Štát radšej zaplatí milióny za vlastný fakturačný systém, ako by sa napojil na súkromný

Všetky faktúry majú firmy v budúcnosti posielať štátu len elektronicky. Ministerstvo financií preto plánuje za 6 miliónov kúpiť nový systém, ktorého jadrom bude vlastný elektronický fakturačný systém.

Práce by sa mali začať v máji budúceho roka, povinnosť prijímať časom všetky faktúry elektronicky zobrali na seba všetky krajiny EÚ.

Úradníci by už nemuseli prepisovať faktúry ručne a ani ich skenovať či ručne dohľadávať, ako sa na niektorých úradoch ešte deje.

Odborníci zo Slovensko.Digital si však nemyslia, že nato treba vytvoriť úplne nový fakturačný IT systém, keď máme Slovensko.sk.

Úrady už dnes majú povinnosť prijímať a posielať elektronické dokumenty cez schránky v Slovensko.sk. Štát namiesto toho, aby to naplno využil aj pri elektronických faktúrach, chce robiť paralelný systém len na jeden typ dokumentov. Slovensko.sk sa dá použiť na doručovanie a centrálny zber faktúr.

IT-čkár Ján Suchal, ktorý na projekt upozornil na Facebooku, sa tiež pýta, prečo štát nevyužije fakturačné a účtovné systémy, ktoré už na trhu existujú, ale ide urobiť štátny fakturačný softvér za 6,4 milióna eur.

Čuduje sa, prečo nikomu nenapadlo, že „spraviť nový import a export do rokmi ladeného existujúceho riešenia bude asi vhodnejšia alternatíva“.

Tieto možnosti však ministerstvo financií v štúdii uskutočniteľnosti detailnejšie nerozoberá.

Ministerstvu vyšlo, že treba nový IT systém

Ministerstvo financií v štúdii uvádza tri možnosti, ako by Slovensko mohlo splniť európsku smernicu, ktorá hovorí o povinných elektronických faktúrach. Prvé riešenie hovorí o tom, že štát by nespravil nič a nechal by to čisto na úradoch, ako sa zariadia. Ministerstvo však takú možnosť vylúčilo.

Ani druhá alternatíva neráta s vytvorením úplne nového systému, ale s využitím ústredného portálu verejnej správy, teda Slovensko.sk. Ministerstvo však presadzuje riešenie, aby sa vytvoril nový fakturačný systém eFaktúra.

To znamená, že dodávateľ štátu alebo úrad buď vytvorí faktúru priamo v tomto systéme, alebo ju do systému nahrá, alebo pošle zo svojho fakturačného systému, ktorý bude v systéme eFaktúra integrovaný.

Úrad, ktorý bude pripojený na štátny softvér eFaktúra, si faktúru stiahne zo systému alebo mu príde do schránky na Slovensko.sk a odtiaľ si ju preberie tak ako doteraz. Náklady na pripojenie úradov na nový systém odhadlo ministerstvo na zhruba 2 milióny eur.

Projekt má trvať tri roky, začať sa má v máji 2019. Má ísť o centrálny projekt, ktorý má využívať celá verejná správa. Ministerstvo k tomu chystá aj zákon o elektronickej fakturácii. Podľa štúdie sa bude týkať zhruba 8-tisíc subjektov verejnej správy a takmer milióna faktúr ročne.

„V predloženom návrhu sa schránky na Slovensko.sk využívajú len ako vedľajší kanál. Ten hlavný kanál má byť nový systém eFaktúra, ale podľa nás je to duplicita k tomu, čo sme tu už za desiatky miliónov vybudovali. Náš návrh je, aby sa v maximálnej miere využilo to, čo už existuje,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.Digital.

To znamená, že podnikateľ by faktúru zaslal úradu buď ako podanie na Slovensko.sk, alebo by priamo vo svojom ekonomickom systéme mal „tlačidlo“, ktorým by faktúru rovno poslal úradu cez Slovensko.sk.

Úrad by si faktúru stiahol zo schránky na Slovensko.sk alebo by sa mu priamo nahrala do jeho ekonomického softvéru. Štát by musel, samozrejme, na ústrednom portáli niečo dorobiť, ale nebolo by treba budovať nový komponent. Dnes môže byť faktúra ako príloha všeobecného podania.

Podľa Hargaša ministerstvo takú možnosť vylúčilo, lebo nad rámec smernice pridalo do projektu ďalšie požiadavky, napríklad evidenciu obchodných prípadov. EÚ od nás pritom evidenciu nežiada. Ministerstvo chce však poznať presný dátum faktúr a na ktoré obstarávania sa viažu. Ministerstvu tak vyšlo, že na to všetko potrebuje nový IT systém.

„Cez požiadavku evidencie obchodných prípadov vyradili alternatívu, o ktorej hovoríme my,“ povedal Hargaš. Ministerstvo teda nerieši to, že by sa využili e-schránky a evidencia by sa riešila ako samostatný modul.

Evidencia faktúr je síce dobrý zámer, ministerstvo ju však nezadalo ako jeden z cieľov projektu. V štúdii to ani detailnejšie neanalyzuje a nevytvorilo k tomu alternatívy riešenia.

Načo treba vytvárať niečo, čo už máme?

Riadiaci výbor na úrade podpredsedu vlády Richarda Rašiho má štúdiu k projektu posúdiť budúci týždeň. Ak ju schváli, ministerstvo môže chystať verejné obstarávanie.

Ministerstvo hovorí, že náklady projektu určilo aj tak, že oslovilo tri relevantné IT firmy, ktoré by boli schopné štátu dodať celé IT dielo. „Tieto firmy navrhli na implementáciu informačného systému svoje minimálne a maximálne sadzby a tiež predpokladanú dĺžku trvania prác,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa Hargaša je táto metóda nedostatočná. „Stačí si porovnať sadzby za rovnaké pozície v komerčnom sektore alebo ich porovnať so sadzbami napríklad v Čechách a je jasné, že sú premrštené,“ hovorí.

Napríklad za testera chce ministerstvo zaplatiť 670 eur na deň, pričom napríklad v Čechách je priemerná sadzba za testera v štátnom IT okolo 400 eur.

Ministerstvo tiež hovorí, že zvažovalo aj alternatívu, že by sa využili už existujúce riešenia na trhu. „Ale ich funkčnosť by nepokryla prijímanie elektronických faktúr. Komerčné riešenia by ani nevytvorili, okrem iného, dostatočné predpoklady na potrebnú automatizáciu spracovania eFaktúr,“ uviedlo ministerstvo.

Ján Suchal zo Slovensko.Digital taký argument neprijíma a hovorí, že netreba stavať IT systém na zelenej lúke. „Oveľa schodnejšia cesta je, že sa pre niektoré časti projektu zoberie to, čo na trhu a hlavne v štáte už vybudované je,“ hovorí.

Suchal hovorí, že treba urobiť súťaž medzi dodávateľmi softvérov, ktoré vedia vystavovať faktúry; existujú firmy, ktoré dnes riešia kompletnú elektronickú fakturáciu.

„Nech dodávatelia idú do súťaže a dorobia to, čo tam chýba. Potom sa môžeme tiež baviť o časti reportingu, na ktorú dnes existuje množstvo riešení, nielen vo sfére fakturačných softvérov. Možností, ako to rozumne rozdeliť, je viac – nerozumiem, prečo sa to v štúdii odfláklo,“ hovorí Suchal. Bolo by to aj lacnejšie, nemusela by sa nanovo tvoriť veľká časť projektu.