Raši schválil IT projekty za 60 miliónov eur, hoci vie, že cena a úžitok niektorých sú pochybné

Štát chce robiť centrálny fakturačný systém za 5 miliónov eur namiesto toho, aby dostatočne využil to, čo už na trhu využije. Chystá aj  ďalší projekt na zber informácií o krajine, napríklad meteo údajov či z katastra za zhruba 10 miliónov, no nie je jasné, či to pomôže úradom, ktoré tieto údaje majú. Alebo ide robiť veľký systém pre telekonferencie pre štátnych úradníkov, aj keď sa dá ťažko veriť tomu, že ho od začiatku začne využívať pár desiatok tisíc úradníkov.

To je len pár výhrad k projektom, ktoré vo štvrtok schválil riadiaci výbor na Úrade podpredsedu vlády Richarda Rašiho (Smer). Úrad schválil celkom sedem IT projektov za viac ako 60 miliónov eur, ktoré majú byť platené z eurofondov.

„Prinesú napríklad lepšie parkovanie pre ťažko zdravotne postihnutých ľudí, kratšie konania na Najvyššom súde či open data z inšpektorátov práce a z úradov verejného zdravotníctva,“ hovorí Rašiho úrad o schválených projektoch.

V krátkom čase je to ďalšie veľké schvaľovanie projektov, ešte v júli dal Rašiho úrad zelenú štyrom IT projektom za 100 miliónov eur. Vtedy šlo o kybernetický projekt Rašiho úradu, ktorého veľká časť je utajená, hoci sa má platiť z eurofondov, a tri projekty ministerstva vnútra, ktoré majú zlepšiť IT prostredie úradníkov a zjednodušiť správne a priestupkové konanie.

Kritici hovoria aj o drahých externistoch

No kým u Rašiho sú aj teraz s kvalitou projektov spokojní, ítečkári zo Slovensko.Digital upozorňujú, že ak by sa aktuálne predložené projekty pripravovali napríklad v Českej republike, štát by minul o milióny eur menej.  „Rozdiel je najmä v sadzbách za externých dodávateľov, ktorí sú na Slovensku drahší až o 20 percent,“ hovoria.

Napríklad ministerstvo financií chce v projekte eFaktúra zaplatiť za testera 670 eur na deň, pričom v Čechách je priemerná sadzba za testera v štátnom IT okolo 400 eur. Národný inšpektorát práce dokonca vo svojom projekte ráta s tým, že kým vlastnému IT úradníkovi bude platiť 288 eur na deň, externistom bude za rovnaký typ práce platiť až 900 eur za deň.

„Štát zrejme už dnes počíta s tým, že pripravené projekty získajú tradiční dodávatelia, teda firmy, ktoré na štátnych zákazkách dlhodobo zarábajú neporovnateľne viac, ako by zarobili v komerčnej sfére,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.Digital.

Schválenie projektov v praxi znamená, že sa môžu začať v krátkom čase tendre. Šéfom riadiaceho výboru je Richard Raši, členmi sú okrem jeho podriadených aj úradníci z ďalších ministerstiev, zástupca ZMOS-u aj dodávatelia pre štát združení v IT Asociácii Slovenska (ITAS).

Projekt, ktorý by mimovládka zrušila

Na rozdiel od minulosti hodnotia štúdie k projektom a ich náklady a prínosy odborníci z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií aj z mimovládky Slovensko.Digital. Verejnosť sa tak dozvie o kvalite projektov viac ešte pred vypísaním verejného obstarávania. Druhá vec je, koľko pripomienok odbornej verejnosti sa v projektoch aj zohľadní.

Analytici z Hodnoty za peniaze napríklad o aktuálnych projektoch tvrdia, že boli schválené už podľa novej IT metodiky, čo sa odrazilo aj v ich kvalite a pomohlo to znížiť aj ich cenu. Náklady rátajú so zľavami z cenníkov, ktoré sektor bežne poskytuje – očakávané náklady sú teda o 4,5 milióna nižšie, ako boli na začiatku. Ďalší posun pri nákladoch IT projektov nastane od nového roka, keď budú povinné trhové konzultácie.

Kritickejší k projektom sú ítečkári zo Slovensko.Digital. Na hodnotenie projektov si vytvorili aj špeciálnu metodiku (Red Flags), ktorá sa rýchlo stala akceptovanou na trhu.

Najhoršie v hodnotení Slovensko.Digital vyšiel projekt ministerstva životného prostredia „Jednotný prístup k priestorovým údajom a službám“ za zhruba 10 miliónov eur. Navrhli ho zrušiť.

Projekt má vybudovať nové „centrálne komponenty“, kde sa majú zhromažďovať a zobrazovať rôzne údaje o krajine – či už meteorologické informácie, údaje z katastra nehnuteľností, údaje o stave ovzdušia a podobne. V podstate rozvíja existujúce systémy ministerstva na správu priestorových údajov (RPI a Národný geoportál).

Ľubor Illek zo Slovensko.Digital hovorí, že vybudovať centrálny systém nepomôže, ak doň jednotlivé inštitúcie
nevkladajú potrebné informácie, pretože potrebujú iné riešenie. „Najprv by sa malo začať pracovať so samotnými úradmi, ktorých informácie má systém zhromažďovať. Treba zistiť, aké sú ich skutočné potreby, pomôcť im a nevytvárať rovno ďalší centrálny systém, ktorý je navyše veľmi drahý,“ zhodnotil Illek.

Výhrady má aj tím Hodnoty za peniaze, ktorý by chcel pred obstarávaním ešte posúdiť „detailný rozpočet projektu, ktorý zohľadní ponuku a funkcionality dostupných komerčných licencií a podrobne opíše očakávané úpravy softvéru a vývoj nových aplikácií, v súlade metodikou“.

Štátni analytici tiež hovoria, že nebola spracovaná minimálna alternatíva, čo znemožňuje plnohodnotné porovnanie tých ostatných.  Minimálna alternatíva sa od plnej verzie líši vynechaním modulu monitoringu používania a dostupnosti priestorových údajov, na ktoré nie sú naviazané žiadne konkrétne prínosy.

Ministerstvo životného prostredia má pripraviť aj štúdiu k projektu Atlas pasívnej infraštruktúry. Tento projekt začal pôvodne chystať exminister dopravy Ján Počiatek, no minister Árpád Érsek (Most-Híd) tento 47-miliónový projekt vlani pred letom zrušil.

Systém mal zhromažďovať údaje o všetkých sieťach, vedeniach, stavbách, diaľniciach či inej infraštruktúre. Érsek vtedy povedal, že projekt nezodpovedá Pellegriniho predstave a ani jeho vlastnej.

„Nakoľko projekt nebude realizovaný v pôvodnom rozsahu, očakávajú sa výrazne nižšie náklady. Presné stanovenie rozsahu, ako aj nákladov bude výsledkom štúdie uskutočniteľnosti,“ uviedlo ministerstvo životného prostredia.

eFaktúra: A čo ďalšie alternatívy?

Ministerstvo financií chce vybudovať centrálny evidenčný systém faktúr, jeho investičné náklady sú 5 miliónov eur a 7-ročná prevádzka má stáť zhruba 3,4 milióna eur (eFaktúra). Projekt predpokladá aj vyvolané náklady na úpravy systémov na strane verejných obstarávateľov na úrovni 2,4 milióna eur.

Slovensko.Digital vidí problém najmä v tom, že projekt nevyužije existujúcu infraštruktúru, napríklad Slovensko.sk. „V predloženom návrhu sa schránky na Slovensko.sk využívajú len ako vedľajší kanál. Ten hlavný kanál má byť nový systém eFaktúra, ale podľa nás je to duplicita k tomu, čo sme tu už za desiatky miliónov vybudovali. Náš návrh je, aby sa v maximálnej miere využilo to, čo už existuje,“ povedal Ján Hargaš zo Slovensko.Digital.

Aj podľa analytikov tímu Hodnoty za peniaze mali byť v štúdii lepšie opísané ciele. Pripomínajú tiež, že štúdia neposudzuje alternatívu nákupu riešenia ako služby, ktorú využívajú iné krajiny.

Telekonferencie

Najväčší projekt, v hodnote skoro 18 miliónov eur, predložil Úrad verejného zdravotníctva, jeho cieľom je vytvoriť jednotný informačný systém. Aj v ňom vidia odborníci niekoľko rizík.

Ítečkár Peter Kulich hovorí, že investícia do IT riešenia sa neprejaví znížením personálnych výdavkov, ale štúdia predpokladá, že sa zvýši efektívnosť práce osôb, a teda Úrady verejného zdravotníctva spracujú viac podaní, vydajú viac rozhodnutí a pod.

„To je ale závislé od externých premenných, ako je dopyt po službách organizácie. V konečnom dôsledku sa nezmenia personálne náklady organizácie a k nim sa pridajú ešte náklady na prevádzku IT riešenia, ktoré oproti súčasnému stavu budú päťnásobne vyššie,“ povedal Kulich zo Slovensko.Digital.

Agentúra NASES, ktorá spravuje Slovensko.sk, predložila projekt za viac než 7 miliónov eur (Redizajn siete Govnet). Má zvýšiť bezpečnosť nadrezortnej siete Govnet, jeho súčasťou je aj nákup hardvéru a softvéru pre telekonferencie štátnych úradníkov.

„NASES predpokladá, že telekonferencie bude hneď od prvého roku využívať maximálny počet 51 000 úradníkov a takto to bude najbližších 10 rokov. Považujeme to za nereálne. V časti nákladov nie je zrejmé, ako boli určené ceny licencií, a ceny hardvéru nesúhlasia s cenníkovými cenami, pričom pri takomto objeme by sme očakávali výrazné hromadné zľavy,“ povedal Ján Suchal zo Slovensko.Digital.

• Elektronického riešenia problematiky parkovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím za viac ako 9 miliónov eur.
• Elektronizácia služieb Národného inšpektorátu práce za 5,8 milióna eur, má napríklad skrátiť lehoty správnych konaní a umožniť publikovanie otvorených údajov (open data).
• Informačný systém Kancelárie Najvyššieho súdu za 5,4 milióna eur – priemerná dĺžka konania by sa mala znížiť z 214 dní v roku 2016 na 150 v roku 2022. „Transparentnosť Najvyššieho súdu bude posilnená publikovaním otvorených údajov (open data) a možnosťou dohodnúť si termín nahliadnutia do spisu online,“ uviedol úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu.