Denník NIT firmy prehrali kľúčové hlasovanie o podmienkach IT tendrov, hoci Rašiho presvedčili

Premiér Peter Pellegrini a podpredseda vlády Richard Raši. Foto – TASR
Premiér Peter Pellegrini a podpredseda vlády Richard Raši. Foto – TASR

Pracovná skupina neodobrila verziu, z ktorej úrad po tlaku IT firiem vyhodil časť o delení zákaziek na menšie časti a o autorských právach.

Pracovná skupina zložená zo zástupcov verejných inštitúcií a z rôznych lobistov vo štvrtok neschválila dokument o pravidlách pri nákupe štátneho IT, ktorý na úrade podpredsedu vlády Richarda Rašiho pripravovali viac ako dva roky.

IT firmy, ktoré pracujú pre štát, tak napriek tlaku na Rašiho úrad nezískali formálne áno predovšetkým k pokračovaniu vo veľkých zákazkách za desiatky miliónov eur.

Členovia komisie hlasovali o verzii, z ktorej Rašiho úrad po tlaku IT firiem vyhodil dve dôležité časti. Jedna časť sa týkala práve delenia štátnych IT zákaziek na menšie časti, ďalšia časť dávala štátu široké autorské práva pri nákupe softvéru podľa vlastného zadania.

Ešte pred hlasovaním skrátenú verziu dokumentu verejne kritizovalo IT združenie Slovensko.Digital a vrátenie príloh do dokumentu žiadal aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

„Na zasadnutí pracovnej skupiny pre verejné obstarávanie infokomunikačných technológií dnes nebola koncepcia nákupu schválená. Členovia pracovnej skupiny sa dohodli, že k dokumentu ešte dajú svoje pripomienky. Po ich vyhodnotení sa pracovná skupina stretne opäť,“ uviedol oficiálne Rašiho úrad.

Členmi pracovnej skupiny sú okrem úradu podpredsedu vlády aj zástupcovia ministerstiev, ÚVO, odbornej verejnosti či dodávateľských IT firiem. Informácie o tom, kto ako hlasoval, zatiaľ nie sú známe.

Čo z dokumentu vypadlo

Koncepcia nákupu je dôležitá, lebo verejné obstarávanie je jedným z kľúčových problémov štátneho IT. Štát naň míňa zhruba pol miliardy eur ročne. Úrad na nej začal robiť ešte pod vedením Petra Pellegriniho, hotová mala byť už vlani v marci.

Ešte v augustovej verzii tohto dôležitého dokumentu bola aj príloha o delení zákaziek na menšie časti a príloha o autorských právach. S výnimkou IT Asociácie Slovenska (ITAS) žiaden z ďalších členov pracovnej skupiny k nej nemal zásadné pripomienky. Úrad dal potom tieto dve časti z návrhu preč. Tvrdil, že ich treba ešte dopracovať.

Sporné časti pritom v augustovej verzii prerobil samotný úrad, keďže aj k predchádzajúcej verzii mali firmy zo združenia ITAS výhrady.

Príloha o delení zákaziek na menšie časti bola vlastne návodom, ako majú úrady nad delením zákaziek rozmýšľať, ak by sa tak rozhodli. Z dokumentu o nákupe štátneho IT časť o licenčných podmienkach k softvéru vypadla.

ITAS v stanovisku uviedol, že za problémové považuje delenie softvérových diel na menšie celky. IT firmy mali problém aj s úpravou časti, ktorá sa týka EUPL licencií.

„My hovoríme, že ak chceme EUPL ako povinnosť, tak nie na celé softvérové dielo, ale na generické, opakovateľné komponenty. Len vtedy má otvorená licencia zmysel pre hráčov na trhu. Ak je dielo jedinečné, šanca nasadiť ho niekde inde je limitne blízka nule,“ povedal šéf PosAm-u Marián Marek v diskusii na ITAPA.

Príklady z praxe

Doterajšia prax ukazuje, aké dôležité je nastaviť pre inštitúcie verejnej správy jasné pravidlá pri nákupe hardvéru a softvéru vrátane delenia zákaziek na menšie časti a licenčných práv.

Príkladom megazákazky je ústredný portál verejnej správy, teda Slovensko.sk. Jeho dodávateľmi sú firmy Swan a Globaltel zo skupiny DanubiaTel. „Ústredný portál verejnej správy, ktorý bol obstaraný jedným dielom, má v skutočnosti asi 20 dodávateľských firiem a každá na ňom robí jednu časť. No Nases aj tak potrebuje mať kontakty so subdodávateľmi,“ povedal Ľubor Illek zo Slovenska.Digital.

Ministerstvo vnútra aktuálne obstaráva takmer za štvrť miliardy eur hardvérové a telekomunikačné služby, IT odborníci sa pýtajú, prečo nerozdelilo zákazku na menšie časti.

Aké dôležité je dohodnúť v zmluvách licenčné práva, ukazuje prípad štátnej pôdohospodárskej agentúry (PPA): ÚVO jej pred pár dňami potvrdil pokutu za to, že obstarávala servisnú zmluvu priamym zadaním. PPA v minulosti podpísala zmluvy, podľa ktorých môže predmetný systém len používať. ÚVO jej argumenty neuznal, lebo PPA si mohla za takú zmluvu sama.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk