Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Lekári nezverejňujú, koľko dostali od firiem, pravidlá sa zmenia

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Keď pred takmer tromi rokmi museli začať lekári zo zákona zverejňovať, koľko peňazí dostali od farmaceutických firiem, priznali sa spolu k peňažným odmenám či darom v hodnote 80-tisícom eur. O takmer dva roky neskôr zverejnili dary či preplatené zahraničné cesty len za 5000 eur. Vyplýva to z údajov slovenskej pobočky Transparency International.

Lekári mali zverejňovať finančné, ale aj nefinančné príjmy. Znamená to, že mali povedať, ak im farmaceutická firma zaplatila napríklad náklady na kongres – cestu, stravu či účastnícky poplatok, ale aj keď pre farmafirmu napríklad robili na objednávku štúdiu.

Ako ukazujú údaje od Transparency, lekári túto povinnosť veľmi nedodržiavali. A keďže im za jej nedodržiavanie nehrozí pokuta, prestali ju postupne dodržiavať.

„Aj tých 80-tisíc je len zlomok z financií, ktoré tam sú,“ hovorí analytička Transparency Zuzana Dančíková.

Pre ignorovanie zákona začali s ministerstvom zdravotníctva pracovať na úprave pravidiel pre lekárov. Po roku a pol práce na novele to vyzerá, že by mohla byť pripravená. Chcú ju teraz prejsť s lekárskymi organizáciami a potom predstaviť aj verejnosti.

Čo sa má zmeniť:

  • Informovať budú firmy, nie lekári. Nepôjde len o farmaceutické firmy, povinnosť by mali mať aj distribútori a výrobcovia.
  • Za nedodanie dát bude hroziť pokuta od 500 do 25-tisíc eur.
  • Ministerstvo bude kontrolovať dodané údaje, a to najmä s pomocou Finančnej správy. Z príjmov musia totiž zdravotníci platiť zrážkovú daň.
  • Údaje by sa mali zverejňovať tak, aby sa dalo ľahko vyhľadať konkrétneho lekára. Nie ako dnes, kedy sú údaje na viacerých stránkach v rôznych formátoch a nedá v nich vyhľadávať.
  • Firmy by mali zverejniť aj účel, prečo zaplatili lekárom. Budú si pritom vyberať z preddefinovaných možností – napríklad náklady na kongres, ubytovanie na kongrese, štúdia, prednáška od lekára pre zamestnancov firmy,…

Ministerstvo zdravotníctva chce, aby zákon začal platiť od budúceho roka. Už o tom hovorilo aj s Úradom pre ochranu osobných údajov.

Ten povedal, ktoré údaje lekárov sa môžu zverejňovať a podľa toho by mali byť dáta na webe, aby neporušili zákon, ale aby sa dal vyhľadať konkrétny lekár.

Aké údaje by na webe mali byť, ešte ministerstvo nespresnilo. Zverejňovanie by sa malo dotknúť všetkých zdravotníckych pracovníkov – teda aj sanitárov, lekárov či sestier.

Údaje by sa mali zverejňovať raz ročne.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.

Zdieľať

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon spochybnil výber potravín do nižšej sadzby DPH, ktorý predložila SNS. Kritizuje, že nešla po skupinách výrobkov, ale vybrala len isté druhy zeleniny, ovocia či pečiva. Simon dal návrh na prepracovanie novely.

Do zoznamu potravín s nižšou DPH sa tak podľa Simona nedostali napríklad čerešne, marhule či broskyne, ale sú tam duly, ktoré sa pestujú na Slovensku podstatne menej. Výhradu má aj k výberu zeleniny, pretože do nižšej sadzby sa nedostali mrkva či petržlen.

„Vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Prečo tam nemôže byť slivka, ale jablko a hruška áno?“ pýtal sa.

Výhradu má Simon aj k tomu, že v kategórii pečiva s nižšou sadzbou majú byť len menšie rožky, ktoré majú 40 či 50 gramov, väčšie nie. V skupine mliečnych výrobkov mu chýba tvaroh.

Foto - TASR
Foto – TASR