Kedy začala československá ekonomika zaostávať (vysvetlenie v jednom grafe)

Až do svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch, ktorá sa dotkla aj Československa, ale najmä do Mníchovskej dohody a obsadenia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom, prechádzali naše krajiny obdobím reforiem a ekonomického progresu.

„Vďaka nemu sa Československo ocitlo na popredných priečkach vtedajších vyspelých krajín sveta. Patrili sme na svetovú špicu. Po 2. svetovej vojne s nástupom komunistického režimu sme oproti západnej Európe začali strácať,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. V komentári sa pozrela bližšie na to, ako sa darilo ekonomike Československa po jeho vzniku v roku 1918.

Valachyová pripomína, že po vzniku samostatného Československa sa uzákonil 8-hodinový pracovný čas, zaviedlo sa sociálne a zdravotné poistenie, aj vyučovanie na školách v národných jazykoch.

Pri vzniku Československa sa uskutočnila menová reforma, keď okolkovaním obeživa, rakúsko-uhorskej koruny, vznikla koruna československá s výmenným kurzom 1:1. Vynútené stiahnutie časti meny z obehu a vydanie štátnych cenných papierov ako protihodnoty za zadržané obeživo pomohli aspoň čiastočne zbrzdiť rast cien po vojne.

Československo bolo na danú dobu modernou krajinou, s rýchlo rastúcim priemyslom. Rozvíjal sa najmä automobilový, strojársky, textilný aj sklársky priemysel, rovnako aj výstavba a v druhej polovici 30. rokov aj zbrojárstvo. Priemysel bol silne zastúpený najmä v Čechách, po vzniku Československa sa začal viac rozvíjať aj na Slovensku.

„Podiel československého priemyslu na hospodárstve bol zrejme ešte vyšší než dnešná tretina. Výrazne vyšší bol podiel poľnohospodárskej výroby, najmä na agrárnom Slovensku,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne.

Pre porovnanie, dnes sa pridaná hodnota v oboch krajinách tvorí najmä v službách. Na Slovensku sa dnes v službách vytvorí viac ako 60 percent pridanej hodnoty, v priemysle 27 percent, v stavebníctve 8 percent a len okolo 3 až 4 percent v poľnohospodárstve.

Po skončení 2. svetovej vojny a v 50. rokoch sa nožnice medzi produkciou a rastom v západnej Európe a v Československu začali roztvárať. Pri transformácii z centralizovane plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku v 90. rokoch sme zaznamenali hlboký prepad.

Slovensko začalo výraznejšie dobiehať úroveň Západu po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Dnes Česko dosahuje v produkcii na hlavu takmer európsky priemer, Slovensko ešte mierne za Českom zaostáva. Česko vyrába na človeka v parite kúpnej sily 90 percent priemeru EÚ, Slovensko okolo 80 percent.