Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Česká novinárka sa naschvál zamestnala vo firmách, kde platia málo. Zistila hrozné veci

Saša Uhlová. Foto - archív S. U.
Saša Uhlová. Foto – archív S. U.

Ako a za čo sa pracuje v práčovni, hydinárni, hypermarkete či triediarni odpadu?

Česká novinárka Saša Uhlová sa zámerne zamestnala v nemocničnej práčovni, hydinárňach, ako pokladníčka v supermarkete, vo fabrike na výrobu holiacich strojčekov aj v triediarni odpadu, kde skrytou kamerou nakrúcala pracovné podmienky ľudí, ktorí zarábajú nízke mzdy.

Tušili ste pred nakrúcaním dokumentu, ako žijú a fungujú ľudia, ktorí zarábajú minimum? V akých podmienkach pracujú? Čím sa trápia? Šokovalo vás, čo ste videli?

Som vyštudovaná romistka, veľa času som strávila v osadách a getách. Medzi ľuďmi, ktorí majú málo peňazí, sa teda pohybujem dvadsať rokov. Chudoba ma až tak nešokovala, oveľa viac ma prekvapilo, ako veľmi sú tie práce únavné, ako človeka vyšťavia – fyzicky aj psychicky. A práve moje tušenie o tom, ako tí ľudia žijú, bolo hlavným dôvodom, pre ktorý som sa do projektu pustila.

Už niekoľko rokov som na danú tému chcela písať ako novinárka, ale nik nebol ochotný prehovoriť verejne. Má to logiku, málokto má chuť do médií rozprávať o pracovných podmienkach. Hrozili by mu následky vrátane straty práce, pričom dotyčný by si znížil pravdepodobnosť, že ho vezmú inde. Ak teda tí ľudia mlčia, nie je na tom nič čudné, aj ja som však ich dôvody pochopila, až keď som sa medzi nimi zamestnala. Rozhodne nejde z ich strany o zbabelosť.

Základná vec, ktorá mi z toho dokumentu vyskočila, je obdiv, že tí ľudia vôbec dokážu uživiť rodiny. Ako sa dá z tých almužien vyžiť?

Tie platy sú nedôstojné, ale záleží aj na kontexte. Ak sú spolu dvaja ľudia, pričom nemajú dieťa a žijú v ubytovni mimo hlavného mesta, dokážu si kúpiť jedlo. Ak niekto býva v dome po rodičoch, tiež to nejako zvláda. Lenže pracovala som aj v nemocničnej práčovni v Prahe, kde ľuďom dávali 300 eur, aj to len v tie lepšie mesiace. Keď im z toho nejakú časť vezme ešte aj exekútor, naozaj je zázrak, že dokážu prežiť v Prahe. Mnohí sú nútení systém jednoducho obchádzať a na prežitie brať dávky od štátu a zároveň pracovať načierno.

K tomu sa pridávajú zlé pracovné podmienky – neraz dvaja vykonávajú to, čo majú robiť štyria, do toho zlá atmosféra a tiež problém vidieť vlastné deti, keďže daní ľudia často pracujú na zmeny s množstvom nadčasov. Zaujímavé je, ako si to racionalizovali – za hlavné považujú to, že vôbec majú prácu, podmienky v zásade neriešia.

Áno, tí ľudia sú vďační, že vôbec nejakú prácu majú. Aj preto som ich trochu provokatívne nazvala hrdinovia kapitalistickej práce. Niekedy som z nich cítila až akési pionierske nadšenie vo vzťahu k ich povolaniu. Najhoršie je, že tie práce samotné často vôbec nie sú hnusné, dokonca sa mi každá z nich svojím spôsobom páčila.

Problém je len v podmienkach – dlhé zmeny, nadčasy, že si nesmú odskočiť na WC, že nesmú mať pri sebe vodu, aby sa v prípade smädu napili, že tam na nich nadriadení vrieskajú a podobne. Tí ľudia by teda mohli byť v práci šťastní, keby im viac platili a netrávili by tam toľko hodín.

V akej miere ich tam drží vedomie, že síce majú zlé podmienky, ale predsa len robia užitočnú prácu, bez ktorej sa ostatní nezaobídu?

Rozhodne to nejakú rolu zohráva. Najviac som to cítila v práčovni, lebo nemocnica by bez ľudí, ktorí perú, nemohla existovať. Stalo sa to dokonca aj mne – veľmi rýchlo som cítila hrdosť, že periem bielizeň pre nemocnicu. O to paradoxnejšie bolo, že samotná nemocnica sa o pracovné podmienky tých ľudí zaujímala veľmi málo.

Nemali ste každú chvíľu chuť vykričať nadriadeným, že v skutočnosti ste tam ako novinárka, ktorá vyzradí svetu, ako sa ich firmy správajú k bezbranným ľuďom? Že je hanba, ako musia fungovať v 21. storočí?

Vôbec nie. Aj z toho mi je jasné, že keby som tam naozaj dlhodobo fungovala ako zamestnankyňa, patrila by som k tým, ktorí by sa nikdy neozvali. Vlastne som nemusela nič predstierať. A zrejme by som skôr z nejakej práce odišla, než šla na barikády, zakladala odbory a burcovala ľudí proti vedeniu.

Keby ma niekto oslovil, asi by som sa pripojila, ale nie som povaha, ktorá by to sama iniciovala. Celkovo tam pracuje veľa ľudí, ktorí nechcú mať konflikty s inými, hoci podvedome tušia, že je to zlé, že niekedy sa prosto ozvať treba. Lenže vždy by sa museli ozvať všetci naraz, lebo jednotlivca by sa rýchlo zbavili.

Pre tých, ktorí sa na takýchto zamestnancov pozerajú zvrchu a považujú ich za jednoduchších, nevzdelaných a menejcenných, môže byť zaujímavá informácia, že v skutočnosti tam prevažujú ľudia čistí, dobrí, čestní, empatickí a nerasistickí.

Áno, to ma prekvapilo. Čakala som v tých prácach rasizmus, predsudky, ale na nič podobné som nenarazila. S anticiganizmom som sa stretla len dvakrát, pričom obaja tí ľudia mali maturitu. Oveľa častejšie som sa u ľudí so základným vzdelaním stretávala s deklarovaným antirasizmom.

Vážne tam nahlas zaznievalo, že na farbe pleti nezáleží. V tomto bolo tých sedem mesiacov veľmi poučných. Rasizmus zjavne funguje skôr v iných sociálnych vrstvách a mobilizuje sa najmä cez internet.

Zrejme to súvisí s osobnou skúsenosťou tých ľudí.

Presne tak. Títo ľudia sa s Rómami v práci stretávajú bežne, takže nepodliehajú klasickým stereotypom. V žiletkárni s nami pracovali aj ľudia z Jemenu a zo Sýrie.

Komické bolo, ako som raz narazila na chlapíka, ktorý navonok pôsobil ako nácko a najviac sa v práci bavil a kamarátil s kolegom, ktorý bol mulat. Osobná skúsenosť ľudí zjavne mení k lepšiemu.

Chodia tí ľudia voliť?

Nechodia. Takých, ktorí chodia, som stretla možno troch až štyroch, volili komunistov. Jednou z mojich kolegýň bola bývalá účtovníčka, ktorá prišla o prácu počas krízy v roku 2008 a už sa jej nepodarilo do brandže vrátiť. Keď som sa jej pýtala na voľby, povedala, že nechodí, lebo nemá kapacitu ani silu na to, aby zistila, čo sú tí ľudia zač. A že keď nevie, či sú daní ľudia poctiví, správnejšie je nevoliť.

Mnoho z tých ľudí vôbec netuší, kde sú ich volebné miestnosti, dokonca ani to, kedy sa vôbec voľby konajú. Ide to mimo nich, nevnímajú to ako niečo, čo by mohlo ovplyvniť ich životy. Myslia si, že nech vyhrá ktokoľvek, im to nepomôže, že aj tak budú musieť drieť celý život a že v politike aj tak všetci kradnú.

Dokážu vôbec fungovať tak, že necítia neustály strach o to, čo bude zajtra?

Mnohí z nich fungujú tak, že premýšľajú, či a čo si nakúpia dnes, či si to vôbec môžu dovoliť. Ich príjmy sú také nízke, že na dlhšie obdobie plánovať nemôžu. Nehovorila by som o strachu, skôr o rezignácii a prispôsobení sa situácii. Trápia ich iné veci ako ostatných – kde si požičať pár korún, aby mali napríklad na lístok na metro.

V Prahe stojí metro 32 českých korún, denne ho potrebujú dvakrát, takže 64 korún minú len na cestu do práce a z práce. A takú sumu si mnohí za hodinu nezarobia. V podstate si zvykli na neustále riešenie existenčných starostí. Predstava, že by si mohli dovoliť kultúru, je absurdná.

Jedna pani v hydinárni mi spomínala, že kedysi chodila do kina, ale už si ho roky nemôže dovoliť finančne ani časovo – po šichte uteká domov navariť a ľahnúť si, aby ráno opäť vládala vstať, pričom pomaly nevidí vlastnú dcéru. Nechcem však generalizovať, lebo každý je v inej situácii – ak niekto býva u rodičov a nemá deti, zájde si občas aj do krčmy či na diskotéku.

Vo filme vidieť, že v nemocničnej práčovni, kde sa zarábalo najmenej a kde boli zamestnankyne fyzicky vyčerpané, panovala asi najlepšia atmosféra v kolektíve. Znie to paradoxne.

Napriek zlým mzdám a fyzickej náročnosti v tej práčovni predsa len existoval aspoň základný rámec dôstojnosti – mohli sme si odbehnúť na WC, mali sme aj štandardné pracovné prestávky. Iná vec je, že sme si ich neraz zámerne skrátili, aby sme prácu stíhali. Horšie to mali agentúrni pracovníci, ktorí dostávali ešte menšie mzdy. Majsterka však bola fajn žena a aj to sa odrážalo na celkovej atmosfére.

O to väčší šok pre vás musel byť prechod do hydinární, ktoré patria českému premiérovi Babišovi. Zo smradu sa vám tam chcelo vracať, na pracovisku bola zlá atmosféra, nadriadení vrieskali, bola tam vysoká fluktuácia aj zima.

Tam to bolo naozaj zlé. Kedysi tam bola trojzmenná prevádzka. Keď to prevzal Babiš, chcel znížiť náklady, a tak

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Mikloš naznačuje, že by matovičovcom rád pomohol s reformami
  • Burzy: Americké akcie oslabili, klesli aj Apple a Amazon
  • Nominácia: Parlament zvolil Jána Tótha za šéfa rozpočtovej rady
  • Agro: Parlament schválil zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe
  • OECD: Svetová ekonomika sa vráti na predkrízovú úroveň v 3. štvrťroku 2021
  • EÚ: Pokles predaja nových áut sa v auguste zrýchlil na 18,9 % medziročne, na Slovensku klesol o vyše 30 %
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Otvorili nový most do Maďarska za vyše 100 miliónov, čaká sa, čo prinesie

Strihanie pásky na novom moste Monoštor. Zľava maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Igor Matovič a predseda parlamentu Boris Kollár. Foto - TASR
Strihanie pásky na novom moste Monoštor. Zľava maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Igor Matovič a predseda parlamentu Boris Kollár. Foto – TASR

Medzi mestami Komárno a Komárom dnes otvárajú nový most Monoštor. Je dlhý 600 metrov, má dva pruhy, chodník pre chodcov a cyklistický chodník. Stavba stála 117 miliónov eur, väčšinu zaplatili z eurofondov.

Minúta po minúte

Ekonomický newsfilter: Mikloš naznačuje, že by matovičovcom rád pomohol s reformami +

  • Doležal nemá čo stavať. Má chuť na menšie stavby, ktoré lacno prinesú zlepšenie
  • Komárno má nový most a hraničný priechod. Čas ukáže, či to bola dobrá voľba
  • NAKA si prišla po bývalého šéfa daňových kriminalistov

Americké akcie dnes oslabili, prispeli k tomu neuspokojivé údaje o vývoji na trhu práce v USA. Pokles zaznamenali napríklad akcie niektorých veľkých technologických spoločností, vrátane firiem Apple a Amazon.

Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, dnes stratil 0,47 percenta a uzavrel na 27901,98 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,84 percenta na 3357,01 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom sú zastúpené mnohé firmy z odvetvia vyspelých technológií, sa znížil dokonca o 1,27 percenta na 10910,28 bodu.

Americké ministerstvo práce dnes oznámilo, že počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v Spojených štátoch sa minulý týždeň znížil o 33-tisíc na 860-tisíc. Analytici však v ankete Reuters predpovedali výraznejší pokles, a to na 850-tisíc.

„Zverejnené údaje naznačujú, že napriek priaznivému trendu nás ešte čaká dlhá cesta k dosiahnutiu úrovne (hospodárskej) aktivity z obdobia pred pandémiou,“ uviedol analytik Matthew Eidinger zo spoločnosti Cambridge Global Payments. (reuters, čtk)

Oracle získa 20-percentný podiel v novej americkej firme, ktorá bude prevádzkovateľom aplikácie TikTok, a bude mať globálnu pôsobnosť. Plán je súčasťou dohody, ktorá by mala zabezpečiť, že TikTok bude môcť v USA fungovať aj naďalej, tvrdí CNBC s odvolaním sa na informované zdroje.

Prezident Donald Trump by mal rozhodnúť o osude TikToku v nasledujúcich 24 až 36 hodinách. Aplikáciu na zdieľanie krátkych videí TikTok teraz vlastní čínska spoločnosť ByteDance. (cnbc, čtk)

Saudská Arábia nalieha na ostatných členov aliancie OPEC+, aby dodržovali dohodnuté ťažobné limity. „Pokusy o oklamanie trhu nebudú mať úspech,“ povedal minister energetiky Abdulazíz bin Salmán.

Vplyvy koronakrízy na ropný trh podľa neho vyžadujú striktnú disciplínu. Krajiny, ktoré by v rámci OPEC+ porušovali svoje sľuby, by ohrozili cieľ aliancie, ktorým je stabilizácia a riadenie trhu, dodal Abdulazíz bez toho, aby konkrétne menoval nejaké štáty.

Niektorí členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) rovnako ako ďalší členovia aliancie OPEC+ sú čoraz menej ochotní dodržovať aprílovú dohodu o obmedzení ťažby. Podľa energetického analytika Commerzbanky Eugena Weinberga je v rámci skupiny čoraz viac vidieť nespokojnosť a finančné napätie. Poukázal predovšetkým na Kuvajt a Spojené arabské emiráty.

Saudská Arábia, ktorá je najväčším producentom v rámci kartelu OPEC, sa opäť obáva, že sa o zníženie ťažby bude musieť postarať takmer sama.

Aliancia OPEC+ sa v apríli dohodla na výraznom znížení ťažby, aby stabilizovali ceny. Obmedzenia produkcie by mali predbežne platiť do apríla 2022. (bloomberg, tasr)

Štátny tajomník pre šport Ivan Husár počíta s troma schémami na jeho záchranu. Sanačné schémy poskytujú subjektom tri možnosti – refundáciu strát zo vstupného, o ktoré kluby prišli v dôsledku opatrení, minimálnu pomoc a náhradu ušlých tržieb.

Na štvrtkovom stretnutí so zástupcami vybraných zväzov sa začala riešiť otázka zmiernenia dosahov pandémie koronavírusu na jednotlivé kluby.

Podľa Husára zatiaľ nie je jasná konečná suma, ktorú by prerozdelili pre športové subjekty.

„Mám dobrý pocit z toho, že sa to pohlo. My sme dva-tri mesiace hľadali riešenia. Napríklad na ministerstve sociálnych vecí sme narazili na nedostatky v zákone o športe. Tam je to dosť tragédia pre hráčov, zamestnancov, pretože kluby to spravili tak, ako ich o to žiadal štát. Zamestnali profesionálnych športovcov a teraz prepadli sitom.“

Výpadok príjmov bezprostredne ohrozuje fungovanie profesionálnych klubov. V rámci ich záchrany sa počíta s troma schémami, hoci Husár zdôraznil, že sa nedá očakávať stopercentné pokrytie strát.

„Prvá možnosť je o refundovaní vstupeniek. Vo futbale i hokeji dokážu na cent zdokumentovať predchádzajúcu sezónu a povedať, aká bola návštevnosť, určiť priemernú cenu vstupenky a definovať stratu. Hokej či futbal to majú jasné, ale aj zástupcovia basketbalu, volejbalu a hádzanej tvrdili, že to vedia spočítať. Teraz dostali formulár, ktorý vyplnia a uvedú čísla,“ vysvetlil Husár prvú schému.

Nevýhodou druhého opatrenia je maximálna možná suma 200-tisíc eur. Preto je určená najmä pre zväzy, ktoré nie sú odkázané na predaj vstupeniek:

„Druhá možnosť je tzv. štátna pomoc v schéme de minimis, ktorá má limit, myslím 200-tisíc eur. Tá bude smerovaná na menšie kluby v závislosti od toho, aké náklady museli vynaložiť v období covidu, a ktoré v dôsledku pandémie prišli o príjmy. Budeme však dôsledne sledovať rozdiel medzi nákladmi a príjmami.“

Tretiu možnosť považuje štátny tajomník za najmenej schodnú. „Tretia možnosť vyzerá byť nereálna, tá hovorí o strate tržieb, ale od tej nás odhovárali aj na ministerstve sociálnych vecí,“ povedal Husár, ktorý pripomenul, že pomoc sa bude smieť kombinovať aj v rámci individuálnych žiadostí:

„Pomoc pôjde ruka v ruke. Môže sa stať, že niektoré zväzy budú hľadať riešenia cez jednu aj druhú schému. Napríklad profesionálny hokejový Slovan bude mať stratu na vstupenkách, ale mládežnícke družstvá so vstupenkami nič nemajú a siahnu po druhej schéme.“

Doriešiť treba praktickú aplikáciu pomoci a vyriešiť legislatívne náležitosti spojené so štátnou podporou. Podľa Husára by bolo najideálnejšia distribúcia zdrojov cez zväzy, ktoré by ich prerozdelili priamo klubom:

„Ideálne by bolo, ak by peniaze išli na zväzy a tam by sa dohodli. V tomto je však problém, pretože prijímateľ štátnej dotácie musí byť jasný a v tomto prípade by nebol. Budeme hľadať spôsob, ako by sa to dalo. Ak nie, bude to zložitejšie na čas, pretože prídu požiadavky od dvoch tisícov subjektov a tie budeme musieť riešiť.“ (tasr)

Zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý schválil parlament, zavedie preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce rozbehnúť ekologickú výrobu, a to pred jeho zaregistrovaním v kontrolnom ústave.

Účinnosť nadobudne 1. januára 2021.

„Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v SR podľa euronariadenia,“ priblížil agrorezort.

Podľa ministerstva zákon upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom EÚ a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe návrhu zákona.

Plénum zároveň schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina). V pôvodnom návrhu bola povinnosť predkladať nájomné zmluvy. Tvrdí, že táto povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž žiadateľa o ekologickú výrobu, keďže na každú parcelu by mal predložiť nájomnú zmluvu, a nie všetky nájomné zmluvy musia byť uzatvorené alebo mať písomnú podobu. Dopĺňa tiež do zákona vetu, podľa ktorej sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje správny poriadok.

Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh poslankyne Jarmily Halgašovej (SaS). Výslovne sa má ustanoviť, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií sa zverejňujú na webovom sídle ÚKSÚP. Zaviesť sa tiež má nová skutková podstata priestupku. Cieľom je postihovať porušenie povinnosti označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom EÚ a tiež porušenie pravidiel pri označovaní aj dobrovoľným slovenským logom. Zvýšiť sa majú aj pokuty za priestupky, ktoré sú vo vládnej novele zákona podľa Halgašovej pomerne nízke. (tasr)

Novým členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne bude Marcel Klimek, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom ministerstva financií. Do funkcie v Sociálnej poisťovni ho zvolil parlament na návrh vlády.

Klimek nahradí Jána Mikulíka, ktorému 9. septembra uplynulo päťročné funkčné obdobie. Funkčné obdobie Klimeka začína plynúť dňom zvolenia, teda vo štvrtok. (tasr)

Parlament schválil novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Upravuje dopredaj vozidiel, ktoré pre pandémiu nebolo možné v termíne zaregistrovať.

„Na základe prijímaných opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli predajne vozidiel zatvorené od 16. marca do 22. apríla 2020, pričom ani v súčasnosti predaje vozidiel nedosahujú hodnoty spred krízy. Ťažké nákladné vozidlá sa predávajú len minimálne a autobusy sa nepredávajú vôbec,“ priblížil rezort dopravy v predkladacej správe.

Predajcom vozidiel tak zostali na skladoch vozidlá, ktoré nebude možné v termíne zaregistrovať. Vozidlá by si teda museli zaregistrovať na seba a predávať ich ako ojazdené alebo vozidlá vyviezť do tretích krajín.

Obidve možnosti by podľa ministerstva spôsobili predajcom vozidiel reálne škody. Takisto predajcom zostanú na skladoch vozidlá, ktoré by nebolo možné dopredať z dôvodu, že v roku 2021 kvantitatívne obmedzenie vychádza z predaných vozidiel v kalendárnom roku 2020.

Návrhom zákona sa majú prijať dve podporné opatrenia pre vozidlá ukončenej série z dôvodu následkov prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, čo umožní predávať tieto vozidlá dlhšie časové obdobie a v roku 2021 umožní povoliť tzv. dopredaj vozidiel väčšiemu počtu vozidiel. Cieľom je predísť škodám pre predajcov vozidiel.

Platnosť povolení tzv. dopredajov vozidiel vydaných vozidlám ukončenej série, ktoré nemohli byť uvedené na trh, sprístupnené na trhu, evidované ani uvedené do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek po 31. auguste 2019, by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov.

Povoľovanie tzv. dopredajov vozidiel v roku 2021 pri kvantitatívnom obmedzení by malo byť umožnené nielen na základe počtu predaných vozidiel v predchádzajúcom kalendárnom roku. Pri výpočte maximálneho počtu povolení vozidiel ukončenej série v roku 2021 by sa malo vychádzať z počtu predaných vozidiel podľa roku 2020 alebo 2019 podľa toho, ktorý počet je vyšší. (tasr)

Parlament zvolil Jána Tótha za šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Bývalého viceguvernéra Národnej banky Slovenska na tento post vybral minister financií Eduard Heger, hlasovalo zaňho 110 zo 142 prítomných poslancov.

Minister financií Heger vyberal šéfa rozpočtovej rady z troch mien, ktoré uspeli vo verejnom vypočutí začiatkom júla. Okrem Tótha to bol aj Martin Šuster, ktorý šéfuje výskumu NBS, a Jarko Fidrmuc, profesor medzinárodnej ekonómie pôsobiaci najmä v Nemecku.

Súčasný šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko vo funkcii nadsluhuje vyše roka.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať