Denník N

Diaľnica Košice – Bratislava do štyroch rokov nebude, brzdia ju aj jaskyne

Jaskyňu Ľudmila môže ohroziť diaľnica. Foto – Aragonit
Jaskyňu Ľudmila môže ohroziť diaľnica. Foto – Aragonit

Najskorší možný termín, keď možno rátať so súvislou diaľnicou od Bratislavy do Košíc, je zrejme rok 2020. Postaviť treba napríklad problematickú cestu cez Fatru.

Medzi dôvody, prečo je už teraz isté, že ani o štyri roky nebude diaľnica Košice – Bratislava kompletne dokončená, patrí aj meškanie začiatku stavby D1 pri Ružomberku medzi Turanmi a Hubovou. Stavba tohto 13,5-kilometrového úseku má trvať tri až štyri roky, no štát sa doteraz ani nerozhodol, kadiaľ presne diaľnica povedie. S tamojšou geológiou a potrebou chrániť prírodu sa projektanti už roky nevedia vysporiadať.

Bezradnosť je až taká veľká, že Národná diaľničná spoločnosť ministerstvu životného prostredia doteraz ani nepredložila výsledok posúdenia vplyvu diaľnice na životné prostredie.

Možností, kadiaľ diaľnicu viesť, je viacero. Ochránarom sa pozdáva tá, ktorá by čo najväčšiu časť cesty viedla popod chránenú prírodu, konkrétne tunelom Korbeľka. Hovoria, že by tak menej ohrozila napríklad chránené rysy či medvede a Rojkovské rašelinisko.

Štát by videl viac diaľnice po povrchu. Jeden z takýchto variantov narazil na zosuv pôdy v Šútove. Nakreslená je ešte jedna, tretia verzia povrchovej diaľnice, no aj s tou sú problémy.

Vrazí do jaskyne?

Časť, na ktorej by mala cesta zabrdnúť tunelom pod zem, ukrýva vzácnu jaskyňu. „Jaskyňa Ľudmila by bola nad tunelom,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň zo združenia SOS Bird-Life. Keby sa popod ňu razil tunel, mohla by sa buď celá zavaliť, alebo by hrozilo riziko straty vôd z podzemných jazierok.

„V tomto území nie je zachovaných veľa pekných jaskýň s takou širokou paletou a škálou výzdob, ako má Ľudmila,“ dodal ochranár.

Ľudmila navyše nie je jediná jaskyňa, na ktorú by podľa posledných plánov mohli naraziť.  Eduard Piovarči, vedúci jaskyniarskej skupiny Aragonit, ktorá v tejto oblasti robí prieskum a pátra po nových jaskyniach, hovorí, že tunel cez prírodnú pamiatku Kraľoviansky meander narazí priamo na jaskyňu, ktorú sa práve snažia postupne odkryť.

„Geofyzikálne merania ukazujú, že ide o jaskyňu, ktorá je väčšia, významnejšia a krajšia ako Ľudmila. K jej priestorom sa práve prekopávame,“ hovorí Piovarči. Dodal, že tu môžeme nájsť niečo podobne cenné ako jaskyne v Demänovskej doline, čo by pomohlo cestovného ruchu. 

Ešte inak?

Štátna NDS zrejme aj preto začala hovoriť už o štvrtom variante diaľnice na Turci, ktorý podľa ekológov tiež neobchádza jaskyne zďaleka. Ten je však natoľko vzdialený pôvodným plánom, že by podľa ochranárov muselo nanovo začať celé posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Tvrdia, že najlepšie riešenie je nechať dobehnúť spustený proces posudzovania a nevymýšľať za behu nové neprediskutované varianty, ktoré zastavia proces prípravy úseku na minimálne rok. 

Diaľničiari nesúhlasia, chcú novú trasu zaradiť do už prebiehajúceho posudzovania dosahov diaľnice na prírodu. Od nového variantu si navyše sľubujú úspory.

Kedy bude D1?

Štátna diaľničná firma teraz hovorí viac o novej, štvrtej alternatíve, v ktorej by diaľnica viedla viac po povrchu než tunelmi. Zvykne spomínať, že ide napríklad o ochranu vodných zdrojov. Ani v tomto sa nezhodne s ekológmi, ktorí poukazujú na železničné tunely vo Veľkej Fatre, ktoré tiež narazili na vodné zdroje, no doteraz vodou zásobujú Banskú Bystricu.

V minulosti štát na tento svoj prístup doplatil. V Bruseli si totiž pozorne vypočuli výhrady ekológov, ktorým sa nepozdával dosah diaľnice pri Ružomberku, tak ako ju kreslili pred rokom 2010, na chránené rysy či medvede, ale aj na obyvateľov v Šútove.

Meškanie

Diaľnica pri Ružomberku je jediná časť D1 medzi metropolami, o ktorej stavbu sa ešte nezačala ani súťaž. 

Výnimkou je ešte druhá rúra tunela Branisko. S tou sa v najbližších rokoch neráta vôbec.

Motoristom chýba okrem ružomberského úseku na pohodlnú cestu z Bratislavy do Košíc aj obchvat Prešova. Ten na rozdiel od ďalších častí D1 ešte nie je ani rozostavaný. Štát dúfa, že ho začnú stavať tento rok. Kedy ho chce odovzdať motoristom, momentálne diaľničiari na svojom webe nepíšu.

Aj keď celú D1 medzi metropolami chce mať štát hotovú v roku 2019, už teraz možno očakávať, že to tak nebude. Napríklad odovzdanie hotového náročného úseku D1 pri Žiline, v ktorom sa má raziť aj 7,5-kilometrový tunel Višňové, plánujú diaľničiari na december 2019, čiže mimo stavebnej sezóny.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie