Kažimír chce odísť z vlády, plánuje nahradiť Makúcha v NBS

Minister financií Peter Kažimír chce odísť z vlády a bude kandidovať za guvernéra Národnej banky Slovenska.

Vôbec prvýkrát to verejne priznal po tom, čo súčasný šéf NBS Jozef Makúch dnes oznámil svoj koniec na bankovej rade centrálnej banky. Do funkcie musí Kažimíra zvoliť parlament a vymenovať prezident Andrej Kiska.

„Moje rozhodnutie je zároveň rozhodnutím odísť z aktívnej politiky. Funkciu ministra financií som vždy vnímal ako odborný post, ktorý sa na jednej strane od politiky oddeliť nedá, ale na strane druhej sa o to treba stále usilovať. Ja som sa snažil tieto dve polohy vyvažovať. Na pozícii guvernéra NBS ma láka možnosť zostať už iba vo svete čísel,“ napísal minister.

Makúch pôsobil vo vysokých funkciách v NBS od roku 1993, za guvernéra ho zvolili najprv v roku 2010 a potom aj v roku 2015. Z funkcie odchádza predčasne, v úrade bude do konca februára 2019. Guvernérom mal byť až do 12. januára 2021. Patril skôr k menej výrazným guvernérom NBS.

Prečo odchádza dva roky pred koncom svojho funkčného obdobia, Makúch nevysvetlil. Banka v tlačovej správe napísala len to, že končí. „Národná banka Slovenska všetky informácie poskytla v komuniké zo zasadnutia BR NBS,“ odpísala banka na otázku, prečo guvernér rezignuje.

Desať rokov na ministerstve

Peter Kažimír je v politike od roku 2006, keď ho Smer nominoval za štátneho tajomníka ministerstva financií, ktoré viedol Ján Počiatek. Za vlády Ivety Radičovej bol poslancom za Smer a podpredsedom rozpočtového výboru.

Od roku 2012 do roku 2016 bol v jednofarebnej vláde Smeru vicepremiérom a ministrom financií a túto funkciu zastáva aj od roku 2016. Na začiatku patril k politikom blízkym Jánovi Počiatkovi a Robertovi Kaliňákovi, neskôr sa od nich v Smere vzďaľoval.

Stojí za vznikom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá dohliada na zdravie verejných financií. A takisto za analytickým Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý hodnotí, akým spôsobom a na čo míňa štát peniaze.

Pred plánovaným odchodom sa mu podarilo aj po intervencii Európskej komisie zostaviť štátny rozpočet na rok 2019, ktorý by mal mať prvýkrát v histórii nulový deficit. Znamená to, že štát nevyrába dlh.

Pomôže Ficovi, oslabí Pellegriniho

Peter Kažimír je dlhoročný člen Smeru, od roku 2010 je jeho podpredsedom a patril k najvplyvnejším ľuďom v strane. Nepatrí k tvrdým zástancom Roberta Fica, predstavuje skôr „reformné krídlo“ strany, ktoré spolu s Petrom Pellegrinim mohlo mať ambíciu Fica vo funkcii vystriedať.

Po Marekovi Maďaričovi ide už o druhého kľúčového človeka Smeru, ktorý zo strany odchádza. Maďarič, takisto dlhoročný podpredseda strany a minister kultúry, tak urobil pred pár týždňami.

Kažimíra by do novej funkcie mohli teoreticky voliť už na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína dnes. Aj voľba guvernéra centrálnej banky sa dá do programu dodatočne zaradiť. O jeho kandidatúre sa hovorí už mesiace a mala by mať podporu celej koalície. Guvernéra budú poslanci voliť tajne.

Pokiaľ by sa stal guvernérom centrálnej banky, bol by prvý, kto by do tejto funkcie nastúpil priamo z politiky.

O tom, či bude Kažimír guvernérom, definitívne rozhodne prezident, ktorý ho po voľbe v parlamente môže, ale aj nemusí vymenovať. Andrej Kiska má však s Kažimírom dobré vzťahy, takže je len málo pravdepodobné, že by ho vymenovať odmietol.

Podpora opozície pre Kažimíra je veľmi neistá, hoci ho ako odborníka, ktorý má dobré renomé aj v zahraničí, uznáva aj časť opozičných poslancov.

Za Kažimíra SaS zjavne hlasovať nebude. Konanie Petra Kažimíra a Jozefa Makúcha strana považuje za nedôstojné a amorálne.

„Ak Peter Kažimír chce ujsť z korupčnej vlády Petra Pellegriniho, rovnako ako Marek Maďarič, mal by to urobiť aspoň so štipkou pokory voči občanom a sebareflexie. Miesto toho sa správa vypočítavo, arogantne, akoby funkcia guvernéra centrálnej banky bola tovarom, ktorý sa dá kúpiť,“ povedal poslanec SaS Jozef Rajtár.

SaS očakáva, že prezident sa takémuto personálnemu návrhu vzoprie.

Ani OĽaNO podľa svojho lídra Igora Matoviča Kažimíra zrejme v parlamente nepodporí. Dnešné dianie v NBS je podľa neho dôkazom, že banka nie je nezávislá, čo by malo byť jej základným parametrom.

„Ak guvernér NBS v podstate koná na politickú objednávku a je ochotný z funkcie odstúpiť vtedy, keď si vládna strana zmyslí, aký iný dôkaz o závislosti NBS od vládnej moci a politiky potrebujeme?“ pýta sa Matovič.

Líder OĽaNO si myslí, že pri obsadzovaní miest v čele nezávislých inštitúcií by sme mali hľadať predovšetkým nezávislých odborníkov. „Ak by chcel takúto funkciu zastávať politik, mal by prejsť časovou karanténou, ktorou sa od politiky troška očistí,“ myslí si Matovič.

NBS doteraz viedli len štyria guvernéri: medzi rokmi 1993 – 1998 to bol Vladimír Masár, v rokoch 1999 – 2004 banku viedol Marián Jusko, od roku 2005 do roku 2010 Ivan Šramko a po ňom Makúch.

Kto bude nástupca? Imrecze alebo Kamenický

V Smere sa ako o nástupcoch Kažimíra hovorí o dvoch kandidátoch. Predseda finančného výboru parlamentu Ladislav Kamenický je pomerne neznámy poslanec a ekonóm, ktorý sa v médiách neobjavuje často.

Ide však o človeka blízkeho predsedovi strany. Je členom úzkeho vedenia strany, ktoré zmenšil Fico na jar tohto roka.

V hre o post ministra financií je však aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze.

Ten odstúpil z funkcie v septembri po kauze colno-daňových podvodov s podhodnoteným textilom a obuvou z Ázie, v dôsledku čoho by sme mohli Európskej komisii zaplatiť až okolo 300 miliónov eur ako ušlé clo.

Práve škandál okolo cla či utajovanie zmlúv na finančnom riaditeľstve a samotná rezignácia hrajú v jeho neprospech.