Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bývalý primár Illéš, ktorého obvinili z uprednostňovania pacientov: Tlak bol veľký, ale úplatok som nikdy nevzal

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Svedectvo o dusnej atmosfére na neurochirurgickej klinike, kde bol Róbert Illéš primárom. Po tom, čo Andrej Šteňo nastúpil ako prednosta, začali mať spory a primár odišiel.

Poslanci pôsobiaci v zdravotníckom výbore parlamentu dostali začiatkom mesiaca list, kde prednosta neurochirurgickej kliniky Andrej Šteňo opisuje, ako bývalý primár Róbert Illéš údajne manipuloval čakacie zoznamy, kde sú pacienti, ktorí potrebujú operáciu. Poslankyňa SaS Jana Cigániková preto dala podnet na generálnu prokuratúru, bude sa tým zaoberať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 

Čo sa dočítate v rozhovore:

  • akým spôsobom ako primár neurochirurgickej kliniky viedol čakacie zoznamy,
  • ako a kedy prebiehalo uprednostňovanie pacientov,
  • prečo sa na neurochirurgickej klinike čaká v priemere až rok na operáciu,
  • ako fungoval vzťah jeho súkromnej ambulancie Neuroill s klinikou, kde bol primár,
  • prečo sa nechce vzdať funkcie predsedu správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý obvinenia voči nemu prešetruje.

Mali ste na neurochirurgickej klinike univerzitnej nemocnice v Bratislave na starosti čakacie listiny?

Takto sme historicky viedli operačný program. Zaraďoval som pacientov na operácie a riadil som chod kliniky, aby bola čo najviac využitá. Na operácie som ich zaraďoval tak, aby sme vedeli čo najviac využívať operačné sály.

Prednostovia – či to bol Andrej Šteňo, alebo jeho predchodca a otec Juraj Šteňo – do týchto listín nejako zasahovali?

Čakacie listiny sa nahrávajú do systému Medea, ktorý využíva univerzitná nemocnica. Mená pacientov sa odosielajú do centrálneho systému a potom to ide do poisťovní. Z neho sa vyberajú pacienti na operáciu. Ako zástupca prednostu som mal na starosti technickú stránku, ale prednosta kliniky má absolútne právo vstupovať do čakacích listín a riešiť pacientov podľa svojich predstáv. Ak mal pocit, že treba pacienta s nejakou diagnózou operovať, tak povedal, že tento pacient ide na operáciu, a zaradil ho. Nie je nikde striktne dané, že čakacie listiny má na starosti len jeden človek. Technicky to tak bolo – riešil som to, ale prednosta do toho mohol kedykoľvek vstúpiť a zmeniť tam veci.

Ako si vysvetľujete list, ktorý prednosta Šteňo poslal poslancom? (V liste opisuje obvinenia voči bývalému primárovi, ktorý podľa prednostu uprednostňoval niektorých pacientov. – pozn. red.)

Ten list je súhrn listov, ktoré kolovali medzi ministerstvami, univerzitnou nemocnicou a odborármi už asi rok. Nie je vytvorený teraz.

V liste vás obviňuje, že ste uprednostňovali pacientov.

Veľmi ľahko sa povie, že nejaký pacient bol uprednostnený. Mal som na starosti kliniku, kde sa operovalo denne sedem až deväť pacientov. Môžete mať naplánované veci, ale do toho často prídu veľmi ťažkí pacienti, ktorých musíte operovať okamžite. Títo pacienti niekedy potrebujú dlhú prípravu. Ak by som vzal naraz na kliniku len ťažké prípady, vedeli by sme operačnú sálu využiť minimálne. Musíte brať aj pacientov s menšími nádormi alebo platničkami. A niekedy zistíte, že máte pripraveného pacienta na klinike, ale z nejakých príčin nemôže ísť na operáciu.

Kým ste ho v takom prípade nahradili?

Vtedy si pozriete čakacie listiny, a ak tam máte niekoho, kto má čerstvé vyšetrenia, tak vezmete jeho pred pacientom, ktorý má napríklad magnetickú rezonanciu spred roka. Lebo dlho trvalo, kým by ste ho pripravili – museli by ste mu tie vyšetrenia robiť nanovo. Veľakrát sme v takýchto prípadoch telefonovali pacientom, ale nevedeli si tak narýchlo vybaviť veci v práci alebo nemali kam dať deti. Všetko sme to zapisovali do tabuliek, ktoré nám pomáhali manažovať pacientov.

O týchto tabuľkách hovorí prednosta Šteňo ako o dvojitých čakacích listinách.

Museli sme si pacientov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Zdieľať

13. dôchodok by v Smere chceli vyplácať namiesto vianočného už tento rok. Na 13. dôchodok by mali mať nárok aj seniori, ktorí žijú v zahraničí, tvrdí Richter. „Je to potrebné. Je tu veľmi veľa dôchodcov, ktorí sú na to odkázaní,“ povedal.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať