Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kedy začala československá ekonomika zaostávať (vysvetlenie v jednom grafe)

Až do svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch, ktorá sa dotkla aj Československa, ale najmä do Mníchovskej dohody a obsadenia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom, prechádzali naše krajiny obdobím reforiem a ekonomického progresu.

„Vďaka nemu sa Československo ocitlo na popredných priečkach vtedajších vyspelých krajín sveta. Patrili sme na svetovú špicu. Po 2. svetovej vojne s nástupom komunistického režimu sme oproti západnej Európe začali strácať,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. V komentári sa pozrela bližšie na to, ako sa darilo ekonomike Československa po jeho vzniku v roku 1918.

Valachyová pripomína, že po vzniku samostatného Československa sa uzákonil 8-hodinový pracovný čas, zaviedlo sa sociálne a zdravotné poistenie, aj vyučovanie na školách v národných jazykoch.

Pri vzniku Československa sa uskutočnila menová reforma, keď okolkovaním obeživa, rakúsko-uhorskej koruny, vznikla koruna československá s výmenným kurzom 1:1. Vynútené stiahnutie časti meny z obehu a vydanie štátnych cenných papierov ako protihodnoty za zadržané obeživo pomohli aspoň čiastočne zbrzdiť rast cien po vojne.

Československo bolo na danú dobu modernou krajinou, s rýchlo rastúcim priemyslom. Rozvíjal sa najmä automobilový, strojársky, textilný aj sklársky priemysel, rovnako aj výstavba a v druhej polovici 30. rokov aj zbrojárstvo. Priemysel bol silne zastúpený najmä v Čechách, po vzniku Československa sa začal viac rozvíjať aj na Slovensku.

„Podiel československého priemyslu na hospodárstve bol zrejme ešte vyšší než dnešná tretina. Výrazne vyšší bol podiel poľnohospodárskej výroby, najmä na agrárnom Slovensku,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kondrót ustúpil pri ďalšej novele podozrivej z pokusu o pomoc Babišovi

Poslanec Maroš Kondrót zo Smeru ustúpil pri novele, pre ktorú ho v SaS podozrievali z pokusu pomôcť Duslu Šaľa Andreja Babiša. On aj ďalší koaliční poslanci podporili pozmeňujúci návrh od Karola Galeka z SaS, ktorý spornú novelu okresal. „Ušetrili sme ľuďom sedem miliónov eur ročne v účtoch za elektrinu, na ktoré by sme sa museli všetci spoločne poskladať Andrejovi Babišovi,“ povedal Galek.

Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR
Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.