Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Molnárovci vs. Vaľová: vplyvná rodina z Humenného si nevie poradiť s politikmi Smeru

Dávid Molnár je generálnym riaditeľom firmy Chemes, ktorá vlastní priemyselný park, kde pracuje okolo 1800 ľudí. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dávid Molnár je generálnym riaditeľom firmy Chemes, ktorá vlastní priemyselný park, kde pracuje okolo 1800 ľudí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rodina veľkopodnikateľa Molnára sa snaží už niekoľko rokov presadiť modernizáciu teplárne, ktorú blokuje stanovisko primátorky Humenného.

Podnikateľ Ján Molnár má povesť človeka, ktorý dokázal vybabrať aj s finančnou skupinou Penta. V roku 2008 jej predal mäsokombinát Mecom, ktorý predtým dlhé roky budoval. Cena podľa neoficiálnych informácií dosiahla 100 miliónov eur. Spolumajiteľ Penty Jaroslav Hasčák to neskôr označil za historicky najhorší obchod svojej skupiny. Sám Molnár to komentuje inak, kupec vraj zaplatil primeranú cenu.

Pente však podnikanie s mäsom vôbec nešlo. Naopak Molnár za zinkasované peniaze rozbehol nové projekty, a postavil aj nový mäsokombinát Althan, do ktorého pritiahol aj niekoľkých špecialistov zo svojho pôvodného mäsokombinátu patriacemu v tom čase už Pente.

Vo svojom domovskom meste Humenné však majú Molnárovci už niekoľko rokov súpera, ktorý pre nich v istom smere predstavuje väčšiu výzvu než skupina Penta. Je ním dlhoročná primátorka, poslankyňa a okresná predsedníčka Smeru Jana Vaľová. „Roky z nás robí nepriateľa číslo jeden,“ hovorí Molnárov syn Dávid.

Jana Vaľová je od roku 2006 poslankyňou, od roku 2010 je aj primátorkou Humenného. Foto – TASR

Ide o obyčajný kotol

Jeden z ich najväčších sporov sa týka zdanlivo lokálnej záležitosti – modernizácie zastaralej teplárne, ktorá sa nachádza v Molnárovom priemyselnom areáli. Molnárovci si za peniaze z obchodu s Pentou kúpili

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Banky: Vláda a banky sa dohodli na posune splátok úverov
  • Parlament: Poslanci schválili odloženie odvodov pre podnikateľov s poklesom tržieb
  • Ropa: OPEC rokuje s Ruskom a ďalšími štátmi o znížení ťažby
  • Nórsko: Nezamestnanosť v Nórsku stúpla na rekordných 14,7 percenta
  • USA: Počet ľudí bez práce rastie rýchlejšie, než sa čakalo
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Banky budú odkladať splátky úverov, čo spraví štát s bankovým odvodom, ešte jasné nie je

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda urobila kľúčovú dohodu s bankami o posune splátok úverov, ohlásil premiér Igor Matovič. Ľudia zasiahnutí krízou dostanú možnosť odkladu splátok hypoték a spotrebných úverov až do deväť mesiacov. Bude to jednoduchý elektronický proces.

Zdieľať

Odklad odvodov pre SZČO a zamestnávateľov je schválený. Podmienkou je pokles tržieb o 40 percent

Milan Krajniak. Foto - TASR
Milan Krajniak. Foto – TASR

SZČO a aj zamestnávatelia si budú môcť odložiť marcové odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne do konca júla. Odklad sa však netýka všetkých, ale len podnikateľov, ktorým klesli tržby o 40 %. Zmenu schválili 118 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní poslanci v novele zákona o sociálnom poistení.

Zdieľať

Chirana Medical za tri mesiace musí stihnúť skoro celoročnú výrobu, no štátu aj tak ešte chýba 700 dýchacích prístrojov

Ilustračné foto – UNB
Ilustračné foto – UNB

K mimoriadnemu výkonu sa ide vypnúť najväčší domáci výrobca dýchacích prístrojov Chirana Medical. Do konca júna má dodať slovenskému zdravotníctvu 300 ventilácií, čo je objem výroby približujúci sa ich celoročným tržbám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

V Spojených štátoch zaniklo v marci vyše 700-tisíc pracovných miest, čo je výrazne viac, než sa čakalo. Pre dosah koronavírusu sa skončilo obdobie rekordného rastu ekonomiky i trhu práce, ktoré trvalo 113 mesiacov.

Miera nezamestnanosti v marci stúpla na 4,4 percenta, najvyššie od roku 2017. Vo februári bola na 50-ročnom minime 3,5 %.

Ide o najrýchlejší medzimesačný nárast od januára 1975. V najbližších mesiacoch sa očakáva zvýšenie nezamestnanosti nad 10 percent.

Štatistika počtu pracovných miest sa vykazuje k 12. dňu v mesiaci, marcové dáta tak odrážajú len zlomok skutočnej nezamestnanosti naprieč Spojenými štátmi.

Len v posledných dvoch marcových týždňoch požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 10 miliónov ľudí. (čtk, bloomberg, axios)

Zdieľať

Airbus zvažuje výrazné škrty vo výrobe najpredávanejšieho lietadla A320, mesačnú produkciu 60 kusov by mohol znížiť o polovicu. Tempo výroby chce prispôsobiť problémom, ktoré má letecká doprava i dodávateľské reťazce pre koronavírus.

Zníženie výroby by mohlo byť dočasné na jeden až dva štvrťroky, konečné rozhodnutie by malo padnúť do polovice apríla.

Lietadlá Airbus A320 majú jednu uličku, väčšinou sa využívajú na kratšie až stredné vzdialenosti.

Prečo chce Airbus redukovať výrobu:

  • aerolinky po celom svete odstavili lietadlá z prevádzky a pre nedostatok hotovosti a cestovné obmedzenia prestali odoberať väčšinu nových strojov,
  • zvoľnením tempa produkcie chce zabrániť hromadeniu nedodaných lietadiel,
  • čelí aj výpadkom v dodávateľskom reťazci.

Airbus aj Boeing údajne uvažujú aj o výraznom znížení výroby širokotrupých lietadiel, ako sú Airbus A350 a Boeing 777.

Ako sa zmenili plány:

Pred koronakrízou Airbus plánoval zvýšiť v budúcom roku výrobu lietadiel z rodiny A320 na 63 mesačne a v rokoch 2022 až 2023 o ďalší jeden až dva stroje.

Tieto plány boli zatiaľ odložené. Minulý mesiac firma prestala zverejňovať výhľad dodávok lietadiel na tento rok.

Airbus vlani dodal zákazníkom celkovo 863 lietadiel. Po ôsmich rokoch predstihol Boeing, ktorého dodávky klesli o polovicu – na 380 strojov. Dôvodom bola nútená odstávka dôležitého modelu 737 Max. (reuters, n)

Zdieľať

Pavol Jančovič 1. apríla skončil vo funkcii prezidenta najväčšieho združenia nákladných dopravcov Česmad Slovakia. V prezídiu združenia zostáva. Česmad uviedol, že Jančovič odstúpil na základe vlastného rozhodnutia.

  • Česmad reprezentuje vyše 1100 dopravných spoločností s 23-tisíc zamestnancami.
  • Jančoviča aktuálne zastupuje viceprezident Pavol Piešťanský z dopravnej spoločnosti Yellow Express.
  • Združenie sa chystá rokovať s ministerstvami o svojich návrhoch na zmiernenie dôsledkov pandémie koronavírusu.

Rozhovor s Jančovičom priniesol Denník N tento týždeň.

(n, tasr)

Zdieľať

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce dnes na krízovom štábe navrhnúť otvorenie predajní automobilov. Tvrdí, že majú veľmi nízku koncentráciu ľudí, sú veľké a je ľahké dodržať v nich vládou nastavené pravidlá predaja.

Sulík tak chce pokračovať v zmierňovaní zákazov prijatých vládou na ochranu pred pandémiou ochorenia COVID-19. V pondelok sa už otvorili predajne so záhradkárskymi potrebami, s farbami či so železiarskym tovarom.

„Som za to, aby sme v otváraní prevádzok pokračovali,“ povedal Sulík.

Pripomenul, že na jedného zákazníka obchodu musí pripadnúť minimálne 25 štvorcových metrov predajnej plochy, predajňa musí zabezpečiť pri vstupe dezinfekciu rúk alebo jednorazové rukavice a do predajne môže vstúpiť zákazník iba s rúškom na tvári. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Nórsku v marci stúpla šesťnásobne na rekordných 14,7 percenta. Prudký nárast je dôsledkom vládnych opatrení proti koronavírusu, ktoré spustili vo firmách vlnu státisícov výpovedí.

„Sme svedkami drastického zhoršenia situácie na trhu práce,“ cituje Reuters šéfa nórskeho úradu práce Sigruna Vaagenga.

Mnohé škrty pracovných miest sú klasifikované ako dočasné. Napríklad v prípade reštaurácií či aeroliniek sa očakáva, že po skončení reštrikcií vezmú zamestnancov naspäť.

Ekonómovia však varujú, že veľa firiem môže mať ťažkosti so zotavením sa z koronakrízy.

Zdieľať

Samosprávne kraje chcú s ministrom financií Eduardom Hegerom rokovať o výpadku príjmov, ktorý ich postihne pre pandémiu koronavírusu. Avizoval to šéf združenia SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič (OĽaNO).

„V krátkom čase chcú župy rokovať s ministrom financií o konkrétnych opatreniach, ktoré by riešili očakávaný masívny výpadok v ich príjmoch. Bude veľmi dôležité, aby aktuálna kríza nemala v konečnom dôsledku zásadný dosah na poskytovanie služieb pre verejnosť,“ povedal Viskupič podľa TASR.

O čo ide:

  • Kľúčovú časť príjmov samospráv tvoria výnosy z daní z príjmu od ľudí, ktoré vyzbiera štát (takzvané podielové dane).
  • Pandémia koronavírusu tieto výnosy zníži, Viskupič citoval prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá počíta pre kraje s výpadkom 254 miliónov eur.
  • Kraje sa ešte pred pandémiou sťažovali, že prichádzajú o príjmy a zvyšujú sa im výdavky pre zmeny zákonov, ktoré presadila bývalá vládna koalícia (napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pre ľudí alebo zdvihnutie platov učiteľom).
  • Parlament schválil finančné opatrenia, ktoré samosprávam uvoľnili ruky pri hospodárení, samotný výpadok však neriešia.
Zdieľať

Air France-KLM rokuje s bankami o miliardových úveroch s garanciami francúzskej a holandskej vlády. Ako najviac pravdepodobý scenár sa javí, že Paríž sa zaručí za pôžičku 4 miliardy eur pre Air France a Haag za 2 miliardy eur pre KLM.

Francúzsko aj Holandsko kontrolujú v Air France-KLM po 14 percent a dlhodobo sa sporia o to, kto bude mať v aerolinkách hlavné slovo.

Vlády po celom svete sa snažia podporovať veľké letecké spoločnosti, ktorým hrozí bankrot. Reštrikcie z dôvodu pandémie, vrátane obmedzenia cestovania, totiž ochromili činnosť aerolínií.

Americký senát už schválil podporné opatrenia za 58 miliárd dolárov na pomoc leteckému sektoru v USA, v Európe získali prísľub pomoci Norwegian Air či SAS. Lufthansa rokuje o finančnej injekcii za miliardy eur s nemeckou vládou. (reuters)

Zdieľať

Kartel OPEC a ďalší ťažiari ropy na čele s Ruskom rokujú o znížení dodávok o 10 miliónov barelov denne. Cieľom je stabilizovať trh, na ktorom stúpol prebytok ropy po vypršaní dohody o redukcii ťažby, čo viedlo k prudkému pádu cien.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa sa blíži dohoda medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, jej výsledkom má byť zníženie ťažby o 10 až 15 miliónov barelov denne, čo predstavuje desať až 15 % globálnych dodávok.

Zníženie ťažby v Spojených štátoch Trump neponúkol.

Konečný rozsah redukcie bude závisieť od ochoty všetkých producentov. Prípadné obmedzenie ťažby o vyše 10 miliónov barelov by muselo zahŕňať aj producentov mimo OPEC.

Posledné rozhovory o ďalšom znížení ťažby na začiatku marca skrachovali, od apríla tak pre členov OPEC neplatia žiadne ťažobné kvóty.

Ceny ropy za uplynulý mesiac klesli o viac než polovicu na 18-ročné minimum blízke 20 dolárom za barel. Prispel k tomu aj oslabený dopyt pre koronavírusové obmedzenia po celom svete. (čtk, reuters, n)

Zdieľať

Viac ako milión eur stála zatiaľ záchrana budúcej úrody ovocia na Slovensku pred jarnými mrazmi. Ovocinárska únia však odhadla, že namiesto priemernej ročnej produkcie ovocia vo výške 50-tisíc ton sa v tomto roku urodí len asi 30-tisíc ton.

Len za posledné štyri noci teplota v mnohých ovocných sadoch dosahovala hranicu mínus 10 stupňov. Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na kvitnúcich stromoch takmer devastačné.  Ovocinári používali parafínové sviece, protimrazovú závlahu či plynové vrtule.

Zatiaľ odhadujú, že na záchranu kvetov a pukov pred mrazmi vynaložili viac ako 1 milión eur.

Isté však je, že straty na úrode budú. Ovocinárska únia Slovenska odhaduje, že z priemernej produkcie ovocia v množstve 50-tisíc ton ročne sa v tomto roku pre mrazy urodí približne 30-tisíc ton ovocia.

„Dnes je už isté, že ak by sme v nočných prácach poľavili, škody by sme mali masívnejšie. Jeden milión eur je obrovská suma, ale vynaložili sme ju v záujme našich sadov a zabezpečenia slovenského ovocia pre našich spotrebiteľov,“ uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.

Príliš silný mráz aj napriek ochrane ovocinárov najviac poškodil najmä čerešne, spálil aj kvety marhúľ, broskýň a sliviek. Zasiahol aj nerozkvitnuté puky jabloní a hrušiek.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať