Marianna Onuferová
Minister Peter Kažimír (Smer) predložil na vládu svoj zrejme posledný rozpočet v pozícii ministra financií. Jeho ambície byť guvernérom NBS už potvrdil aj premiér Peter Pellegrini. V stredu bude o rozpočte rokovať vláda.
Kažimír bude zrejme spokojný, lebo predložil dokument, ktorý ráta s vyrovnaným hospodárením. V budúcom roku má byť rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami (v pomere k HDP) len 0,1 percenta (to je asi 100 miliónov eur), v roku 2020 má byť rozpočet štátu už vyrovnaný.
Lepšie čísla než bol pôvodný plán, dokonca aj jarné prognózy, odhaduje Kažimírov rezort aj na tento rok (0,6 % namiesto 0,83 %).
Detailnejší pohľad na tieto čísla však ukazuje, že hoci štát v tomto roku vyberie na daniach a odvodoch zhruba o 800 miliónov viac než plánoval, deficit bude 543 miliónov a oproti minulému roku klesne len o niečo vyše 100 miliónov. Oproti rozpočtu na tento rok má byť zlepšenie len o 200 miliónov eur.
Treba tiež pripomenúť, že s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom hospodárilo už vlani 13 krajín EÚ.
„Z hľadiska veľkých čísel sú plány fajn, ale chýbajú veľké reformy, ktoré sa prejavia o 5 rokov. Dnes sa bavíme o odvode na reťazce, no nie o tom, čo bude ďalej s reformou školstva. Bavíme sa o vyšších dôchodkoch, no čo s cestnou infraštruktúrou a najmä opravou ciest?,“ pýta sa analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Čuduje sa tiež, prečo Kažimír nepredložil vyrovnaný rozpočet už na rok 2019, keďže rozdiel je 100 miliónov, čo z pohľadu rozpočtových čísel nie je veľká cifra a investori by to iste uvítali.
Príjmy verejnej správy: 37,161 mld. eur
Výdavky verejnej správy: 37,258 mld. eur
Deficit: 96,9 mil. eur, teda 0,1 % HDP
Špeciálne zdaniť reťazce chce SNS, ktorá pretlačila aj rekreačné poukazy a patrí jej tiež rezort školstva. Keď bola nedávno v parlamente o nich debata, opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová povedala Dankovi: „O vzdelávaní som vás takto zanietene hovoriť nevidela nikdy. Keby ste tak hovorili o školstve, privítala by som to viac.“
Viac peňazí pôjde aj na platy
Vláde k lepším číslam pomáha najmä rast zamestnanosti a aj rast miezd, takisto lepšia efektivita výberu daní.
Rozpočet ráta s tým, že ekonomika bude aj v budúcom roku slušne rásť, má si polepšiť o 4,5 % (v tomto roku to má byť o 4,1 %).
Ministerstvo financií zlepšilo odhad daňových príjmov na tento rok o 560 miliónov a na budúci rok o 493 miliónov eur. Dáta v rozpočte vychádzajú zo septembrovej prognózy, v nej ešte nebol zarátaný príjem z odvodu pre reťazce, ani dodatočné príjmy po zavedení online elektronických pokladní.
V tejto súvislosti je zaujímavé aj to, že na rozdiel od iných daní sa príjmy z daní živnostníkov nevrátili na predkrízovú úroveň. „Príjmy z daní živnostníkov padli po kríze o 50 % a už sa doteraz nezdvihli a nereagujú ani na súčasný silný rast ekonomiky či miezd,“ hovorí analytik Tatra banky Valachy.
Viac peňazí má do rozpočtu prísť aj vďaka novým daniam. Napríklad daň z poistenia má každý rok do rozpočtu priniesť viac ako 70 miliónov. Štát zase menej podporí stavebné sporenie.
Viac peňazí má ísť na platy štátnych úradníkov, učiteľov aj zdravotných sestier. Platy štátnych zamestnancov sa od januára 2019 zvýšia o 10 percent, platy sestier majú spolu s odmenami stúpnuť až do 16 percent.
Kažimír tiež ohlásil, že zdravotníctvo bude mať 5,2 miliardy eur, čo je medziročne viac až o 300 miliónov. Podľa neho bude mať zdravotníctvo najlepší rozpočet v histórii.
Výdavky na obranu sú vo výške 1,73 % HDP, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu pre rok 2018 nárast o 581 miliónov eur.
V rozpočte je niekoľko rezerv, dokopy za viac ako 700 miliónov eur, napríklad rezerva 400 miliónov eur sa má použiť na obedy zadarmo, rekreačné šeky, vyšší vianočný príspevok, vyšší daňový bonus a zníženú sadzbu DPH na ubytovanie. Vytváranie rezerv už v minulosti kritizovala rozpočtová rada, lebo ich použitie sa ťažšie kontroluje.
Česi znižujú dlh rýchlejšie
Dôležité je aj to, že dlh Slovenska by mal na konci roka dosiahnuť 48,7 % a prvýkrát sa dostane pod spodnú hranicu dlhovej brzdy. Teraz je táto hranica 49 % HDP, od nej začínajú plynúť sankcie pre vládu.
Slovensko v rámci EÚ nepatrí medzi krajiny s najvyšším dlhom, čo je aj častý argument vlády pri kritike, prečo nevyužíva dobré ekonomické časy na rýchlejšie znižovanie dlhu. Susednej Českej republike sa však darí dlh znižovať rýchlejšie.
Zamestnávatelia nie sú veľmi spokojní
„Debata bola náročná. Teraz je väčšia debata o tom, ako používať peniaze, ako efektívne míňať, či máme toľko príjmov. Samozrejme, zamestnávatelia by chceli platiť menej, tí ostatní by chceli viac,“ povedal Kažimír v pondelok po rokovaní so zamestnávateľmi a odborármi.
Odborári sú spokojní najmä preto, lebo vo verejnej správe sa zvýšia platy a dôjde aj k úprave platových tabuliek, ktoré doteraz znevýhodňovali zamestnancov v najnižších platových skupinách.
Zamestnávatelia chcú, aby vláda zrušila osobitný odvod reťazcov, nerozumejú, prečo majú byť rekreačné poukazy povinné a prečo sa nezruší osobitný odvod v regulovaných odvetviach.
Pýtajú sa tiež, prečo neklesá počet zamestnancov verejnej správy (je ich zhruba 418-tisíc). „Vzhľadom na digitalizáciu a investície do elektronizácie vidíme priestor na zníženie tohto počtu. Okrem šetrení na mzdách by optimalizácia priniesla aj šetrenie nákladov na prevádzku budov. Pomohlo by i zlučovanie inštitúcií,“ hovorí Asociácia priemyselných zväzov.
Vláda prisľúbila, že do konca roka predloží výsledky auditov na viacerých ministerstvách.
Súčasťou dokumentov k rozpočtu je aj hodnotenie, ako vážne ministerstvá berú hodnotu za peniaze. Ak by to tak bolo, verejné zdroje by sa používali efektívnejšie, aj by sa ušetrili peniaze. Hodnotenie vypracovali analytici Implementačnej jednotky na úrade vlády. Tvrdia, že s výnimkou rezortu zdravotníctva však ostatné sledované rezorty žiadne pokroky nerobia a hodnotu za peniaze deklarujú len vo svojich plánoch.
Analytici sú kritickí k výsledkom rezortu školstva. V rozpore s odporúčaním revízie výdavkov Hodnoty za peniaze vstúpila do platnosti neobmedzená platnosť kreditov na kreditové príplatky. „Dominantnou motiváciou k absolvovaniu vzdelávania dnes nie je potreba skvalitňovať svoju pedagogickú činnosť, ale zisk kreditov pre vyplácanie kreditového príplatku.“
Nedošlo ani k navýšeniu platov pre začínajúcich učiteľov, hoci sa tak malo stať v januári 2018. Ministerstvo nedosiahlo žiaden pokrok ani v plánoch na racionalizáciu siete škôl.
Analytici upozorňujú aj na stav ciest I. triedy, ktorý sa naďalej zhoršuje. „Dôvodom sú nedostatočne vynakladané finančné prostriedky na ich opravy a údržbu, avšak aj čerpanie alokovaných financií je pomalé. Za 1. polrok 2018 je čerpanie rozpočtu len na úrovni 36 %, pričom na opravy a údržby ciest a mostov bolo vyčerpaných iba 25 %,“ hovoria.
Rovnako nedostatočná je aj údržba železničnej infraštruktúry, vysoké výdavky sú taktiež v súvislosti s riadením dopravy, ktoré je zastarané. „Riešením sú projekty investícií do modernizácie riadenia dopravy, na realizáciu ktorých si ŽSR vie vyčleniť financie aj v rámci vlastných zdrojov, napr. nerealizovaním investícií, ktoré nie je nevyhnutné realizovať v súčasnosti,“ píše sa v hodnotiacej správe.
To je aj odpoveď pre manažérov železníc, ktorí sa sťažujú, že namiesto 316-miliónovej dotácie dostanú „len“ 250 miliónov a hovoria o horšej údržbe koľajníc.
„Rovnako, v prípade Železničnej spoločnosti Slovensko je potrebné realizovať investície s najvyššou hodnotou za peniaze, a to i posúdením investičných projektov zo strany Útvaru hodnoty za peniaze,“ píše sa tiež v hodnotiacej správe.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
