Po dvoch rokoch debaty o IT tendroch si veľké firmy cez Rašiho presadili svoje

Úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho po tlaku IT firiem vyhodil z dôležitého vládneho dokumentu časti o delení IT zákaziek na menšie a o autorských právach.

Definitívne má o roky pripravovanom dokumente hlasovať komisia na Rašiho úrade vo štvrtok.

V praxi to znamená, že štát nezastaví zadávanie obrích zákaziek a bude tým zvýhodňovať veľké firmy, ktoré si na prácu pre štát napokon aj tak najmú malých dodávateľov. Štát bude naďalej trpieť aj preto, lebo nebude mať ani v budúcnosti práva k softvéru, za ktoré zaplatí. Oboje štátu prinesie horšie ceny a kvalitu, pretože to obmedzí súťaž.

Riešenia oboch problémov pripravil dokument o pravidlách pre nákup štátneho IT, no dve dôležité časti o delení zákaziek a autorských právach z neho po tlaku najväčšej slovenskej asociácie IT firiem (ITAS) vypadli.

V dokumente teda chýba návod, ako by mali úrady deliť IT zákazky na menšie časti všade, kde sa dá. Je to dôležité, lebo do súťaže by sa mohli zapojiť aj malé firmy a štát by získal vyššiu kontrolu nad dodávateľmi. Časť o autorských právach zasa zostala v dokumente vo verzii, ktorá zjavne viac vyhovuje IT firmám než štátu, ktorý hardvér a softvér obstaráva.

Na chýbajúce časti návrhu dôležitej koncepcie upozornilo IT združenie Slovensko.Digital, ktoré s prípravou dokumentu úradu pomáhalo. „Je otázka, na čej strane úrad v tejto chvíli stojí. Z nášho pohľadu majú IT firmy veľký a záhadným spôsobom fungujúci vplyv na štát,“ hovorí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Koncepcia nákupu je dôležitá, lebo verejné obstarávanie je jedným z kľúčových problémov štátneho IT. Štát naň míňa zhruba pol miliardy eur ročne.

K augustovej verzii pravidiel nákupu, v ktorej boli ešte spomínané časti, mal zásadné pripomienky iba ITAS. Členmi komisie sú zástupcovia ministerstiev a úradov, ÚVO aj niekoľkých IT združení.

Šéf firemného združenia ITAS Emil Fitoš v reakcii uviedol, že vyhlásenie Slovensko.Digital má nesporne silný mediálny potenciál, „priláka pozornosť médií i verejnosti a opäť sa pokúsi rozdeliť IT brandžu na dobrých a zlých“.

Rašiho úrad odkazuje, že o autorských právach a delení zákaziek na menšie časti sa bude ešte ďalej rokovať. „Zatiaľ sa nenašiel názorový súlad medzi zástupcami skupiny, ktorá to pripravuje. Ide o zástupcov nášho úradu, tretieho sektora a zástupcov firiem podnikajúcich v tomto segmente,“ povedal Raši na konferencii ITAPA.

ÚVO je za delenie IT zákaziek na menšie časti

Návod, ako robiť nákupy IT po novom, sa chystá už od začiatku tretej Ficovej vlády. Na starosti ju mal celý čas úrad podpredsedu vlády, ktorý do odchodu premiéra Fica viedol Peter Pellegrini. Pravidlá mali byť hotové už vlani v marci, teraz teda meškajú rok a pol.

Keď sa komisia pre vytváranie pravidiel stretla v júni tohto roka, Slovensko.Digital dostalo úlohu urobiť v návrhu vtedajšej verzie dokumentu úpravy. Týkalo sa to aj časti o delení zákaziek a autorských práv. Keďže k prerobenej verzii mala výhrady asociácia IT firiem ITAS, sporné časti zobral Rašiho úrad a prerobil ich. K verzii, ktorú v auguste predložil členom pracovnej skupiny, nemal nikto okrem firiem zásadné pripomienky.

Príloha o delení zákaziek na menšie časti, ktorá ešte v augustovej verzii bola, bola vlastne návodom, ako majú úrady nad delením rozmýšľať, ak by sa tak rozhodli.

Šéf ITAS-u Fitoš v oficiálnom stanovisku povedal, že ITAS nemá problém s odporúčaniami, ktoré hovoria o potrebe delenia zákaziek na hardvérové a softvérové licencie, softvérové dielo a služby. Za problémové považujú delenie softvérových diel na menšie celky.

„Nebránime sa diskusii na túto tému, odmietame však konkrétne návrhy Slovensko.Digital v tejto oblasti. Viedli by napríklad k zvýšeniu rizika zlyhania samotnej dodávky informačných systémov, výraznému predĺženiu obstarávania a tiež by boli bariérou pre presadzovanie agilného vývoja,“ povedal Fitoš.

Úrad nakoniec časti, s ktorými ITAS nesúhlasil, z koncepcie odstránil. Tvrdí, že sa bude o nich ďalej debatovať.

„Argument ITAS-u je zvláštny. Skutočnosť je taká, že ak dnes nejaký dodávateľ vyhrá IT zákazku, časti softvéru budujú iné dodávateľské firmy. Z technického pohľadu je jasné, že sa to dá rozdeliť na časti. My len hovoríme, posuňme tú hranicu, kde má štát kontrolu, bližšie k subdodávateľom,“ hovorí Hargaš.

Kritikom návrhu, ktorý pripravilo Slovensko.Digital, bol na diskusii na konferencii ITAPA najmä šéf firmy PosAm Marián Marek. „Nie je to dobrý metodický dokument. Preto navrhujeme, aby jasne povedal, že rieši len prvú úroveň delenia a nerieši tú druhú. Ak rieši druhú, musí dať konkrétnejší návod a pomenovať riziká, ktoré sú s tým spojené,“ povedal Marek.

Delenie zákaziek na menšie však žiada aj Úrad pre verejné obstarávanie a odporúča to aj Európska komisia. „ÚVO chce, aby tá príloha zostala,“ povedal v diskusii na ITAPA Jaroslav Lexa, ktorý šéfuje Inštitútu verejného obstarávania pri ÚVO.

Prax ukazuje, že deliť zákazky treba

Keď štát obstarával IT ešte zo starých eurofondov, z takzvaného OPIS-u, robil mega zákazky a víťazní dodávatelia potom aj tak práce zadávali aj ďalším firmám.

Príkladom je Slovensko.sk, jeho dodávateľmi sú firmy Swan a Globaltel zo skupiny DanubiaTel. „Ústredný portál verejnej správy, ktorý bol obstaraný jedným dielom, má v skutočnosti asi 20 dodávateľských firiem a každá na ňom robí jednu časť. My, IT-čkári, to voláme moduly, ktoré by mali byť čo najviac samostatné. No Nases aj tak potrebuje mať kontakty so subdodávateľmi,“ hovorí Illek.

Šéf NASES-u na začiatku leta povedal, že chcú od Swanu a GlobalTelu získať zdrojové kódy.

No mega zákazky skúšajú úrady robiť aj teraz. Ministerstvo vnútra obstaráva takmer za štvrť miliardy eur hardvérové a telekomunikačné služby. Tvrdí, že zákazka sa nedá rozdeliť na menšie časti. „A to z dôvodu, že predmetná skupina tovarov a súvisiacich služieb tvorí ucelenú technologickú časť IKT infraštruktúry,“ argumentuje ministerstvo.

„Som veľmi zvedavý, či tam budú nejakí subdodávatelia. Ak tam budú, je to dôkaz toho, že asi sa to rozdeliť dá, len ministerstvo to nechcelo,“ povedal Hargaš.

O delení zákaziek na menšie časti sa hovorí aj v národnej koncepcii informatizácie, čo je dôležitý dokument pre štátne IT. Podporí to konkurenciu a súťaživosť aj malých dodávateľov. Rašiho úrad tvrdí, že sa na tom bude ďalej pracovať. „Položil by som protiotázku: Do akej miery je racionálne deliť zákazku? Niekto musí byť za konečného prijímateľa zodpovedný za to, aby to fungovalo ako celok,“ povedal Raši.

Raši argumentuje aj tým, že otázku delenia zákaziek rieši aj navrhovaný zákon o IT verejnej správy. Zákon bol zatiaľ stiahnutý z rokovania vlády, lebo v ňom treba dopracovať doložku vplyvov, no na rokovanie vlády sa ešte vráti. Pripomenul tiež nedávno schválené tri projekty ministerstva vnútra, pri ktorých úrad žiadal, aby sa delili na menšie časti a obstarávali sa samostatne.

Spor je aj o IT autorské práva štátu

Z dokumentu vypadla aj časť, ktorá dáva štátu široké autorské práva pri objednávke softvéru podľa svojho zadania. Autorské práva sú pre úrady dôležité, lebo časom môže byť potrebné softvér ďalej upravovať, spájať, kombinovať viaceré programy, alebo ho aj ďalej verejne šíriť ako otvorený zdroj (OpenSource). Napríklad aj Rašiho úrad používa pri dizajn manuáli pod voľnou licenciou časti kódu vytvorené vo Veľkej Británii.

Už v roku 2011 vtedajší minister financií Ivan Mikloš na ITAPA kritizoval IT firmy, ako držia v hrsti úrady aj pomocou autorských práv. „Odvtedy sa to nijako nezlepšilo. Mnohé úrady majú problém s vendor lock-inom, sú teda závislé od jedného dodávateľa,“ hovorí Illek.

Príklad z praxe: ÚVO pred pár dňami potvrdil pokutu pre štátnu pôdohospodársku agentúru (PPA) za to, že obstarávala servisnú zmluvu priamym zadaním. PPA v minulosti podpísala zmluvy, podľa ktorých môže predmetný systém len používať. V zmluvách nie je ustanovenie o prevode práv na dokončenie diela, zmenu diela, resp. právo dať dielo dokončiť a podobne.

Z aktuálneho dokumentu o nákupe štátneho IT časť o licenčných podmienkach k softvéru vypadla. ITAS mal problém s úpravou časti, ktorá sa týka EUPL licencií. Ide o európsku licenciu, ktorá dáva objednávateľom, teda štátu široké práva v otázke autorských práv, umožňuje napríklad aj dielo zverejniť.

„Nevidíme problém s podporou návrhu, aby sa pri realizácii unikátnych softvérových diel využívali EUPL licencie, ak sú pre dané dielo dostupné. Máme však problém s návrhom Slovensko.Digital, aby sa definovala povinnosť každé dielo dodávať ako celok pod EUPL licenciou,“ povedal šéf ITAS-u Fitoš.

„My hovoríme, ak chceme EUPL ako povinnosť, tak nie na celé softvérové dielo, ale na generické, opakovateľné komponenty. Len vtedy má otvorená licencia zmysel pre hráčov na trhu. Ak je dielo jedinečné, šanca nasadiť ho niekde inde je limitne blízka nule,“ doplnil šéf PosAm-u Marek v diskusii na ITAPA. Povedal tiež, že navrhovali, aby sa k autorským právam spravila výkladová príloha.

Hargaš zo Slovensko.Digital hovorí, že povinnosť robiť OpenSource nebola predmetom dokumentu. Koncepcia nákupu podľa neho hovorí len o tom, aké má mať štát maximálne práva.

Jeho slová potvrdzuje aj Lexa z Inštitútu verejného obstarávania: „Návrh predsa nie je len o unikátnych riešeniach. Má byť všeobecným návodom pre úrady, ako by mali postupovať.“

„Okrem problematiky delenia zákaziek má Úrad pre verejné obstarávanie za to, že v rámci prípravy obstarávania informačných a komunikačných technológií  je potrebné sa zaoberať aj otázkou autorských práv a licencií štátu,“ povedal ÚVO v oficiálnom stanovisku.