Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Komisia odporúča do rady Úradu pre verejné obstarávanie aj jeho bývalú podpredsedníčku

Danka Bekeová a Matej Ovčiarka. Komisia ich označila spomedzi šiestich kandidátov na člena rady ÚVO ako najlepších a odporúča ich menovať vláde. Koláž – TASR, N
Danka Bekeová a Matej Ovčiarka. Komisia ich označila spomedzi šiestich kandidátov na člena rady ÚVO ako najlepších a odporúča ich menovať vláde. Koláž – TASR, N

Aktualizované o 15:55 Novými členmi rady vplyvného Úradu pre verejné obstarávanie sa môžu stať Danka Bekeová a Matej Ovčiarka. Vláde ich odporučí vymenovať hodnotiaca komisia. Oznámila to po verejnom vypočutí šiestich kandidátov predsedníčka hodnotiacej komisie Zuzana Kršjaková.

Ovčiarka má pracovné skúsenosti z ministerstva životného prostredia. Aktuálne pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov na ministerstve.

Bekeová je bývalá podpredsedníčka ÚVO. „Myslím, že môj prínos bude, aj keď budem len členkou rady,“ povedala po verejnom vypočutí pred komisiou.

Úrad pre verejné obstarávanie dokáže ovplyvniť veľké štátne zákazky. Jeho rada väčšinou zasahuje vtedy, ak sa niekomu nepozdáva prvostupňové rozhodnutie ÚVO a odvolajú sa proti jeho rozhodnutiu.

Keď chcel napríklad šéf ÚVO Miroslav Hlivák zrušiť kritizovaný tender internetového pripojenia pre školy za 64 miliónov eur (Edunet), kolegovia v odvolacej rade ho prehlasovali. Teraz je vec na súde.

Rada ÚVO má deväť členov, jedným z nich je predseda, dvaja sú podpredsedovia ÚVO. Ďalších šiestich členov navrhuje vláde na vymenovanie výberová komisia, aktuálne chýbali dvaja.

Voľné posty sa mali pôvodne obsadiť už skôr, v lete hodnotiaca komisia odporučila vláde spomedzi vtedajších záujemcov vymenovať iba jedného z kandidátov, Ľubicu Rodinovú. Vláda ju nakoniec do funkcie nevymenovala, Aktuality informovali o nezhodách v jej životopise.

Voľný je aj jeden z dvoch postov podpredsedu ÚVO, ktorých menuje vláda na návrh predsedu ÚVO. Úrad má momentálne iba jedného podpredsedu. Je ním Juraj Bugala, spájaný s podnikateľom Ivanom Kmotríkom.

Hlivák stále svojho druhého podpredsedu nevybral. „Túto tému som ešte neuzavrel a momentálne neviem uviesť, kedy tak urobím, vzhľadom na to, že pre mňa prijateľná miera kompromisu, ktorý nomináciu sprevádza, sa zúžila,“ odkázal Hlivák po svojej hovorkyni Janke Zvončekovej.

V júli sa skončilo Bekeovej funkčné obdobie na pozícii podpredsedníčky úradu, v apríli odišiel z postu podpredsedu ÚVO potichu Andrej Holák. Ten je známy aj z mýtneho tendra, keďže bol v jeho výberovej komisii. Víťazom sa stala najvyššia ponuka za zhruba 850 miliónov eur po tom, ako tri lacnejšie varianty zo súťaže vyradili.

Vo štvrtok sa Holák po druhýkrát uchádzal cez verejné vypočutie o odporúčanie do rady ÚVO. Prvýkrát neuspel na letnom verejnom vypočutí.

„Nie som človek, ktorý by sa vzdával po prvom neúspechu,“ povedal Holák na štvrtkovom verejnom vypočutí pred komisiou. O pozíciu v rade ÚVO sa uchádzali aj Marián Fačkovec, Marcela Turčanová Elena Sivová. Vláda si môže vybrať aj kandidáta, ktorého komisia neodporučila.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňujúci návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v roku 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňujúci návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, ktorá fixne definuje vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny takmer o 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia, vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši svoje ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena pre budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.

Zdieľať

Danko zopakoval, že cigarety a alkohol sa s podporou SNS zdražovať nebudú. Od ministra financií Kamenického skôr očakáva, že bude riešiť platový nepomer úradníkov vo vysokých funkciách – napríklad že úradníci v NBS zarábajú viac ako predseda parlamentu či vlády.

Zdieľať

Koaličná rada, na ktorej by sa mal zúčastniť aj minister financií kvôli štátnemu rozpočtu, by podľa Danka mohla byť vo štvrtok alebo v piatok. „Verím, že to pragmaticky uzavrieme tak, aby budúci štátny rozpočet zbehol v Národnej rade bez problémov,“ uviedol šéf SNS.

Zdieľať

EK povolila Nemcom veľkú energetickú rošádu. Musia však predať aktíva v Česku aj Maďarsku

E.ON môže prevziať časť majetku konkurenčnej firmy innogy, rozhodla Európska komisia. Podmienkou je, že splní viaceré podmienky, ku ktorým patrí predaj aktív v Nemecku, Česku a Maďarsku. Na Slovensku transakcia dostala zelenú.

Komisia pristúpila na návrh, ktorý jej predložil samotný E.ON.

„Záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude viesť k menšiemu výberu a vyšším cenám na trhoch, kde tieto firmy pôsobia,“ cituje Reuters európsku komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.

Čo musia predať:

  • väčšinu teplárenského biznisu E.ON v Nemecku, upustí od prevádzky 34 elektrických nabíjacích staníc na diaľničných ťahoch;
  • časť maloobchodného elektrárenského portfólia E.ON na maďarskom trhu;
  • plynárenské a elektrárenské aktivity innogy v Česku.

E.ON kupuje majetok innogy v rámci zložitej dohody s materskou energetikou RWE.

Ako si podelia aktivity:

  • E.ON bude pôsobiť prevažne v distribúcii a maloobchodnom predaji elektriny a plynu.
  • RWE sa sústredí na veľkoobchod s elektrinou, chce byť silným hráčom na trhu obnoviteľných zdrojov energie.

RWE už skôr získala od EK povolenie na prevzatie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od E.ON, čo je tiež súčasťou celej transakcie.

Čo s tým má SPP:

O firmy RWE na Slovensku, v Česku a Maďarsku prejavil záujem stratový Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pod kontrolou štátu.

Na Slovensku RWE ovláda distribútora elektriny Východoslovenskú energetiku (VSE), E.ON zasa Západoslovenskú energetiku. Majú v nich 49 percent akcií a manažérsku kontrolu. Pod VSE patrí ešte obchodník s plynom innogy Slovensko.

SPP by vyhovovalo, keby Brusel nariadil dvom nemeckým koncernom predať aj slovenské aktíva niekomu tretiemu. Takto rozhodol v prípade českého a maďarského biznisu.

O slovenské dcérske firmy RWE by sa potom mohol uchádzať SPP. Európska komisia však E.ON-u dovolila, aby prevzal všetky slovenské aktíva RWE.

Nový investor českej časti innogy bude známy v budúcom roku, cituje ČTK hovorcu innogy ČR Martina Chalupského.

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Mochoviec sa (už) nemusíme báť, ale okolo ropy pokoja nepribúda +

  • Do výroby batérií na Slovensku sa tlačia silní hráči, najnovšie Rosinov Matador
  • Reforma nemocníc nemá šancu, začína sa psychologická vojna o ľudí
  • 101 drahých kostlivcov v skrini Úradu pre verejné obstarávanie
Výstavba Mochoviec. Foto N - Vladimír Šimíček
Výstavba Mochoviec. Foto N – Vladimír Šimíček
Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)