Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

MediaBrífing: Knihy roka 2018 o médiách a žurnalistike

MediaBrífing je piatkový newsletter o všetkom dôležitom v médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa špeciálne venuje knihám, ktoré vyšli v roku 2018.

Tieto knihy sa pozerajú na svet médií z rôznych perspektív. V prehľade tak nenájdete len knihy o žurnalistike a sociálnych sieťach, ale zaradili sme doň aj publikácie, ktoré rozoberajú ďalšie súvisiace témy. Nájdete tu teda všetko od politiky po filozofiu, od technológií po komiksy, odborné eseje aj zaujímavé memoáre.

Želáme príjemné čítanie!

Rachel Botsmanová – Komu se dá věřit? Aneb jak nás technologie sblížily a proč by nás mohly zase rozeštvat
„Nežijeme vo veku nedôvery,“ napísala Rachel Botsmanová. Hoci sa to v médiách občas tvrdí, dôvera zo spoločnosti podľa nej nezmizla, len sa preliala inam – a má to dôsledky na všetko okolo nás. „Dôvere a vplyvu sa dnes tešia viac jednotlivci ako inštitúcie,“ píše vo svojej veľmi dobrej knihe o vplyve technológií na naše správanie. Tento rok vyšla v češtine.

Siva Vaidhyanathan – Antisocial Media: How Facebook Disconnects Us and Undermines Democracy
Ak by ste hľadali knihu o Facebooku, ktorú sa oplatí prečítať, tak je to táto. Profesor Siva Vaidhyanathan sa v nej vracia ku všetkým škandálom, ktoré sa okolo Marka Zuckerberga v posledných rokoch nakopili. Vysvetľuje, že Facebook je príliš veľký na to, aby sa dal spravovať, a že my sme obeťami jeho úspechu. Viac o knihe nájdete – paradoxne – na Facebooku.

Alan Rusbridger – Breaking News: The Remaking of Journalism and Why It Matters Now
Britský novinár Alan Rusbridger 20 rokov šéfoval jedným z najvplyvnejších novín sveta – denníku Guardian. Vo svojej knihe ponúka jedinečný vhľad do fungovania redakcie a ukazuje, ako zásadne sa zmenil svet médií. Jedna z kníh roka o žurnalistike.

Timothy Snyder – Cesta do neslobody: Rusko, Európa, Amerika
Je to najmä kniha o kybernetickej vojne, ktorú rozpútalo Rusko proti Západu, ale dobre popisuje, akú úlohu v tom zohrali médií, internet a sociálne siete. Nie je to Snyderova najlepšia kniha, ale rozhodne hodná prečítania.

Seymour M. Hersh – Reporter: A Memoir
Seymour Hersh dostal za svoje informovanie o vojne vo Vietname Pulitzerovu cenu. Písal tiež o kauze Watergate, o Kórei, Iraku, Iráne, Sýrii či o zabití Usamu bin Ládina. Vo svojich memoároch čitateľom sľubuje, že ich zavedie do zákulisia svojej vyše 50-ročnej práce investigatívneho novinára.

Agnieszka Wójcińska – Vesmír v kvapke vody
12 rozhovorov s prekliatymi reportérmi o tom, ako robia svoju prácu. Napríklad sa dozviete, ako hľadajú svoje témy, hrdinov či ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim respondentom.

Marek Vagovič a kolektív – Umlčaní
Redakcia webu Aktuality vydala knihu o zavraždenom novinárovi Jánovi Kuciakovi a o jeho snúbenici Martine Kušnírovej. „Nájdu sa tam všetci: Fico, Počiatek, Kaliňák, Výboh, Bašternák, Kočner, bödörovci, Taliani, Trošková aj Jasaň,“ povedal novinár Marek Vagovič.

Štefan Hríb – Jar, ktorá zmenila Slovensko
Udalosti, ktoré nasledovali po vražde, mapuje aj kniha z redakcie .týždňa. Štefan Hríb v nej hovorí s organizátormi protestov Za slušné Slovensko Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej aj viaceré prejavy z námestí.

Tomáš Gális – 2018. Rok protestov
Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o protestoch a politických dôsledkoch vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča a texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom udalostí.

Petr Nutil – Média, lži a příliš rychlý mozek
Kniha ponúka základný pohľad do fungovania médií, manipulácie, propagandy a dezinformácií. Dopĺňa to sumarizáciou zistení Daniela Kahnemana o fungovaní ľudského mozgu. Vhodné na rýchle zorientovanie sa v problematike alebo pre prvákov na žurnalistike.

Miloš Gregor, Petra Vejvodová – Nejlepší kniha o fake news
Podobne ako kniha Média, lži a příliš rychlý mozek ponúka Nejlepší kniha o fake news základné informácie o problematike dezinformácií, propagandy, fungovania médií a internetu. Je však skôr pre mladších čitateľov. Viac sa o oboch knihách dočítate tu.

Vladimír Šnídl – Pravda a lož na Facebooku
Kniha síce vyšla ešte koncom minulého roka, ale keďže veľmi dopĺňa predchádzajúce dve publikácie, dávame ju aj do tohto prehľadu. Fungovanie dezinformačných médií a manipulácií opisuje na konkrétnych príkladoch zo Slovenska.

Tomáš Hrábek – Smrť na Facebooku
Môže facebookový profil zosnulého ovplyvniť naše spomienky? Má trúchlenie na sociálnych sieťach ešte niečo spoločné s tradičnými smútočnými rituálmi? Kniha Tomáša Hrábka ukazuje, ako sa mení vnímanie smrti v dobe Facebooku.

Jaron Lanier: Ten Arguments For Deleting Your Social Media Accounts Right Now
Každý rok vyjde niekoľko kníh varujúcich pred škodlivosťou sociálnych sietí. Táto môže byť dobrým darčekom pre závisláka vo vašom okolí. Okrem iného povie aj to, prečo sa normálni ľudia na nete menia na trtkov a prečo majú trtkovia vždy viac lajkov. Financial Times knihu zaradil medzi naj knihy roka o technológiách.

Franklin Foer – World Without Mind: The Existential Threat of Big Tech
Kniha novinára Franklina Foera síce vyšla ešte koncom roka 2017, tento rok však bola vydaná aj vo forme paperbacku, dovolili sme si ju preto zahrnúť aj do tohto zoznamu. Kniha analyzuje hrozby, aké nám hrozia vďaka obrovským IT firmám ako Apple, Amazon, Google či Facebook. Dobrý rozhovor s Foerom nedávno robila novinárka Kara Swisher, dá sa vypočuť aj ako podcast.

Yochai Benkler, Robert Faris, Hal Roberts – Network Propaganda: Manipulation, Disinformation, and Radicalization in American Politics
Traja vedci z Harvardovej univerzity analyzujú krízu politickej komunikácie v USA a zameriavajú sa najmä na kampaň Donalda Trumpa a jeho prvý rok v úrade prezidenta. Autori skúmajú polarizované médiá v USA. Kniha sa dá čítať zadarmo na webe Oxford Scholarship.

Miroslav Marcelli – Myslenie v sieti
Podľa anotácie sa slovenský filozof vo svojej eseji venuje fenoménu kolektívneho myslenia v súvislosti s nástupom nových technológií. Miroslav Marcelli však viac rozoberá kolektívne myslenie v meste a vojenstve, ako jeho nové podoby s príchodom internetu. Tam už neprináša žiadne zaujímavé príklady ani úvahy. Jeho príspevok k problematike digitálnej doby a jej výziev je skôr povrchný a laický, netreba preto mať prehnané očakávania.

Tim Wu – The Curse of Bigness: Antitrust in the New Gilded Age
Je potrebné vrátiť sa k prísnejším zákonom na ochranu hospodárskej súťaže, pretože veľké IT firmy sú stále väčšie a ohrozujú demokraciu. Americký právnik Tim Wu tvrdí, že je najvyšší čas rozdeliť Facebook, Google a Amazon na menšie firmy, podobne ako v roku 1982 bola v USA rozdelená firma Bell Systems.

Tim O’Reilly – WTF: Co přinese budoucnost a jak přežít
Kto chce čítať trochu viac o technológiách a o tom, ako nás všetkých raz nahradí umelá inteligencia, IT guru Tim O’Reilly môže byť dobrá voľba. Jeho posledná kniha vyšla v auguste po česky.

The Data Journalism Handbook 2
Prvá Data Journalism Handbook z roku 2012 bola preložená do 12 jazykov a z webu si ju vraj stiahlo 150-tisíc ľudí. Keďže sa však svet dátovej žurnalistiky rýchlo mení, vychádza druhý diel knihy a prvých 21 kapitol je už zadarmo dostupných na webe.

Hillary L. Chute – Why Comics? From Underground to Everywhere
Čím sú komiksy výnimočné? Aká je ich história a aké témy zobrazujú? Knihu americkej literárnej vedkyne Hillary Chute zaradil denník New York Times medzi 100 kníh roka.

Tarleton Gillespie – Custodians of the Internet: Platforms, Content Moderation, and the Hidden Decisions That Shape Social Media
Sociológ Tarleton Gillespie sa pozrel na to, ako sociálne siete bojujú proti nevhodnému obsahu. Okrem iného vysvetľuje, prečo je dôležité, aby sa o ich práci vedelo viac. Práca adminov sociálnych sietí totiž nie je len o tom, koľko fotiek bradaviek nájdeme online, no má oveľa väčšie dôsledky na spoločnosť a slobodu slova.

Sarah Jeong – The Internet of Garbage
Táto kniha o problematike online obťažovanie vyšla prvýkrát ešte v roku 2015, tento rok sa dočkala nového vydania. Z webu magazínu Verge sa dá stiahnuť zadarmo ako e-book.

Safiya Umoja Noble – Algorithms of Oppression: How Search Engines Reinforce Racism
Nehovorí sa o tom často, ale aj internetové vyhľadávače posilňujú rasizmus a sexizmus v spoločnosti. Stačí, ak dáte vyhľadávať najprv „black girls“ a potom „white girls“, a uvidíte, aké rozdielne dostanete výsledky. Autorkou knihy je profesorka z University of Southern California.

Yuval Noah Harari – 21 Lessons for the 21st Century
Najnovšia Harariho kniha nie je primárne o médiách, no keďže píše o obavách z 21. storočia, nemôže túto tému vynechať. „Ľudia žijú v postpravdivej dobe odjakživa, základom nášho biologického úspechu je to, že sila nášho druhu závisí od ‚tvorby fikcie a viery v ňu‘. Sme jedinými cicavcami, ktoré dokážu spolupracovať vo veľkých počtoch, pretože nás zjednocuje viera v spoločnú fikciu, ktorú sme si vytvorili,“ píše v recenzii knihy Martin M. Šimečka.

Emily Chang – Brotopia: Breaking Up the Boys‘ Club of Silicon Valley
„Silicon Valley je moderná utópia, kde môže každý zmeniť svet. Pokiaľ nie ste žena,“ píše sa v anotácii na túto knihu. Americká novinárka Emily Chang v nej odhaľuje, aké sexistické prostredie vládne v popredných amerických IT firmách – a ako proti tomu ženy začínajú bojovať.

Lindsay Palmer – Becoming the Story: War Correspondents since 9/11
Profesorka žurnalistiky Lindsay Palmer vo svojej knihe opisuje, ako sa zmenila práca vojnových spravodajcov po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Doplnené 18. decembra: Riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek vydal knihu o vzniku a histórii denníka SME – Bol som dlho v SME.

Štandardný MediaBrífing, ktorý bude zhŕňať všetky dôležité správy o médiách a žurnalistike, vyjde opäť o týždeň. Prihláste sa na odber newslettra a dostanete ho každý piatok emailom.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať