Vláda schválila koniec dotovania ťažby uhlia na hornej Nitre v roku 2023

Štát prestane v roku 2023 dotovať spaľovanie hnedého uhlia v Hornonitrianskych baniach v Novákoch. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) to avizoval už v polovici novembra, v stredu to odobrila Pellegriniho vláda.

Schválila materiál, ktorým sa takzvaný všeobecný hospodársky záujem pri ťažbe uhlia presúva z roku 2030 na rok 2023.

O baniach na hornej Nitre sa v posledných dňoch hovorilo najmä v súvislosti s uväznením aktivistov z Greenpeace. Pätnásť aktivistov sa pred dvoma týždňami dostalo v skorých ranných hodinách do areálu Hornonitrianskych baní, vyliezli na ťažobnú vežu a vyvesili transparent, ktorým vyzvali vedenie baní a vládu, aby ukončili ťažbu uhlia.

Dokument, ktorý schválila vláda, však automaticky neznamená zavretie baní v roku 2023. „Nikto nemôže zakázať baníkom, aby uhlie ťažili,“ povedal Žiga.

Štát v roku 2023 prestane dotovať výrobu elektrickej energie v elektrárňach Nováky z hnedého uhlia, ktoré sa ťaží na hornej Nitre. Uhlie, ktoré sa tam ťaží, slabo horí, preto je výroba elektriny z neho drahá. Jeho spaľovanie tak zhoršuje vzduch nielen na hornej Nitre.

Vládou schválený dokument však hovorí o uzatvorení bane v Novákoch v rokoch 2026 a 2027. „Ťažobné pole bane Čáry – ložisko Gbely III je možné naďalej využívať pokračovaním ťažby pre účely mimo výroby elektrickej energie. Uvedenú problematiku posúdi Akčný plán transformácie regiónu hornej Nitry,“ uvádza sa tiež v materiáli.

Baniam sa skladáme vo faktúrach za elektrinu

Ešte pred tromi rokmi Ficova vláda potichu odsúhlasila dotáciu pre bane do roku 2030. „Pokiaľ budem predsedom vlády, moja vláda sa nebude nikdy otáčať baníkom chrbtom,“ opakoval Robert Fico, ktorý bol vtedy premiérom. Fico mal k vedeniu baní blízko, politické body sa snažil získať aj tým, že do baní sfáral.

Na dotácie baniam sa v skutočnosti skladajú spotrebitelia v účtoch za elektrinu, ročne ide o sumu 115 miliónov eur. Štát totiž elektrárňam prikázal vyrábať elektrinu aj zo slovenského hnedého uhlia s tým, že straty sa vykryjú z takzvaných nákladov na prevádzku systému. Firmy predávajúce elektrinu koncovým spotrebiteľom ich preniesli do faktúr pre domácnosti.

Žiga hovorí, že koniec dotovania by sa mohol prejaviť aj v účtoch elektriny, „ale nie je tam automaticky priama úmera“. Hovorí tiež, že na Slovensku sa z uhlia vyrobí 5 percent elektriny z jej celkového množstva, kým v niektorých susedných krajinách je to výrazne vyšší podiel.

Aj po tlaku Európskej komisie vláda zmenila názor a rok 2030 skrátila na 2023. „My sme fixovaní na rekonštrukciu trafostanice v Bystričanoch kvôli zabezpečeniu energetickej bezpečnosti na hornej Nitre a aj dodávok tepla,“ povedal Žiga. Vtedy by mal byť hotový projekt plánovaného zvýšenia výkonu elektrizačnej sústavy v uzlovej oblasti Bystričany.

„V súčasnosti je problém so zabezpečením bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany, ktorý súvisí s rizikom nedostatočného pokrytia spotreby elektriny v predmetnej uzlovej oblasti v danom čase v prípade výpadku kľúčovej infraštruktúry prenosovej sústavy,“ píše sa vo vládnom dokumente.

Vláda sa o nedostatok projektov nebojí

Vo februári tohto roka debatovali v Trenčíne o premene regiónu po zatvorení baní eurokomisár Maroš Šefčovič, viacerí členovia vedenia Smeru, trenčianskej župy, ako aj ľudia z vedenia Hornonitrianskych baní. Záverom stretnutia bola dohoda, že do konca júna tohto roka sa napíše akčný plán na „transformáciu regiónu hornej Nitry v kontexte prechodu od využitia uhlia“.

Žiga v stredu po rokovaní vlády avizoval, že takzvaný akčný plán by mal byť hotový v prvom kvartáli 2019. V ňom majú byť návrhy stratégie, opatrení a projektov pre ďalší rozvoj regiónu horná Nitra.

Pôvodný vládny materiál o transformácii hornej Nitry spomína podľa Euractivu ako jediné projekty ťažobnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza a jej materskej spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBz).

„Skupina HBz v rámci pripravovaných projektov … v priebehu rokov 2020 – 2025 má potenciál vytvoriť cca 1255 nových pracovných miest. Spoločnosť predpokladá použiť v rámci svojich možností vlastné zdroje, úvery, ďalej prostriedky z fondov Európskej únie a možné investičné stimuly a podpory,“ píše sa vo vládnom dokumente.

Upravený materiál už však neobsahuje konkrétne projekty baní. Hovorí, že v prípade potreby ich krytia z verejných zdrojov a stimulov budú realizované za rovnakých podmienok ako projekty a nápady iných firiem či samosprávy.

„Už v súčasnosti máme projekty, ktoré identifikoval sám región, do apríla 2019 ich rozpracujeme na konkrétne projekty,“ povedal podpredseda vlády Richard Raši (Smer). Menuje výrobu a opravu železničných vagónov, aktivity v oblasti chovu rýb, výrobu bioplastov, projekty v oblasti agro-potravinárskeho sektora, spomína tiež biomasu.

Nedávno RTVS priniesla informáciu, podľa ktorej chcú Hornonitrianske bane získať 150 zamestnancov z Ukrajiny. Firma na to reagovala tvrdením, že podiel zahraničných zamestnancov dlhodobo dosahuje 2 až 3 percentá z celkového stavu a že rumunskí baníci prišli do firmy v rokoch 2007 až 2008. Dnes v Hornonitrianskych baniach pracuje asi 4000 ľudí, z toho 120 ľudí je z Rumunska a Ukrajiny.