Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čislák nerieši predražené nákupy. Je to vec riaditeľov, odkazuje

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Aktualizované 14.5. o 13:30 o reakciu Univerzitnej  nemocnice v Bratislave.

Pred dvoma rokmi zverejnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) výsledky inšpekcie v ôsmich štátnych nemocniciach. Výsledky neprekvapili.

Štátne nemocnice neraz nakupovali drahšie ako ich súkromní konkurenti.

„V jednom prípade nemocnica obstarala prístroje za dva milióny eur, pričom cena rovnakého prístroja s minimálnym rozdielom v technickej špecifikácii, ktorý obstarala istá súkromná spoločnosť, bola takmer o polovicu nižšia,“ napísal NKÚ.

Kontrola NKÚ:

  • Zamerala sa na roky  2009 až 2011. 
  • Hodnotila univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach, fakultné nemocnice v Trnave,  Nových Zámkoch, v Trenčíne, Banskej Bystrici, Žiline a Prešove.

Ak nemali nemocnice problém s cenou, NKÚ im vyčítal, že nakúpili nové prístroje, no mesiace až roky ich nezapli. A aj keď ich používali, bolo to len zriedkavo – tak raz za dva týždne.

Našli aj také, ktoré nemocnice zapli dvakrát za rok, a tiež také, ktoré nezačali používať vôbec.

NKÚ kritizoval aj to, že nemocnice nerobili naozajstné tendre, väčšinou sa im prihlási len jedna firma. A to aj vtedy, keď si súťažné podklady prebralo viac ako desať konkurentov.

Hypotézu, že súťaž viacerých dodávateľov aj v zdravotníctve prináša nižšie ceny, potvrdili aj analýzy Transparency International.

Vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch si prebralo podklady 12 záujemcov, v inej súťaži 14, no prihlásil sa len jeden. Podobne v Trenčíne, kde si podklady v dvoch súťažiach prevzalo 17 a osem záujemcov, ale súťažil len jeden. V Žiline si v piatich súťažiach prebralo podklady desať záujemcov, ponuka však prišla tiež len jedna.

Ministerstvu je jedno, čo NKÚ zistil

Dva roky po vydaní kritickej správy NKÚ sa poslanci parlamentného výboru pre zdravotníctvo pýtali, čo s tým štát urobil. Aj preto, lebo zistenia z roku 2012 pripomínali nákup CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, ktorý viedol k odstúpeniu z funkcie ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej aj predsedu parlamentu Pavla Pašku.

Ministerstvo zdravotníctva poslancom odkázalo, že  to kontrolovať nebude. Nemocnice síce patria pod ministerstvo, uznáva minister Viliam Čislák, ale zodpovedný za ne je riaditeľ.

Ministerstvo zdravotníctva tak podľa listu poslancom nie je „oprávnené ani povinné“ posudzovať ani inak sa vyjadrovať k opatreniam, ktoré mali nemocnice prijať.

Pre pripomenutie, ministerstvo rozhoduje o tom, kto nemocnici šéfuje, a napríklad musí fakultným a univerzitným nemocniciam aj schváliť drahšie nákupy.

„Vedenie nemocníc sa zodpovedá ministerstvu zdravotníctva,“ pripomína analytička slovenskej pobočky Transparency International Zuzana Dančíková. Práve ministerstvo by preto podľa nej malo mať “dobrý prehľad o tom, ako nemocnice riešia zistené nedostatky“. A aj podľa toho, ako vedia chyby napraviť, by mali hodnotiť ich vedenie.

Tvrdia, že to napravili

Kontrolóri nemocniciam nariadili, aby nakupovali len takú techniku, ktorú budú využívať a na ktorej prevádzku budú mať peniaze.

Mali by si tiež rozmyslieť, či techniku, ktorá sa často kazí a je vo väčšine prípadov aj stará, radšej nevyradia. Aby nemíňali peniaze na prístroje, ktoré už nemajú cenu a často sa kazia.

Niektoré nemocnice, ktoré v minulosti NKÚ kontroloval, na otázky do uzávierky neodpovedali.

Fakultná nemocnica v Trenčíne hovorí, že po kontrole NKÚ urobila sedem pravidiel, ktorými sa má riadiť. Napríklad to, že ak dodávateľ dodá prístroje neskoro, nemocnica si uplatní penále a viacero technických zmien.

Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch reagovala tvrdením, že NKÚ u nich zistil „nedostatky formálneho charakteru“, žiadne konkrétne nápravné opatrenia však neuviedla.

Štátna nemocnica v Banskej Bystrici hovorí, že jej NKÚ vyčítal platenie preddavkov pri obstarávaní majetku. Od decembra 2012 nemocnica podľa stanoviska neposkytla žiadny takýto preddavok.

Univerzitná nemocnica zmenila viacero vnútorných noriem a žiadajú aj pracovníkov kliník a oddelení, aby predložili vedeniu prehľad o tom, ako využívajú techniku. „V súlade s novou legislatívou UNB v súčasnosti obstaráva prostredníctvom elektronického trhoviska.“

Aké pochybenia našli

Divné obstarávanie:

  • Fakultná nemocnica Trenčín: kupovala CT prístroj v roku 2010. Predpokladaná cena mala byť 1,6 milióna eur. „V prípade nedostatku vlastných prostriedkov bolo potrebné obstarať CT prístroj s nižšími obstarávacími nákladmi,“ tvrdí NKÚ. Do vestníka nemocnica napísala, že by CT kúpila za 2 milióny eur. Z ôsmich uchádzačov prišla len jedna ponuka a nemocnica kúpila CT za 2,3 milióna eur. „NKÚ prieskumom trhu zistil, že totožný druh CT prístroja, ktorého špecifikácia bola len v minimálnej miere odlišná, obstarala istá súkromná spoločnosť v roku 2008 priamo od výrobcu. Z porovnania vyplynulo, že aj keď táto spoločnosť nebola povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, CT obstarala za cenu približne o 50 percent nižšiu ako Fakultná nemocnica v Trenčíne,“ napísal NKÚ. NKÚ jej tiež vytkol, že v ani v jednom zo 14 nákupov techniky, ktorých dodávky meškali, si neuplatnila zmluvne dohodnuté úroky z omeškania.
  • Univerzitná nemocnica Bratislava: v rokoch 2009 – 2012 zaplatila vyše 100-tisíc eur firme, ktorá jej robila obstarávania, o ktorých kvalite NKÚ pochybuje. V jednom z nich bola ponuka predložená jediným uchádzačom vypracovaná 14 dní predtým, ako boli uchádzačom doručené súťažné podklady.
  • Univerzitná nemocnica Košice: chcela najskôr nakúpiť osem prístrojov za 970-tisíc eur, potom to zmenila na sedem prístrojov za 615-tisíc eur. Nakoniec ich kúpila za 1,3 milióna eur.

Kúpili, ale nepoužívali:

  • Fakultná nemocnica Trenčín: obstarala v roku 2006 techniku, prevzala ju v roku 2007 a do prevádzky ju uviedla v apríli 2008.
  • Univerzitnej nemocnici Bratislava zistili, že prístroj obstaraný za 149-tisíc eur a zaradený v roku 2010 na oddelenie centrálnej sterilizácie nemocnice Ružinov sa v rokoch 2009 – 2011 pre chyby v projekte vôbec nevyužíval.
  • Fakultná nemocnica Trnava: obstarala v roku 2004 zdravotnícku techniku za vyše 1,6 milióna eur určenú pre pavilón chirurgických disciplín, ktorý bol vo výstavbe. Do prevádzky bola technika uvedená až v roku 2007. Zmluvne dohodnutá záručná lehota plynula márne.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať