Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Manažér železníc: Panika je zbytočná, naše vlaky sú bezpečné rovnako, ako boli predtým

Patrik Horný prišiel do železníc po voľbách 2016 zo súkromných firiem. Štátny dopravca podľa neho potrebuje zásadné zmeny. Foto - ZSSK
Patrik Horný prišiel do železníc po voľbách 2016 zo súkromných firiem. Štátny dopravca podľa neho potrebuje zásadné zmeny. Foto – ZSSK

Stali sme sa ľahším terčom aj preto, že sme posilnili reklamu a sme viac na očiach, hovorí Patrik Horný, podpredseda predstavenstva štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko.

Ako sa vám darí?

Keď budem hovoriť za firmu, tak od roku 2016, keď nastúpil nový manažment, fungujeme stále lepšie. A môžeme byť za to vďační našim zamestnancom, ktorí pracujú dvakrát toľko ako kedykoľvek predtým. Darí sa nám aj hospodársky. Máme väčšie tržby, viac cestujúcich, začali sme rozumnejšie investovať, máme jasnú stratégiu, ako Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) rozvíjať.

Ako sa darí vám osobne? Budete vo funkcii aj o mesiac?

Ja osobne by som tu rád bol aj o mesiac. Nemyslím si, že by bola potrebná až taká panika z toho, že sa stávajú nehody, ktoré sa stávali aj v minulosti. Z môjho pohľadu je lepšie tie nehody riešiť, hľadať systémové zlepšenia, než hneď odstupovať z funkcie.

Prečo si aj ľudia nemyslia, že sa vám tak darí? Nechali sa len strhnúť Facebookom, kde je módou nadávať na železnice?

Nemyslím si, že by ľudia s nami boli plošne nespokojní. Od začiatku tohto roka meriame každý mesiac spokojnosť našich zákazníkov. Podobne ako mobilní operátori alebo banky využívame služby špecializovanej agentúry, ktorá pre nás robí ankety na vzorke tisíc ľudí. Na začiatku meraní sme mali index spokojnosti 60 percent, naposledy nám stúpol na 62 percent. Áno, po posledných udalostiach asi spokojnosť nemá šancu v najbližšom čase rásť. Hoci sú aj cestujúci, ktorí s nami každý deň cestujú do práce, a tí sú s našimi službami spokojní naďalej.

Nebudíte sa každé ráno s obavami, aká pohroma vás zase čaká?

V takom stave by som bol, keby som posledné dva roky nič nerobil. Od prvého dňa po našom nástupe sme si povedali, že bezpečnosť cestujúcich, ale aj bezpečnosť našich zamestnancov je na prvom mieste. V minulosti sa vedenie ZSSK sústreďovalo skôr na plynulosť premávky a menej už na cestujúceho. To sme zmenili, takže svedomie mám čisté. Druhá vec je, že zmeny sa prejavujú postupne a zďaleka nie sme hotoví. Keď ste manažér firmy so 6000 zamestnancami, nikdy si neľahnete spať s tým, že ste úplne spokojný. Vždy sa môže niečo prihodiť.

Ako by ste teda vy opísali udalosti, ktoré sa vám prihodili od začiatku septembra?

Z môjho pohľadu nastal zhluk nehôd, ktoré sa firma snažila riešiť, pričom niektoré riešenia boli pre cestujúcich, ale aj pre nás v predstavenstve neakceptovateľné.

Na pripomenutie: najprv sa roztrhol vlak pri Leviciach, následne spadlo vedenie v Bratislave a niektorí cestujúci zostali štyri hodiny uväznení vo vlaku. A naposledy vám trikrát v priebehu štyroch dní horeli alebo dymili lokomotívy. Čím si to vysvetľujete?

Nedá sa na to odpovedať jednou vetou. Napríklad pri tom poslednom incidente nám neďaleko Šale vzbĺkla päťdesiatročná mašina, ktorá je taká stará ako ja. Tento incident môže mať úplne iné príčiny než iné incidenty, ktoré spomínate. Druhá vec je, že na sociálnych sieťach nás zasiahla väčšia vlna negatívnych komentárov než kedykoľvek v minulosti.

Čím si to vysvetľujete?

Súvisí to aj s tým, že sme sa ešte minulý rok rozhodli zmeniť marketingovú stratégiu. Nie dlho pred týmito incidentmi sme šli von s bilbordmi, s letákmi, s hudobným klipom, propagovali sme nové vlaky, každý deň sme boli v novinách. Vystavili sme ZSSK väčšej pozornosti. Výsledkom však je, že keď sa niečo stane, tak sa stávame ľahším terčom, vlna je väčšia.

Patrik Horný

Študoval technickú kybernetiku na Technickej univerzite v Drážďanoch. Pôsobil vo výkonných funkciách v nadnárodných konzultačných a IT spoločnostiach, ako partner v PriceWaterhouseCoopers ČR, country managing director v Capgemini ČR a člen predstavenstva v Capgemini Austria/CEE. Po voľbách 2016 nastúpil do vrcholového manažmentu Železničnej spoločnosti Slovensko ako podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku ekonomiky a informačného manažmentu.

Keď dnes nasadnem do rýchlika, aká je šanca, že ma dovezie do cieľa v bezpečí a včas?

Taká istá, ako bola pred tým. Za minulý rok sme mali priemerný čas meškania na jeden vlak asi 1 minútu a 45 sekúnd. Tento rok to zatiaľ máme plus-mínus rovnaké. Preto sa aj snažíme vysvetľovať, že tá situácia sa dramaticky nezmenila. Určite nám však nepomáha, keď sa tejto témy chytajú opoziční poslanci a robia tlačové konferencie. Výsledkom je, že v ľuďoch rastú obavy, čo si podľa mňa nepraje ani opozícia. Teraz vo štvrtok sa nám stalo, že na polhodinu zastal vlak, a niektorí ľudia už začali panikáriť a pripravovať sa na únik. Predtým by im niečo také ani nenapadlo.

Prekvapuje vás taká reakcia?

Štatisticky je vylúčené, že by bolo teraz väčšie riziko nastúpiť do vlaku, než bolo napríklad pred rokom. Od začiatku tohto roka sme vypravili približne 400-tisíc vlakov, z toho je tri až päť prípadov, keď nám zadymila alebo horela lokomotíva. To je mizivé promile. Napriek tomu sme sa ocitli v situácii, že nám niekde neplánovane zastaví vlak a ľudia sa už idú pozrieť, či náhodou nehorí lokomotíva. Takto to nemôže pokračovať – cestujúci musia vedieť, že sú v bezpečí rovnako, ako boli aj predtým.

Poďme si tie incidenty prejsť postupne. Najväčšie chyby ste priznali pri zmätkoch okolo spadnutého vedenia v Bratislave. Cestujúci zostali hodiny sedieť bez klimatizácie, bez vody, než ich pustili von.

To bola situácia, keď spadlo elektrické vedenie a my sme museli naraz riešiť viac než dvadsať vlakov. Situácia, o ktorej hovoríte, sa konkrétne týkala osobného vlaku 3055 smerujúceho do Trnavy. Reakcia niektorých zamestnancov bola z nášho pohľadu neakceptovateľná, opakovane sme sa za ňu ospravedlnili, aj ústami generálneho riaditeľa. Plánujeme z nej vyvodiť dôsledky.

V čom presne tu železničná spoločnosť zlyhala?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zvýšte bezpečnosť v Mochovciach, odporúčajú elektrárňam medzinárodní experti

K bezpečnosti 3. bloku v Mochovciach má pripomienky aj tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Oznámil to v pondelok po oficiálnom ukončení svojej misie. Elektrárne nedávno tvrdili, že blok je takmer pripravený na zavezenie paliva.

O misii:

  • Medzinárodná agentúra vyslala do Mochoviec 17-členný tím expertov z Brazílie, Kanady, Číny, Česka, Fínska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Rumunska, Ruska a Británie.
  • Dopĺňali ich ďalší pracovníci agentúry a pozorovatelia z protijadrového Rakúska, Talianska a Ruska. Ich úlohou bolo skúmať, ako Slovenské elektrárne pristupujú k bezpečnosti – ešte pred tým, ako blok uvedú do komerčnej prevádzky.
  • Takzvaná misia Pre-OSART trvala 18 dní a jej výsledkom je správa, ktorú experti odovzdali Slovenským elektrárňam. O svojich záveroch zatiaľ len stručne informovali na internetovej stránke agentúry.
  • Prezentovali v nich svoje odporúčania, ako zvýšiť bezpečnosť. Od manažérov napríklad žiadajú zaviesť vysoké prevádzkové štandardy a vyžadovať ich dodržiavanie.
  • „Manažéri a supervízori elektrárne by mali za každých okolností zaistiť bezpečnosť personálu a vybavenia tým, že budú vyžadovať primerané správanie a podmienky, napríklad pri práci vo výškach,“ uvádza misia v tlačovej správe.

Reakcia Slovenských elektrární: Generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček to komentoval ako hodnotnú spätnú väzbu, ktorá elektrárňam pomôže zlepšiť proces uvádzania do prevádzky a zvýšiť efektivitu a bezpečnosť nových blokov.

„Všetky návrhy a odporúčania expertov Pre-OSART budeme implementovať a verím, že dosiahneme náš cieľ stať sa jedným z najlepších prevádzkovateľov reaktorov VVER na svete,“ reagoval Strýček.

Čo bude nasledovať: K správe expertov sa okrem elektrární bude môcť vyjadriť aj slovenský úrad jadrového dozoru. Medzinárodná agentúra všetky pripomienky vezme do úvahy a pripraví finálnu verziu, ktorú predloží slovenskej vláde do troch mesiacov.

Elektrárne plánovali mať tretí blok technicky pripravený na prelome tohto a budúceho roka. Očakávajú, že bude nasledovať odvolacie konanie, ktoré spôsobí ďalší, maximálne 4- až 5-mesačný sklz. Podľa anonymného zdroja, ktorý kontaktoval Denník E, to je však nereálne. Uvádzanie do prevádzky je podľa neho možné najskôr v novembri 2020.

  • Projekt dostavby Mochoviec je najdrahší a najzložitejší investičný projekt slovenskej histórie, na ktorom pracujú tisíce ľudí.
  • Začal sa v roku 2008 a dokončiť sa mal v rokoch 2012 a 2013. Reálne to však bude najskôr v rokoch 2020 a 2021.
  • Rozpočet sa zvýšil z 2,8 na 5,7 miliardy eur. Dôvodom bol aj nezvládnutý manažment a nekvalitní dodávatelia.
  • Aktuálne je tretí blok Mochoviec takmer hotový. Elektrárne však musia odstraňovať chyby a potom zopakovať testy.
Zdieľať

General Motors odchádza z Ruska. Z Chevroletu Niva bude opäť Lada

General Motors odchádza zo spoločného podniku s ruským Avtovazom, ktorý odkúpi jeho 50-percentný podiel. Americká automobilka tak skončí s výrobou v Rusku a závod v Togliatti prejde z produkcie Chevroletov na značku Lada.

Závod na rieke Volga postavili v roku 2001, jeho výrobná kapacita dosahuje 100-tisíc áut ročne.

V súčasnosti vyrába model mini SUV Chevrolet Niva. Jeho produkcia pobeží ešte nejaký čas, než fabrika prejde na značku Lada, píše Reuters.

Rusko patrilo k najrýchlejšie rastúcim automobilovým trhom v Európe až do zavedenia západných sankcií v roku 2014.

Tie zdvihli ceny áut a sťažili prístup bežných Rusov k novým vozidlám. Prispel k tomu tiež pokles cien ropy a prudký pád rubľa.

Ruský automobilový trh sa tento rok nachádza v útlme po viac než 10-percentnom raste v uplynulých dvoch rokoch.

Od januára do novembra sa predaj nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel znížil o takmer 3 percentá na 1,58 milióna kusov.

Podľa údajov združenia Asociácie európskych firiem sa v novembri predalo 1950 vozidiel Niva, pred rokom to bolo 2365 kusov, píše portál Automotive News Europe.

Zdieľať

Saudská Arábia získala z uvedenia akcií Saudi Aramco na burzu až 29,4 miliardy dolárov. Celkový výnos z rekordného IPO stúpol po tom, čo ropný koncern využil opciu a predal o 15 percent akcií viac.

Výnos hlavného IPO dosiahol 25,6 miliardy dolárov, čo stačilo na prekonanie svetového rekordu čínskeho e-shopu Alibaba o 600 miliónov dolárov.

Koncern následne uplatnil ešte takzvanú over-allotment opciu, píše Reuters.

Konečný počet predaných akcií je 3,45 miliardy kusov a konečná hodnota obchodu 29,4 miliardy dolárov.

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na rijádskej burze v stredu 11. decembra, čím sa dokončí historicky najväčšie IPO.

Zdieľať

Dôvera investorov v eurozónu vystúpila na vyše polročné maximum

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla v decembri druhý mesiac po sebe a dostala sa najvyššie za viac ako polroka. Čoraz viac investorov si myslí, že hospodárstvo bude ťažiť zo stimulačných opatrení ECB a vyhne sa recesii.

Index dôvery investorov, ktorý zostavuje firma Sentix, sa zvýšil v decembri na 0,7 bodu z novembrových mínus 4,5 bodu, píše Reuters.

Čiastkový index ekonomických vyhliadok vzrástol na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho marca.

„Čím ďalej, tým viac investorov je presvedčených, že ekonomika eurozóny má to najhoršie za sebou a v nasledujúcich mesiacoch ju podporia impulzy od centrálnej banky,“ hovorí Patrick Hussy zo spoločnosti Sentix.

Podľa neho k optimizmu investorov prispieva tiež hospodársky rast v Ázii.

V 3. štvrťroku sa HDP eurozóny zvýšil o 0,2 percenta, rovnakým tempom ekonomika rástla aj v 2. kvartáli.

ECB v septembri podporila hospodárstvo uvoľnením menovej politiky.

Znížila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma na mínus 0,5 percenta a rozhodla o obnovení nákupu dlhopisov.

Podľa analytikov sa navyše zosilňujú očakávania, že vlády v eurozóne podporia ekonomiku rozpočtovými opatreniami.

Zdieľať

Čínska vláda nariadila úradom, aby nahradili zahraničné počítačové vybavenie a softvér domácimi produktmi. Obmena, ktorá sa má uskutočniť do troch rokov, môže výrazne zasiahnuť americké firmy HP, Dell či Microsoft.

Podľa odhadu maklérskej spoločnosti China Securities si nariadenie vyžiada výmenu 20 až 30 miliónov kusov hardvéru, píšu Financial Times.

Krok je súčasťou širšej snahy Číny znížiť závislosť od zahraničných technológií.

Podľa FT pravdepodobne posilní obavy z narušenia dodávateľských reťazcov medzi USA a Čínou.

Opatrenie prichádza v období, keď sa Spojené štáty snažia docieliť obmedzenie používania čínskych technológií vo svete.

USA na jar zaradili výrobcu telekomunikačných zariadení Huawei na čiernu listinu. Americké firmy potrebujú na obchodovanie s ním špeciálne povolenie.

Američania podozrievajú Huawei zo špionáže pre čínsku vládu. Firmu preto vyradili z budovania 5G sietí, rovnaký postup vyžadujú aj od svojich spojencov.

Zdieľať

Európska komisia vyradila letecké spoločnosti z Gabonu zo zoznamu nebezpečných aeroliniek, ktoré majú zákaz lietať do členských krajín Únie. Zároveň varovala pred možným zhoršením bezpečnosti aerolínií v Arménsku.

EK zaviedla únijný zoznam rizikových leteckých spoločností v roku 2006 po sérii katastrof, pri ktorých zahynulo aj mnoho Európanov.

Odvtedy dokument pravidelne aktualizuje. Najnovšie zmeny zverejnila EK na svojej webovej stránke.

Gabon bol na zozname od roku 2008.

Po jeho vyradení zostáva na čiernej listine 115 aeroliniek z 21 krajín.

Ďalšie tri spoločnosti môžu lietať do EÚ len pod osobitnými podmienkami.

Brusel tiež varoval, že arménsky úrad strážiaci bezpečnosť letectva bude zo strany EÚ pod dôkladnejšou kontrolou. Dôvodom sú „signály oslabenia bezpečnostného dohľadu“.

Zdieľať

Západ ťažil z rozširovania EÚ viac než bývalý socialistický blok, tvrdí rumunská europoslankyňa

Kapitálové zisky prúdiace z východu na západ sú vyššie než čisté príspevky z rozpočtu EÚ, ktoré získali východoeurópske štáty, upozorňuje Politico.

Väčšina peňazí v Európe prúdi z východu smerom na západ, nie opačne, tvrdí rumunská europoslankyňa Clotilde Armandová na portáli Politico.eu.

Pod lupu si berie napríklad krajiny V4. Medzi rokmi 2010 a 2016 získali z eurofondov sumy, ktoré zodpovedajú 2 až 4 percentám ich HDP.

Odliv kapitálu na západ však dosahoval 4 až 8 percent výkonu ekonomík Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.

Injekcia pre východ

Keď sa východ Európy pripojil k EÚ, firmám zo západu sa otvorili veľké možnosti expanzie na nové trhy.

Západné vlády prisľúbili transfer európskych peňazí na východ, bývalý sovietsky blok tak aj vďaka nim mohol budovať infraštruktúru, ktorú zúfalo potreboval.

Investície prúdili na východ. Bývalé štátne monopoly sa predávali firmám zo Západu, ktoré získali podiel v každom sektore východoeurópskej ekonomiky.

Ekonomické pozdvihnutie východu Európy sa považovalo za úspech kohéznej politiky. Východ začal dobiehať zvyšok európskeho klubu, komentuje Politico.

Benefity pre Západ

Najviac však z takéhoto vývoja vyťažili západoeurópske štáty. Niektoré z nich teraz naliehajú, že nemôžu ďalej platiť do rozpočtu EÚ podstatne viac, než z neho dostávajú.

Podľa Armandovej je skutočnosť iná. Sumy, ktoré posiela Západ na Východ prostredníctvom rozpočtu EÚ, sú nižšie ako zisky, ktoré generujú firmy zo západu z investícií vo východnej Európe.

Z čoho ťaží Západ na Východe:

  • firmy sa dostávajú k veľkým zákazkám financovaným z eurofondov;
  • západné spoločnosti sú často majiteľmi supermarketov, telekomunikačných operátorov či miestnych energofiriem;
  • ťažšie vyčísliteľné bohatstvo prúdi z východu na západ aj vo forme odlivu mozgov.

Armandová odmieta myšlienku, že v rozpočte EÚ sa krajiny delia na víťazov a porazených. „Všetci sme čistými beneficientmi jednotného európskeho trhu,“ tvrdí europoslankyňa.

Európska kohézna politika nie je charita. Je najvyšší čas, aby západní politici povedali svojim voličom, ako veľmi profitujú z rozšírenia EÚ o východné krajiny, tvrdí Armandová.

Zdieľať

Tesco ruší svoju dodávkovú flotilu na rozvoz nákupov z e-shopu. Namiesto vlastných kuriérov spolupracuje s logistickým startupom DoDo. Zmena sa týka českého i slovenského trhu.

Tesco sa rozhodlo spolupracovať s firmou DoDo na základe pilotného projektu, píše portál e15.cz.

Osud vlastných vodičov a dodávok reťazec nekomentoval. Podľa informácií z trhu dostali na výber buď odchod s odstupným, alebo prechod k DoDo.

„V budúcom roku chceme s našimi partnermi rozvoz potravín rozšíriť aj do ďalších miest v Českej republike a zároveň do ďalších krajín, ako je Slovensko, Poľsko a Maďarsko,“ hovorí šéf DoDo Michal Menšík.

Tesco prevádzkuje e-shop s potravinami v Česku aj na Slovensku od roku 2012. Na slovenskom trhu sa s ním v tomto roku po prvý raz dostalo do zisku.

Rozvoz potravín ponúka vo väčšine oblastí Bratislavy, Martina, Žiliny, Považskej Bystrice, Terchovej, Nitry, Košíc, Trnavy, Prešova, Galanty, Šale, Malaciek, Hlohovca a okolia týchto lokalít.

DoDo v skratke:

  • kuriérska služba bola pôvodne súčasťou KKCG miliardára Karla Komárka, v roku 2017 startup kúpila Menšíkova spoločnosť Inveo, v tomto roku sa presunula do nového venture-kapitálového fondu V-Sharp;
  • 550 kuriérov a 350 dodávok;
  • spolupracuje tiež s reťazcami KFC, Pizza Hut či Bageterie Boulevard;
  • pre niektorých klientov vozí všetky objednávky, pre ďalších robí iba časť, ktorú by nezvládli vybaviť vlastnými silami.
Zdieľať

Európska komisia schválila štátnu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur na výskum a inováciu technológie batérií pre elektromobily v siedmich krajinách EÚ – v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Švédsku.

Podpora vývoja a výroby vlastných, európskych batérií je prioritou Únie.

Očakáva sa tiež, že schválenie verejného financovania vo výške 3,2 miliardy eur odblokuje ďalších 5 miliárd eur súkromných investícií.

Ukončenie celého projektu je naplánované na rok 2031.

„Výroba batérií v Európe je pre naše hospodárstvo a spoločnosť strategicky zaujímavá z hľadiska jej potenciálu, z hľadiska čistej mobility a energie, tvorby pracovných miest, udržateľnosti a konkurencieschopnosti,“ uviedla Margrethe Vestagerová, viceprezidentka EK zodpovedná za hospodársku súťaž.

„Schválená pomoc zabezpečí, aby tento dôležitý projekt mohol pokračovať bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže,“ povedala.

Komisia dodala, že projekt zahŕňa „ambiciózny a riskantný“ výskum a vývoj v celom hodnotovom reťazci batérií, od ťažby a spracovania surovín a výroby pokrokových chemických materiálov cez návrh batériových článkov a modulov a ich integráciu do inteligentných systémov až po recykláciu a opätovné použitie batérií. (tasr)

Zdieľať

Čína založí novú národnú spoločnosť na prevádzku ropovodov a plynovodov. Cieľom tohto kroku je zvýšiť konkurenciu na trhu.

Dlhoočakávaná štátna spoločnosť má poskytnúť ostatným investorom na trhu spravodlivý prístup k infraštruktúre, ktorú kontrolujú najmä tri čínske štátne ropné firmy, ako uviedla agentúra Sinchua.

„Nová spoločnosť oddelí prepravu ropy a plynu od produkcie a predaja a otvorí transport tzv. tretím stranám, čo bude prínosom pre hospodársku súťaž na trhu,“ uviedla Sinchua s odvolaním sa na neidentifikovaný zdroj z priemyslu.

Očakáva sa, že nový subjekt bude riadiť väčšinu ropovodov v krajine, ktoré kontrolujú energetické giganty China National Petroleum (CNPC), Sinopec a CNOOC, a tiež niektoré podzemné zásobníky zemného plynu, ako aj niekoľko terminálov na skvapalnený zemný plyn.

Na konci roka 2018 vlastnila CNPC podiel vo výške 63 % v hlavných čínskych ropovodoch a plynovodoch, zatiaľ čo Sinopec mal pod kontrolou 31 % a CNOOC 6 %.

V samostatnej správe Sinchua v pondelok informovala o tom, že na nový subjekt bude dohliadať Štátna komisia pre dohľad a správu aktív, ktorá v ňom bude mať 40-percentný podiel.

Podľa agentúry, ktorá sa odvoláva na nemenovaný zdroj z priemyslu, tri štátne energetické giganty si rozdelia zostávajúci podiel v novej firme, pričom CNPC bude mať 30 %, Sinopec 20 % a CNOOC 10 %. (tasr)

Zdieľať

Bankový sektor na Slovensku ku koncu októbra tohto roka dosiahol zisk 558,9 milióna eur. Medziročne klesol o 14,1 milióna eur. Vyplýva to z aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Nemecký export sa v októbri nečakane zvýšil o 1,2 percenta. Priaznivé údaje prichádzajú v čase rastúcich obáv z recesie nemeckej ekonomiky. Minulý týždeň štatistici oznámili, že priemyselná produkcia v októbri prekvapujúco klesla o 1,7 %.

Analytici počítali v októbri s poklesom vývozu v priemere o 0,7 percenta, píše Reuters.

V medziročnom porovnaní nemecký export vzrástol o 1,9 percenta.

Prebytok obchodnej bilancie vzrástol podľa sezónne upravených údajov na 20,6 miliardy eur, v septembri dosiahol 19,2 miliardy eur.

Analytici predpokladali jeho zníženie na 19 miliárd eur.

Nemecko sa v 3. štvrťroku tesne vyhlo recesii, HDP sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil o 0,1 percenta.

V 2. kvartáli nemecká ekonomika klesla o 0,2 percenta.

K útlmu nemeckého priemyslu prispieva spomaľovanie globálneho ekonomického rastu. Situáciu zhoršuje neistota okolo brexitu a obchodná vojna Spojených štátov s Čínou.

Nemecká ekonomika vlani stúpla o 1,4 percenta, na tento rok vláda očakáva spomalenie rastu na 0,5 percenta. V budúcom roku prognózuje zrýchlenie na 1 percento.

Zdieľať

Francúzska centrálna banka očakáva spomalenie ekonomiky. Banka ponechala odhad rastu HDP krajiny v posledných troch mesiacoch 2019 na úrovni 0,2 %, čo je spomalenie po jeho zvýšení o 0,3 % v 3. štvrťroku. Z prieskumov banky tiež vyplynulo, že index podnikateľskej dôvery vo výrobnom sektore sa v októbri znížil na 97 z 98 bodov. (tasr)

Zdieľať

Tesco zvažuje ústup z Ázie. Okrem Británie a Írska by zostalo už len v strednej Európe

Tesco zvažuje odchod z Thajska a Malajzie, svojich posledných dvoch ázijských trhov. Podľa odhadu analytikov by za obe divízie dohromady mohlo utŕžiť okolo 9 miliárd dolárov. Thajsko a Malajzia generujú necelú desatinu tržieb Tesca.

Prehodnocovanie podnikania na ázijskom trhu potvrdilo Tesco na svojej webovej stránke.

Firma uvádza, že o jej budúcnosti v Thajsku a Malajzii zatiaľ nepadli žiadne rozhodnutia.

K úvahám o odchode z Ázie postrčil Tesco záujem o jeho aktíva od nemenovaných firiem.

Najväčší britský maloobchodník sa chce viac sústrediť na kľúčový domáci trh, čo opakuje už niekoľko rokov. Hryzú ho diskontné siete Aldi a Lidl aj rastúca online konkurencia.

Ak by Tesco opustilo Áziu, okrem predajní v Británii a Írsku by mu zostala v portfóliu už len stredná Európa, kde mu kazí biznis problémový poľský trh.

Aká je pozícia Tesca v Ázii:

  • má najväčšiu sieť hypermarketov v Thajsku, dohromady prevádzkuje takmer 2000 predajní, v Malajzii 74 obchodov, píše Bloomberg;
  • v oboch krajinách zamestnáva spolu zhruba 60-tisíc ľudí, uvádza BBC;
  • za finančný rok do konca februára dosiahlo tržby 4,9 miliardy libier a zisk 286 miliónov libier, čo je zhruba pätina globálneho zisku Tesca.

Ešte v októbri Tesco načrtlo plán, podľa ktorého plánovalo v Thajsku expandovať s malým formátom predajní. Videlo príležitosť na otvorenie 750 prevádzok.

Čo už predali:

V roku 2015 Tesco opustilo juhokórejský trh, od skupiny vedenej private equity firmou MBK Partners zinkasovalo 6,1 miliardy dolárov, pripomína Reuters.

Pred tromi rokmi predalo turecké aktíva pod názvom Kipa lokálnej firme Migros.

V rovnakom čase sa Tesco zbavilo siete reštaurácií Giraffe na britskom trhu, len tri roky po tom, ako ju kúpilo.

V minulosti sa stiahlo tiež zo Spojených štátov, Japonska a Číny.

Ozdravovanie biznisu:

Tesco už niekoľko rokov podstupuje proces reštrukturalizácie podnikania.

V roku 2014 ho naštartoval súčasný šéf Dave Lewis. Bolo to v období, keď sa reťazec zmietal v historických stratách a bol pod tlakom účtovného škandálu.

Lewis firmu zoštíhlil a škrtal pracovné miesta. Siahol aj po expanzii, keď kúpil za takmer 4 miliardy libier britský veľkoobchod Booker.

V októbri Lewis oznámil, že rezignuje na pozíciu výkonného šéfa Tesca.

Na budúci rok ho má nahradiť Ken Murphy, bývalý manažér amerického reťazca Walgreens Boots Alliance.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať