Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Česká novinárka sa naschvál zamestnala vo firmách, kde platia málo. Zistila hrozné veci

Saša Uhlová. Foto - archív S. U.
Saša Uhlová. Foto – archív S. U.

Ako a za čo sa pracuje v práčovni, hydinárni, hypermarkete či triediarni odpadu?

Česká novinárka Saša Uhlová sa zámerne zamestnala v nemocničnej práčovni, hydinárňach, ako pokladníčka v supermarkete, vo fabrike na výrobu holiacich strojčekov aj v triediarni odpadu, kde skrytou kamerou nakrúcala pracovné podmienky ľudí, ktorí zarábajú nízke mzdy.

Tušili ste pred nakrúcaním dokumentu, ako žijú a fungujú ľudia, ktorí zarábajú minimum? V akých podmienkach pracujú? Čím sa trápia? Šokovalo vás, čo ste videli?

Som vyštudovaná romistka, veľa času som strávila v osadách a getách. Medzi ľuďmi, ktorí majú málo peňazí, sa teda pohybujem dvadsať rokov. Chudoba ma až tak nešokovala, oveľa viac ma prekvapilo, ako veľmi sú tie práce únavné, ako človeka vyšťavia – fyzicky aj psychicky. A práve moje tušenie o tom, ako tí ľudia žijú, bolo hlavným dôvodom, pre ktorý som sa do projektu pustila.

Už niekoľko rokov som na danú tému chcela písať ako novinárka, ale nik nebol ochotný prehovoriť verejne. Má to logiku, málokto má chuť do médií rozprávať o pracovných podmienkach. Hrozili by mu následky vrátane straty práce, pričom dotyčný by si znížil pravdepodobnosť, že ho vezmú inde. Ak teda tí ľudia mlčia, nie je na tom nič čudné, aj ja som však ich dôvody pochopila, až keď som sa medzi nimi zamestnala. Rozhodne nejde z ich strany o zbabelosť.

Základná vec, ktorá mi z toho dokumentu vyskočila, je obdiv, že tí ľudia vôbec dokážu uživiť rodiny. Ako sa dá z tých almužien vyžiť?

Tie platy sú nedôstojné, ale záleží aj na kontexte. Ak sú spolu dvaja ľudia, pričom nemajú dieťa a žijú v ubytovni mimo hlavného mesta, dokážu si kúpiť jedlo. Ak niekto býva v dome po rodičoch, tiež to nejako zvláda. Lenže pracovala som aj v nemocničnej práčovni v Prahe, kde ľuďom dávali 300 eur, aj to len v tie lepšie mesiace. Keď im z toho nejakú časť vezme ešte aj exekútor, naozaj je zázrak, že dokážu prežiť v Prahe. Mnohí sú nútení systém jednoducho obchádzať a na prežitie brať dávky od štátu a zároveň pracovať načierno.

K tomu sa pridávajú zlé pracovné podmienky – neraz dvaja vykonávajú to, čo majú robiť štyria, do toho zlá atmosféra a tiež problém vidieť vlastné deti, keďže daní ľudia často pracujú na zmeny s množstvom nadčasov. Zaujímavé je, ako si to racionalizovali – za hlavné považujú to, že vôbec majú prácu, podmienky v zásade neriešia.

Áno, tí ľudia sú vďační, že vôbec nejakú prácu majú. Aj preto som ich trochu provokatívne nazvala hrdinovia kapitalistickej práce. Niekedy som z nich cítila až akési pionierske nadšenie vo vzťahu k ich povolaniu. Najhoršie je, že tie práce samotné často vôbec nie sú hnusné, dokonca sa mi každá z nich svojím spôsobom páčila.

Problém je len v podmienkach – dlhé zmeny, nadčasy, že si nesmú odskočiť na WC, že nesmú mať pri sebe vodu, aby sa v prípade smädu napili, že tam na nich nadriadení vrieskajú a podobne. Tí ľudia by teda mohli byť v práci šťastní, keby im viac platili a netrávili by tam toľko hodín.

V akej miere ich tam drží vedomie, že síce majú zlé podmienky, ale predsa len robia užitočnú prácu, bez ktorej sa ostatní nezaobídu?

Rozhodne to nejakú rolu zohráva. Najviac som to cítila v práčovni, lebo nemocnica by bez ľudí, ktorí perú, nemohla existovať. Stalo sa to dokonca aj mne – veľmi rýchlo som cítila hrdosť, že periem bielizeň pre nemocnicu. O to paradoxnejšie bolo, že samotná nemocnica sa o pracovné podmienky tých ľudí zaujímala veľmi málo.

Nemali ste každú chvíľu chuť vykričať nadriadeným, že v skutočnosti ste tam ako novinárka, ktorá vyzradí svetu, ako sa ich firmy správajú k bezbranným ľuďom? Že je hanba, ako musia fungovať v 21. storočí?

Vôbec nie. Aj z toho mi je jasné, že keby som tam naozaj dlhodobo fungovala ako zamestnankyňa, patrila by som k tým, ktorí by sa nikdy neozvali. Vlastne som nemusela nič predstierať. A zrejme by som skôr z nejakej práce odišla, než šla na barikády, zakladala odbory a burcovala ľudí proti vedeniu.

Keby ma niekto oslovil, asi by som sa pripojila, ale nie som povaha, ktorá by to sama iniciovala. Celkovo tam pracuje veľa ľudí, ktorí nechcú mať konflikty s inými, hoci podvedome tušia, že je to zlé, že niekedy sa prosto ozvať treba. Lenže vždy by sa museli ozvať všetci naraz, lebo jednotlivca by sa rýchlo zbavili.

Pre tých, ktorí sa na takýchto zamestnancov pozerajú zvrchu a považujú ich za jednoduchších, nevzdelaných a menejcenných, môže byť zaujímavá informácia, že v skutočnosti tam prevažujú ľudia čistí, dobrí, čestní, empatickí a nerasistickí.

Áno, to ma prekvapilo. Čakala som v tých prácach rasizmus, predsudky, ale na nič podobné som nenarazila. S anticiganizmom som sa stretla len dvakrát, pričom obaja tí ľudia mali maturitu. Oveľa častejšie som sa u ľudí so základným vzdelaním stretávala s deklarovaným antirasizmom.

Vážne tam nahlas zaznievalo, že na farbe pleti nezáleží. V tomto bolo tých sedem mesiacov veľmi poučných. Rasizmus zjavne funguje skôr v iných sociálnych vrstvách a mobilizuje sa najmä cez internet.

Zrejme to súvisí s osobnou skúsenosťou tých ľudí.

Presne tak. Títo ľudia sa s Rómami v práci stretávajú bežne, takže nepodliehajú klasickým stereotypom. V žiletkárni s nami pracovali aj ľudia z Jemenu a zo Sýrie.

Komické bolo, ako som raz narazila na chlapíka, ktorý navonok pôsobil ako nácko a najviac sa v práci bavil a kamarátil s kolegom, ktorý bol mulat. Osobná skúsenosť ľudí zjavne mení k lepšiemu.

Chodia tí ľudia voliť?

Nechodia. Takých, ktorí chodia, som stretla možno troch až štyroch, volili komunistov. Jednou z mojich kolegýň bola bývalá účtovníčka, ktorá prišla o prácu počas krízy v roku 2008 a už sa jej nepodarilo do brandže vrátiť. Keď som sa jej pýtala na voľby, povedala, že nechodí, lebo nemá kapacitu ani silu na to, aby zistila, čo sú tí ľudia zač. A že keď nevie, či sú daní ľudia poctiví, správnejšie je nevoliť.

Mnoho z tých ľudí vôbec netuší, kde sú ich volebné miestnosti, dokonca ani to, kedy sa vôbec voľby konajú. Ide to mimo nich, nevnímajú to ako niečo, čo by mohlo ovplyvniť ich životy. Myslia si, že nech vyhrá ktokoľvek, im to nepomôže, že aj tak budú musieť drieť celý život a že v politike aj tak všetci kradnú.

Dokážu vôbec fungovať tak, že necítia neustály strach o to, čo bude zajtra?

Mnohí z nich fungujú tak, že premýšľajú, či a čo si nakúpia dnes, či si to vôbec môžu dovoliť. Ich príjmy sú také nízke, že na dlhšie obdobie plánovať nemôžu. Nehovorila by som o strachu, skôr o rezignácii a prispôsobení sa situácii. Trápia ich iné veci ako ostatných – kde si požičať pár korún, aby mali napríklad na lístok na metro.

V Prahe stojí metro 32 českých korún, denne ho potrebujú dvakrát, takže 64 korún minú len na cestu do práce a z práce. A takú sumu si mnohí za hodinu nezarobia. V podstate si zvykli na neustále riešenie existenčných starostí. Predstava, že by si mohli dovoliť kultúru, je absurdná.

Jedna pani v hydinárni mi spomínala, že kedysi chodila do kina, ale už si ho roky nemôže dovoliť finančne ani časovo – po šichte uteká domov navariť a ľahnúť si, aby ráno opäť vládala vstať, pričom pomaly nevidí vlastnú dcéru. Nechcem však generalizovať, lebo každý je v inej situácii – ak niekto býva u rodičov a nemá deti, zájde si občas aj do krčmy či na diskotéku.

Vo filme vidieť, že v nemocničnej práčovni, kde sa zarábalo najmenej a kde boli zamestnankyne fyzicky vyčerpané, panovala asi najlepšia atmosféra v kolektíve. Znie to paradoxne.

Napriek zlým mzdám a fyzickej náročnosti v tej práčovni predsa len existoval aspoň základný rámec dôstojnosti – mohli sme si odbehnúť na WC, mali sme aj štandardné pracovné prestávky. Iná vec je, že sme si ich neraz zámerne skrátili, aby sme prácu stíhali. Horšie to mali agentúrni pracovníci, ktorí dostávali ešte menšie mzdy. Majsterka však bola fajn žena a aj to sa odrážalo na celkovej atmosfére.

O to väčší šok pre vás musel byť prechod do hydinární, ktoré patria českému premiérovi Babišovi. Zo smradu sa vám tam chcelo vracať, na pracovisku bola zlá atmosféra, nadriadení vrieskali, bola tam vysoká fluktuácia aj zima.

Tam to bolo naozaj zlé. Kedysi tam bola trojzmenná prevádzka. Keď to prevzal Babiš, chcel znížiť náklady, a tak

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Heger môže toto leto vojsť do dejín ako Mikloš
  • Obchod: Brusel vyzval Slovensko, aby zmenilo zákony v oblasti obchodu s potravinami
  • Firmy: Výrobca vstavaných skríň Hilkovič neustál oddlžovanie, jeho majetok sa rozpredá v konkurze
  • Prieskum: Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov, dve tretiny z nich chcú oddychovať na Slovensku
  • Sociálne: Nezamestnanosť v eurozóne v máji stúpla na 7,4 % z aprílových 7,3 %, analytici rátali s prudším nárastom
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Obchod: Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto - TASR
Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto – TASR

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.

Minúta po minúte

Zdieľať

Majetok majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa sa vyšplhal na 171,6 miliardy dolárov (asi 152,7 miliardy eur). Presiahol tak aj rekordné číslo Bezosovho majetku pred rozvodom. Bezos je najbohatším mužom planéty.

Hodnota Bezosovho majetku sa aj napriek kríze koronavírusu tento rok zvýšila o 56,7 miliardy dolárov (asi 50,4 miliárd eur).

Po tom, ako minulý rok pri rozvode prišiel o štvrtinu svojho majetku, je jeho bývalá manželka Mackenzie druhou najbohatšou ženou sveta. Predbehla ju len Francoise Bettencourt Meyers, dedička spoločnosti L’Oreal. (čtk, bloomberg)

Zdieľať

Zdieľané bicykle sa v najbližších týždňoch do Nitry nevrátia. Víťaz výberového konania, česká spoločnosť Rekola Bikesharing, oznámil mestu, že v súčasnej situácii nedokáže zabezpečiť dohodnutý počet bicyklov a e-bicyklov. „Mesto nemá inú možnosť ako vypísať novú súťaž,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Spoločnosť Rekola Bikesharing podľa mesta pri predkladaní ponuky nerátala s momentálnou situáciou pandémie COVID-19. Za terajších podmienok nedokáže projekt realizovať.

Bikesharing bol v Nitre spustený pred tromi rokmi, zabezpečovala ho firma Arriva. Zdieľané bicykle sa v meste stretli s pozitívnym ohlasom, no zmluva nemala jasne stanovené podmienky, a tak mesto hľadalo nového dodávateľa.

Služba zdieľaných bicyklov mala byť spustená od začiatku júna. Zástupcovia firmy dlho nemohli prísť na Slovensko z dôvodu režimu na hraniciach. (tasr)

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Zdieľať

Som ako strojček, hovorí Mika. Bývalý mediálny šéf pracuje pre vládu, obnovuje agentúru cestovného ruchu

Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N - Tomáš Benedikovič
Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý mediálny šéf Václav Mika ide pracovať pre vládu. Mal by pomôcť obnoviť agentúru pre cestovný ruch, ktorú pred pár rokmi zrušili ako zbytočnú. „Mal som aj iné ponuky, ale táto ma oslovila. V oblasti cestovného ruchu sa cítim lepšie, než keby mi niekto povedal, že poď robiť napríklad šéfa pošty,“ hovorí Mika.

Zdieľať

Predaj elektronických diaľničných známok na Slovensku medzimesačne stúpol. V máji sa ich predalo takmer o 49 % viac ako v apríli, informovala Národná diaľničná spoločnosť.

Celkový počet predaných elektronických diaľničných známok za máj dosiahol 123 609 kusov. Príjem z úhrady za ne v piatom mesiaci roka predstavoval 2,54 milióna eur bez DPH. V medzimesačnom porovnaní to znamená nárast tržieb o viac ako 45 %.

Májovým štatistikám predaja dominovala 10-dňová známka, predalo sa ich 63 327, nasleduje 365-dňová známka s počtom 42 422 kusov a 30-dňová, ktorej sa predalo 16 764 kusov. Záujem je stále aj o ročnú známku, ktorá uzatvára poradie s predajom 1096 kusov.

Tieto čísla podľa vedúcej oddelenia masmediálnej komunikácie NDS Evy Žgravčákovej ukazujú, ako sa zmenili nákupné preferencie Slovákov po zavedení 365-dňovej známky na tzv. technický rok, ktorá je platná 365 dní od začiatku platnosti. „Kým v máji výnos z predaja známky na kalendárny rok predstavoval len necelé 2 % tržieb, 365-dňová známka sa na májových tržbách podieľala takmer 70 %,“ vyčíslila. (tasr)

Zdieľať

Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010. Schodok zahraničného obchodu sa tretí mesiac po sebe prehĺbil na 54,6 miliardy dolárov a bol najvyšší od konca roka 2018.

Na zahraničný obchod Spojených štátov dolieha koronakríza, ktorá stláča dopyt doma aj v cudzine. Čísla obchodnej bilancie posilňujú očakávania, že ekonomika v 2. štvrťroku klesla najviac od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Obchodný deficit v máji stúpol o takmer desatinu. Vývoz klesol o 4,4 % na 144,5 miliardy dolárov a dovoz sa znížil o 0,9 % na 199,1 miliardy dolárov.

Aké sú prognózy HDP

Analytici upozorňujú, že pokles importu donútil firmy siahnuť do zásob, čo v 2. kvartáli prispeje k poklesu amerického HDP.

Federálna rezervná banka v Atlante (jedna z 12 bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém – Fed) predpovedá, že ekonomika v apríli až júni klesla v celoročnom prepočte o rekordných 36,8 %.

V 1. štvrťroku sa americký HDP podľa tej istej metodiky znížil o 5 %, čo bolo najviac od recesie v rokoch 2007 až 2009. (reuters, čtk)

Zdieľať

Tesla v 2. štvrťroku dodala 90 650 elektromobilov a prekonala očakávania analytikov. Darilo sa jej napriek tomu, že výroba v hlavnej továrni v Kalifornii bola pre koronavírus niekoľko týždňov zastavená.

Akcie Tesly reagovali na kvartálne čísla posilnením o 9 percent. Takmer 90 % dodávok v apríli až júni pripadlo na elektrické SUV Model Y a „ľudovú“ Teslu Model 3.

Jediná americká montážna fabrika Tesly vo Fremonte bola pre koronavírus zatvorená od konca marca do začiatku mája. Firma vyrába vozidlá ešte v Šanghaji.

V medziročnom porovnaní boli dodávky Tesly v 2. štvrťroku nižšie o 4,8 %. Výrobca elektromobilov ustál koronakrízový výpadok produkcie a dopytu lepšie než konkurenti GM, Toyota či Fiat Chrysler, ktorých predaj sa prepadol o vyše 30 %. (reuters, cnbc)

Zdieľať

V Prievidzi nariadili zatvoriť šesť prevádzok zmrzlín v nadväznosti na situáciu v súvislosti s koronavírusom. V okrese pribudlo za tento týždeň do stredy osem pozitívne testovaných osôb.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach zároveň dementoval informáciu, že zákazníci, ktorí navštívili tieto prevádzky, majú zostať v domácej izolácii.

„V prípade zákazníkov ide o krátkodobý kontakt s personálom, ktorý bol vybavený potrebnými ochrannými pracovnými prostriedkami, a prevádzkovateľ splnil povinnosti vyplývajúce z legislatívy a nariadených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vrátane dôkladnej dezinfekcie pracovných plôch,“ ozrejmili epidemiológovia s tým, že možnosť prenosu ochorenia COVID-19 je za splnenia všetkých potrebných povinností nízka. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júni klesla na 11,1 % z májových 13,3 %. Ekonomika vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti však zostáva vysoký.

Analytici v priemere prognózovali, že v júni vzniknú tri milióny pracovných miest a nezamestnanosť sa zníži na 12,3 %. Počet vytvorených pozícií je najvyšší od roku 1939, keď sa tieto údaje začali sledovať. V máji vzniklo takmer 2,7 milióna pracovných miest.

K tvorbe pracovných príležitostí prispelo uvoľňovanie koronavírusových reštrikcií, v júni sa napríklad otvorilo viac reštaurácií a barov. Podľa analytikov sú údaje známkou toho, že recesia by mohla byť zažehnaná, hoci rast počtu novonakazených koronavírusom ohrozuje hospodárske oživenie.

Ďalšia správa ministerstva práce ukázala, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa v týždni do 27. júna znížil len nepatrne na 1,427 milióna. I keď oproti rekordu z konca marca, keď o dávky požiadalo za týždeň 6,87 milióna ľudí, je to podstatný pokles.

Ekonómovia pripisujú tvorbu nových pracovných miest za jún vládnemu programu pôžičiek pre podnikateľov. Ak ju použijú na mzdy, môže im byť čiastočne odpustená. Tieto financie však vysychajú.

Americká ekonomika sa začiatkom roka prepadla do recesie a mnoho firiem sa potýka so slabým dopytom. To je zrejme aj dôvod, prečo počet nových žiadateľov o podporu zostáva vysoký. (reuters, cnbc, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať