôcť. „Je čas, aby sa technologickí novinári posunuli od predstavy, že môžeme lepšie porozumieť odvetviu tým, že lepšie porozumieme ľuďom, ktorí ho stvorili,“ napísala reportérka Guardianu Julia Carrie Wong. „Prečo by malo záležať na tom, že rozumieme Zuckovi, keď sám Zuck jasne nerozumie Facebooku?“ Podľa Matta Levinea z Bloombergu je toto tvrdenie „férové a dokonca ani nie kontroverzné“.

AD: ANONYMNÝ KOMENTÁR
Pred týždňom sme písali o aj o anonymnom komentári o dianí v Bielom dome, ktorý zverejnil New York Times. Redakcia dostala za dva dni otázky od 23-tisíc ľudí. Na niektoré z nich odpovedal editor sekcie komentárov.

FALOŠNÉ RECENZIE
Majiteľ talianskej agentúry PromoSalento pôjde na deväť mesiacov do väzenia a zaplatí 8000 eur za to, že predával falošné recenzie na portáli TripAdvisor. Súd rozhodol, že písanie falošných recenzií pod fiktívnou identitou je trestný čin. Ide o prelomový rozsudok, doposiaľ boli takéto aktivity trestané len pokutou či zákazom činnosti.

KNIHY A TRUMP
Nová kniha legendárneho novinára Boba Woodwarda o chaose v Bielom dome láme rekordy. V prvý deň sa predalo 750-tisíc kusov. Predpredaj bol najväčší v histórii vydavateľstva Simon & Schuster. Politico píše, že Donald Trump bol pre vydavateľov kníh darom z nebies, stačí si spomenúť na knihu Oheň a síra od Michaela Wolffa, ktorá vyšla v januári a stále sa drží medzi bestsellermi. A to má ešte v októbri vyjsť kniha pornoherečky Stormy Daniels, s ktorou Trump udržiaval vzťah.

DEKLARÁCIA
Organizácia Reportéri bez hraníc vytvorila panel 25 svetových odborníkov, ktorí majú spoločne vytvoriť návrh Deklarácie o informáciách a demokracii. V paneli sú napríklad ekonóm Joseph Stiglitz, spisovateľ Mario Vargas Llosa, novinár Adam Michnik či politológ Francis Fukuyama. Reportéri bez hraníc očakávajú, že iniciatíva povedie k vytvoreniu Medzinárodného záväzku o informáciách a demokracii, a vo veci už kontaktovali aj svetových lídrov.

Keď sa ľudia snažia nájsť na Instagrame drogy a opiáty, sociálna sieť im ponúkne pomoc. Funkcia zatiaľ na Slovensku nefunguje. Zdroj: Verge

V skratke


Status týždňa

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk