Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico kývol Zemanovi, medzi Moravou a Váhom vidí novú rieku

Pre spojenie Moravy a Váhu slovenskí a českí odborníci vytipovali niekoľko trás. Najviac sa im pozdáva koridor z Kútov do Hlohovca. Foto – www.d-o-l.cz
Pre spojenie Moravy a Váhu slovenskí a českí odborníci vytipovali niekoľko trás. Najviac sa im pozdáva koridor z Kútov do Hlohovca. Foto – www.d-o-l.cz

Premiérovi Robertovi Ficovi vízia jednej veľkorysej stavby nestačí. Po širokorozchodnej železnici, ktorá zostala len na papieri, začal podporovať ďalší niekoľkomiliardový projekt – vybudovanie lodnej cesty medzi riekami Moravou a Váhom.

Tému otvoril český prezident Miloš Zeman, ktorý ju s Ficom cez víkend prebral na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve. V utorok už o návrhu hovorili politici na spoločnom zasadnutí českej a slovenskej vlády vo Valticiach.

Fico ho označil za jeden z dôležitých bodov programu. „Je dobré baviť sa nielen o diaľniciach a železniciach, ale aj o vodnej doprave,“ povedal po rokovaní oboch vlád.

Projekt by v praxi znamenal prekopanie osemdesiat kilometrov dlhej umelej „rieky“, ktorá by mohla viesť napríklad medzi Kútmi a Hlohovcom.

Táto trasa, ktorá bola vytipovaná ako optimálna, počíta dokonca s vybudovaním lodného tunela, ktorý by plavidlám umožnil dostať sa cez Malé Karpaty. Meral by takmer štyri kilometre a končil by sa v blízkosti Smoleníc v Trnavskom okrese.

Fico zdôrazňuje, že celý projekt je reálny. „Aj o Vodnom diele Gabčíkovo sa niekoľko rokov hovorilo, než sa ho podarilo uskutočniť,“ poznamenal Fico.

Sobotka a Fico si pred spoločným jednaním vlád vo Valticiach notovali. Český premiér je však k nápadu kopať vodný kanál o poznanie skeptickejší. Foto - TASR
Sobotka a Fico si pred spoločným rokovaním vlád vo Valticiach notovali. Český premiér je však k nápadu kopať vodný kanál skeptickejší. Foto – TASR

Projekt na jednu sezónu?

Koridor by mal význam predovšetkým pre Česko, ktoré by vďaka nemu získalo priame vodné spojenie s Dunajom. „Sme priemyselná krajina, ktorá sa snaží zlepšovať napojenie na významné európske trasy,“ doplnil Fica český premiér Bohuslav Sobotka.

Koľko by tento projekt stál, zatiaľ odmietli obaja premiéri spresniť.

Český štátny podnik Ředitelství vodních cest odhadol náklady na šesť miliárd eur.

Táto suma – aj za predpokladu, že by bola dodržaná – však môže pokryť stále len jednu etapu projektu. Slovensko by totiž muselo zároveň splavniť aj samotný Váh, ktorý je dnes na obchodnú plavbu nepoužiteľný.

Na druhej strane: podľa zástancov projektu by väčšinu nákladov mohla hradiť Európska únia.

Ficov súhlas však v tejto chvíli stále nič neznamená. K projektu by najprv muselo vzniknúť množstvo podkladových materiálov, pričom len tento proces môže trvať roky. A samotná výstavba sa odhaduje dokonca na desaťročia.

Je teda možné, že všetky návrhy spadnú pod stôl s najbližšími voľbami alebo s prípadným odmietnutím Európskej komisie podieľať sa na financovaní.

Lode vo výťahu

Vodná cesta medzi Moravou a Váhom by mala byť súčasťou ešte nákladnejšieho a drahšieho projektu s názvom Dunaj-Odra-Labe. Plán na takéto prepojenie troch splavných veľtokov presadzuje český prezident Zeman od svojho návratu do politiky.

Väčšina českých politikov doteraz brala jeho aktivity s rezervou – Sobotkova vláda bola ochotná súhlasiť len s vypracovaním štúdie realizovateľnosti, ktorá by kanál podrobne posúdila. „Až po vypracovaní tejto štúdie budeme môcť hovoriť o tom, či je projekt efektívny,“ poznamenal Sobotka.

Nápad však už teraz učaroval slovenskému premiérovi Ficovi, ktorý je dlhoročným spojencom Zemana. „Ani si nevieme predstaviť, aké prínosy by tento projekt mal. Vytvorila by sa infraštruktúra na lacnú a rýchlu dopravu,“ povedal v utorok Fico.

Technológia lodných tunelov je vo svete vyskúšaná. Príkladom je tunel pri Marseille, ktorý otvorili v roku 1927. Dnes už pre lodnú dopravu nefunguje. Foto - www.d-o-l.cz
Technológia lodných tunelov je vo svete vyskúšaná. Príkladom je tunel pri Marseille, ktorý otvorili v roku 1927. Dnes už na lodnú dopravu neslúži. Foto – www.d-o-l.cz

Pre Rakúšanov je hlavná príroda

V pôvodných nákresoch, ktoré vznikali už od čias prvej Československej republiky, s Váhom ešte nepočítali. Lacnejším riešením by totiž bolo upraviť Moravu, aby po nej lode mohli plávať až k Devínu.

S takouto trasou však dnes nesúhlasí Rakúsko ani ekológovia. Dôvod? Stavebné práce na slovensko-rakúskom toku Moravy by napríklad zničili chránené lužné lesy, ktoré tu zostali zachované v pôvodnej podobe.

„V týchto lesoch žije množstvo ohrozených druhov, ako sú bobry, korytnačky alebo orliak morský,“ vysvetľuje Jaromír Šíbl, zakladateľ bratislavského ochranárskeho združenia BROZ.

Kanál Dunaj - Odra - Labe, ako ho vo svojej knihe z roku 1937 načrtol podnikateľ Jan Antonín Baťa. Foto - www.d-o-l.cz
Kanál Dunaj-Odra-Labe, ako ho vo svojej knihe z roku 1937 načrtol podnikateľ Jan Antonín Baťa. Foto – www.d-o-l.cz

Jedinou možnosťou, ako sa dostať k Dunaju, tak zostáva koridor k Váhu. „Ide o alternatívne riešenie pre prípad, že sa nepodarí získať súhlas Rakúska,“ hovorí Tomáš Kolařík, šéfredaktor odborného časopisu Vodní cesty a plavba.

Problémom však je, že medzi Moravou a Váhom netečie žiadna „použiteľná“ rieka. Projektanti by si čiastočne mohli vystačiť len s údolím rieky Myjavy, ktoré by však museli vybagrovať, aby bolo použiteľné pre lodnú dopravu.

Na trase by ďalej bolo nutné vybudovať sériu inžiniersky náročných stavieb. Okrem spomínaného tunelu by šlo o osem plavebných komôr s pohyblivými vrátami, a dokonca aj o špeciálny výťah, ktorým by lode zdolávali prevýšenie takmer päťdesiatich metrov.

„Spojenie Moravy a Váhu je technicky a finančne náročnejšie riešenie. Malo by však i viacero výhod,“ hovorí Kovařík.

Z pohľadu Slovenska by táto trasa napríklad umožnila prepojiť Zemanov kanál Dunaj-Odra-Labe  s dlhodobým plánom na využite Váhu na lodnú dopravu. „Táto iniciatíva nás dnes núti diskutovať doma o splavení Váhu,“ dodal Fico.

Riečne experimenty Dusla

Politici však zatiaľ neponúkli odpoveď na jednu podstatnú otázku: aký ekonomický zmysel by celý projekt dával.

„Je síce dobré, keď politici prichádzajú s nejakými víziami, zatiaľ som však nevidel žiadnu analýzu, ktorá by mapovala ekonomické prínosy tejto stavby,“ hovorí Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Jeden z najznámejších výťahov pre lode postavili v Belgicku. Prekonáva výšku takmer 90 metrov medzi riekami Mása a Šelda. Foto - www.d-o-l.cz
Jeden z najznámejších výťahov na lode postavili v Belgicku. Prekonáva výšku takmer 90 metrov medzi riekami Mása a Šelda. Foto – www.d-o-l.cz

Veľkých slovenských firiem, ktoré by mohli kanál využiť na dopravu svojich produktov, mnoho nie je.

Jednou z mála je chemička Duslo Šaľa zo skupiny Agrofert, ktorú vlastní český minister financií Andrej Babiš. Podnik zamestnávajúci dvetisíc ľudí ešte v deväťdesiatych rokoch pokusne testoval prepravu po Váhu.

„Pre zanesené koryto i nízku nosnosť lodí sa vtedy tento experiment skončil skôr, ako sa začal,“ uvádza hovorca Agrofertu Karel Hanzelka.

Či by zvažované splavnenie rieky Duslu prospelo, Hanzelka odhadnúť nedokáže.

„Naša firma je od Váhu vzdialená zhruba päť kilometrov. Na tento spôsob prepravy by zrejme museli byť vybudované sklady i kapacity na nakladanie tovarov,“ dodáva Hanzelka.

Tankery v Karpatoch?

Kanál je plánovaný tak, aby svojimi rozmermi umožnil plavbu lodí s dĺžkou 135 metrov a šírkou viac než 11 metrov. Do tejto kategórie sa vojdú napríklad menšie tankery či plavidlá, ktoré môžu prevážať aj nadmerné náklady, ako sú napríklad generátory či energetické turbíny.

Vodná cesta by svojimi rozmermi mala vyhovovať i menším tankerom, ktoré dnes plávajú napríklad na Labe. Foto - www.d-o-l.cz
Vodná cesta by svojimi rozmermi mala vyhovovať i menším tankerom, ktoré dnes plávajú napríklad na Labe. Foto – www.d-o-l.cz

Podľa jeho zástancov by teda projekt pomohol dostať na vodu značnú časť nákladov, ktoré dnes prevážajú kamióny.

Na druhej strane nie je isté, či by si vodný koridor nekonkuroval so železničnou dopravou, ktorú česká a slovenská vláda tiež plánuje rozvíjať.

„Po železnici u nás prúdi stále len polovica nákladov, ako umožňuje kapacita,“ hovorí Palčák. „Na druhej strane, intenzita dopravy rastie a za tridsať rokov sa potreba kanálu môže javiť úplne inak, než sa nám zdá dnes,“ dodáva.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Microsoft v zmluvných podmienkach s inštitúciami EÚ nespĺňa GDPR. Ukázali to prvotné zistenia z vyšetrovania Úradu Európskej únie pre dohľad nad ochranou dát.

Európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) vošlo do platnosti na konci mája 2018. Má pomôcť hájiť práva občanov EÚ proti zneužívaniu ich dát. Týka sa verejných inštitúcií, firiem i samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré evidujú zamestnancov, členov, zákazníkov alebo priaznivcov. Nariadenie zaviedlo právo na vymazanie či prenos poskytnutých údajov aj kontrolu ich využitia.

„Hoci sa vyšetrovanie ešte neskončilo, prvotné zistenia vzbudzujú vážne obavy týkajúce sa toho, či sú zmluvné podmienky v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov,“ uviedol vo vyhlásení Úrad EÚ pre dohľad nad ochranou dát (EDPS. (reuters, čtk)

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať