Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

MediaBrífing: Knihy roka 2018 o médiách a žurnalistike

MediaBrífing je piatkový newsletter o všetkom dôležitom v médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa špeciálne venuje knihám, ktoré vyšli v roku 2018.

Tieto knihy sa pozerajú na svet médií z rôznych perspektív. V prehľade tak nenájdete len knihy o žurnalistike a sociálnych sieťach, ale zaradili sme doň aj publikácie, ktoré rozoberajú ďalšie súvisiace témy. Nájdete tu teda všetko od politiky po filozofiu, od technológií po komiksy, odborné eseje aj zaujímavé memoáre.

Želáme príjemné čítanie!

Rachel Botsmanová – Komu se dá věřit? Aneb jak nás technologie sblížily a proč by nás mohly zase rozeštvat
„Nežijeme vo veku nedôvery,“ napísala Rachel Botsmanová. Hoci sa to v médiách občas tvrdí, dôvera zo spoločnosti podľa nej nezmizla, len sa preliala inam – a má to dôsledky na všetko okolo nás. „Dôvere a vplyvu sa dnes tešia viac jednotlivci ako inštitúcie,“ píše vo svojej veľmi dobrej knihe o vplyve technológií na naše správanie. Tento rok vyšla v češtine.

Siva Vaidhyanathan – Antisocial Media: How Facebook Disconnects Us and Undermines Democracy
Ak by ste hľadali knihu o Facebooku, ktorú sa oplatí prečítať, tak je to táto. Profesor Siva Vaidhyanathan sa v nej vracia ku všetkým škandálom, ktoré sa okolo Marka Zuckerberga v posledných rokoch nakopili. Vysvetľuje, že Facebook je príliš veľký na to, aby sa dal spravovať, a že my sme obeťami jeho úspechu. Viac o knihe nájdete – paradoxne – na Facebooku.

Alan Rusbridger – Breaking News: The Remaking of Journalism and Why It Matters Now
Britský novinár Alan Rusbridger 20 rokov šéfoval jedným z najvplyvnejších novín sveta – denníku Guardian. Vo svojej knihe ponúka jedinečný vhľad do fungovania redakcie a ukazuje, ako zásadne sa zmenil svet médií. Jedna z kníh roka o žurnalistike.

Timothy Snyder – Cesta do neslobody: Rusko, Európa, Amerika
Je to najmä kniha o kybernetickej vojne, ktorú rozpútalo Rusko proti Západu, ale dobre popisuje, akú úlohu v tom zohrali médií, internet a sociálne siete. Nie je to Snyderova najlepšia kniha, ale rozhodne hodná prečítania.

Seymour M. Hersh – Reporter: A Memoir
Seymour Hersh dostal za svoje informovanie o vojne vo Vietname Pulitzerovu cenu. Písal tiež o kauze Watergate, o Kórei, Iraku, Iráne, Sýrii či o zabití Usamu bin Ládina. Vo svojich memoároch čitateľom sľubuje, že ich zavedie do zákulisia svojej vyše 50-ročnej práce investigatívneho novinára.

Agnieszka Wójcińska – Vesmír v kvapke vody
12 rozhovorov s prekliatymi reportérmi o tom, ako robia svoju prácu. Napríklad sa dozviete, ako hľadajú svoje témy, hrdinov či ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim respondentom.

Marek Vagovič a kolektív – Umlčaní
Redakcia webu Aktuality vydala knihu o zavraždenom novinárovi Jánovi Kuciakovi a o jeho snúbenici Martine Kušnírovej. „Nájdu sa tam všetci: Fico, Počiatek, Kaliňák, Výboh, Bašternák, Kočner, bödörovci, Taliani, Trošková aj Jasaň,“ povedal novinár Marek Vagovič.

Štefan Hríb – Jar, ktorá zmenila Slovensko
Udalosti, ktoré nasledovali po vražde, mapuje aj kniha z redakcie .týždňa. Štefan Hríb v nej hovorí s organizátormi protestov Za slušné Slovensko Karolínou Farskou a Jurajom Šeligom, sú v nej aj viaceré prejavy z námestí.

Tomáš Gális – 2018. Rok protestov
Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o protestoch a politických dôsledkoch vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča a texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom udalostí.

Petr Nutil – Média, lži a příliš rychlý mozek
Kniha ponúka základný pohľad do fungovania médií, manipulácie, propagandy a dezinformácií. Dopĺňa to sumarizáciou zistení Daniela Kahnemana o fungovaní ľudského mozgu. Vhodné na rýchle zorientovanie sa v problematike alebo pre prvákov na žurnalistike.

Miloš Gregor, Petra Vejvodová – Nejlepší kniha o fake news
Podobne ako kniha Média, lži a příliš rychlý mozek ponúka Nejlepší kniha o fake news základné informácie o problematike dezinformácií, propagandy, fungovania médií a internetu. Je však skôr pre mladších čitateľov. Viac sa o oboch knihách dočítate tu.

Vladimír Šnídl – Pravda a lož na Facebooku
Kniha síce vyšla ešte koncom minulého roka, ale keďže veľmi dopĺňa predchádzajúce dve publikácie, dávame ju aj do tohto prehľadu. Fungovanie dezinformačných médií a manipulácií opisuje na konkrétnych príkladoch zo Slovenska.

Tomáš Hrábek – Smrť na Facebooku
Môže facebookový profil zosnulého ovplyvniť naše spomienky? Má trúchlenie na sociálnych sieťach ešte niečo spoločné s tradičnými smútočnými rituálmi? Kniha Tomáša Hrábka ukazuje, ako sa mení vnímanie smrti v dobe Facebooku.

Jaron Lanier: Ten Arguments For Deleting Your Social Media Accounts Right Now
Každý rok vyjde niekoľko kníh varujúcich pred škodlivosťou sociálnych sietí. Táto môže byť dobrým darčekom pre závisláka vo vašom okolí. Okrem iného povie aj to, prečo sa normálni ľudia na nete menia na trtkov a prečo majú trtkovia vždy viac lajkov. Financial Times knihu zaradil medzi naj knihy roka o technológiách.

Franklin Foer – World Without Mind: The Existential Threat of Big Tech
Kniha novinára Franklina Foera síce vyšla ešte koncom roka 2017, tento rok však bola vydaná aj vo forme paperbacku, dovolili sme si ju preto zahrnúť aj do tohto zoznamu. Kniha analyzuje hrozby, aké nám hrozia vďaka obrovským IT firmám ako Apple, Amazon, Google či Facebook. Dobrý rozhovor s Foerom nedávno robila novinárka Kara Swisher, dá sa vypočuť aj ako podcast.

Yochai Benkler, Robert Faris, Hal Roberts – Network Propaganda: Manipulation, Disinformation, and Radicalization in American Politics
Traja vedci z Harvardovej univerzity analyzujú krízu politickej komunikácie v USA a zameriavajú sa najmä na kampaň Donalda Trumpa a jeho prvý rok v úrade prezidenta. Autori skúmajú polarizované médiá v USA. Kniha sa dá čítať zadarmo na webe Oxford Scholarship.

Miroslav Marcelli – Myslenie v sieti
Podľa anotácie sa slovenský filozof vo svojej eseji venuje fenoménu kolektívneho myslenia v súvislosti s nástupom nových technológií. Miroslav Marcelli však viac rozoberá kolektívne myslenie v meste a vojenstve, ako jeho nové podoby s príchodom internetu. Tam už neprináša žiadne zaujímavé príklady ani úvahy. Jeho príspevok k problematike digitálnej doby a jej výziev je skôr povrchný a laický, netreba preto mať prehnané očakávania.

Tim Wu – The Curse of Bigness: Antitrust in the New Gilded Age
Je potrebné vrátiť sa k prísnejším zákonom na ochranu hospodárskej súťaže, pretože veľké IT firmy sú stále väčšie a ohrozujú demokraciu. Americký právnik Tim Wu tvrdí, že je najvyšší čas rozdeliť Facebook, Google a Amazon na menšie firmy, podobne ako v roku 1982 bola v USA rozdelená firma Bell Systems.

Tim O’Reilly – WTF: Co přinese budoucnost a jak přežít
Kto chce čítať trochu viac o technológiách a o tom, ako nás všetkých raz nahradí umelá inteligencia, IT guru Tim O’Reilly môže byť dobrá voľba. Jeho posledná kniha vyšla v auguste po česky.

The Data Journalism Handbook 2
Prvá Data Journalism Handbook z roku 2012 bola preložená do 12 jazykov a z webu si ju vraj stiahlo 150-tisíc ľudí. Keďže sa však svet dátovej žurnalistiky rýchlo mení, vychádza druhý diel knihy a prvých 21 kapitol je už zadarmo dostupných na webe.

Hillary L. Chute – Why Comics? From Underground to Everywhere
Čím sú komiksy výnimočné? Aká je ich história a aké témy zobrazujú? Knihu americkej literárnej vedkyne Hillary Chute zaradil denník New York Times medzi 100 kníh roka.

Tarleton Gillespie – Custodians of the Internet: Platforms, Content Moderation, and the Hidden Decisions That Shape Social Media
Sociológ Tarleton Gillespie sa pozrel na to, ako sociálne siete bojujú proti nevhodnému obsahu. Okrem iného vysvetľuje, prečo je dôležité, aby sa o ich práci vedelo viac. Práca adminov sociálnych sietí totiž nie je len o tom, koľko fotiek bradaviek nájdeme online, no má oveľa väčšie dôsledky na spoločnosť a slobodu slova.

Sarah Jeong – The Internet of Garbage
Táto kniha o problematike online obťažovanie vyšla prvýkrát ešte v roku 2015, tento rok sa dočkala nového vydania. Z webu magazínu Verge sa dá stiahnuť zadarmo ako e-book.

Safiya Umoja Noble – Algorithms of Oppression: How Search Engines Reinforce Racism
Nehovorí sa o tom často, ale aj internetové vyhľadávače posilňujú rasizmus a sexizmus v spoločnosti. Stačí, ak dáte vyhľadávať najprv „black girls“ a potom „white girls“, a uvidíte, aké rozdielne dostanete výsledky. Autorkou knihy je profesorka z University of Southern California.

Yuval Noah Harari – 21 Lessons for the 21st Century
Najnovšia Harariho kniha nie je primárne o médiách, no keďže píše o obavách z 21. storočia, nemôže túto tému vynechať. „Ľudia žijú v postpravdivej dobe odjakživa, základom nášho biologického úspechu je to, že sila nášho druhu závisí od ‚tvorby fikcie a viery v ňu‘. Sme jedinými cicavcami, ktoré dokážu spolupracovať vo veľkých počtoch, pretože nás zjednocuje viera v spoločnú fikciu, ktorú sme si vytvorili,“ píše v recenzii knihy Martin M. Šimečka.

Emily Chang – Brotopia: Breaking Up the Boys‘ Club of Silicon Valley
„Silicon Valley je moderná utópia, kde môže každý zmeniť svet. Pokiaľ nie ste žena,“ píše sa v anotácii na túto knihu. Americká novinárka Emily Chang v nej odhaľuje, aké sexistické prostredie vládne v popredných amerických IT firmách – a ako proti tomu ženy začínajú bojovať.

Lindsay Palmer – Becoming the Story: War Correspondents since 9/11
Profesorka žurnalistiky Lindsay Palmer vo svojej knihe opisuje, ako sa zmenila práca vojnových spravodajcov po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

Doplnené 18. decembra: Riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek vydal knihu o vzniku a histórii denníka SME – Bol som dlho v SME.

Štandardný MediaBrífing, ktorý bude zhŕňať všetky dôležité správy o médiách a žurnalistike, vyjde opäť o týždeň. Prihláste sa na odber newslettra a dostanete ho každý piatok emailom.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič