Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave

Stovky miliónov eur minie štát zbytočne, len preto, že nezmenil nevýhodné pravidlá výkupu pozemkov. Zarobia na tom najmä špekulanti.

Kto systematicky sleduje, pre ktoré trasy diaľnic sa štát rozhoduje, môže na tom zarobiť mimoriadne dobre. Práve sa o tom presviedčajú ľudia, ktorí len nedávno nakúpili poľnohospodársku pôdu na miestach, kde štát plánuje diaľničný obchvat Bratislavy.

Už to dlho nepotrvá a za pôdu, ktorej meter štvorcový bežne stojí do 85 centov, zinkasujú aj stonásobok. Štát už totiž dáva do katastra prvé zmluvy na výkup pozemkov pod bratislavským obchvatom.

Pôvodní majitelia pozemkov, ktorí ich nedávno predali špekulantom, dostanú za pôdu trochu viac, ako keby ju predávali napríklad farmárom. Štát napriek tomu za pozemky na bratislavskú diaľnicu minie v najbližších týždňoch približne 300 miliónov eur. Väčšina z nich skončí zrejme u priekupníkov.

Na porovnanie, celý sociálny balík Ficovej vlády má vyjsť na 250 miliónov eur.

Prečo je to tak

Nemuselo to tak byť, ak by bolo vedenie ministerstva dopravy reagovalo na staršie varovania, že kým sa dostane výstavba diaľnic do fázy obchvatov veľkých miest, treba zmeniť spôsob výpočtu cien na výkup pozemkov pod diaľnicami. Keď štát pred stavbou diaľnice vytýči územie, na ktorom chce stavať, už sa naň nazerá ako na stavebné parcely.

Oceňuje ich znalec. Berie do úvahy aj to, že pôvodne to bola najmä oveľa lacnejšia pôda určená na pestovanie. Cenu zvykne stanoviť niekde uprostred – medzi cenou ornej pôdy a stavebnej parcely, vysvetľuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Pálenčár.

Zatiaľ čo cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie od 45 do 85 centov za meter štvorcový, pri stavebných pozemkoch sú rozdiely v cenách pozemkov najmä v závislosti od lokality výraznejšie.  Ceny ornej pôdy sa rátajú na desiatky centov, za stavebné pozemky sa platia desiatky eur za meter štvorcový.

Aj pre štát sa tak výkup v mestách predražuje o desiatky eur na meter štvorcový. Napríklad Bratislavčania zinkasujú podľa odhadu štátu za meter štvorcový ornej pôdy v priemere po 70 eur, majiteľom pôdy v žilinských úsekoch vyplatili za pozemky pod diaľnicou zhruba po 20 eur za meter štvorcový.

Bolo treba zmeniť pravidlá

Štát mal jednoduchú možnosť, ako neplatiť v Bratislave špekulantom za ornú pôdu ako za stavebné pozemky. Stačilo zmeniť vyhlášku či zákon a zaviesť nimi napríklad jednotné ceny na výkup bývalej ornej pôdy v prospech verejných stavieb za jednotnú cenu.

Rozpočet by bol ušetril stovky miliónov eur a aj tak by majitelia pozemkov boli dostali oveľa viac ako v prípade, že by cez pozemok neviedla diaľnica. „Je jedno, či je to infraštruktúra v Košiciach alebo v Bratislave, pokiaľ to predtým bola orná pôda,“ povedal Pálenčár.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Podľa Kovalčíka by bolo v poriadku, ak by sa pôda vykupovala povedzme aj za dvojnásobok jej trhovej hodnoty. „V praxi však ide na Slovensku o desať- aj viacnásobky. Neefektívne sa tak vynaložia stovky miliónov eur. To, pochopiteľne, vytvára priestor pre špekulantov, ktorí na štedrých cenách profitujú v najväčšom rozsahu,“ tvrdí Kovalčík.

Špekulanti chodili

O tom, že špekulanti si realitný biznis roka všimli, niet pochýb. Viacerí obyvatelia obcí pri Bratislave už v zime potvrdili telefonické ponuky na odkup ich ornej pôdy.

„Tvrdili, že skupujú pôdu, pretože keď budú mať dosť hektárov, dostanú príspevky z eurofondov,“ povedal pred časom majiteľ pôdy pri Dunajskej Lužnej, kadiaľ pôjde časť obchvatu nazývaná R7. Tá siaha od Bratislavy po Dunajskú Stredu.

Predávajúci tu majú inkasovať za pozemky v priemere po 40 eur za meter štvorcový.

Koľko stojí obchvat

  • Štát plánuje postaviť obchvat Bratislavy (D4) aj s napojením na Dunajskú Stredu (R7).
  • Tieto cesty predstavujú dokopy 59 km.
  • Majú stáť podľa odhadov asi 4 miliardy eur. V cene už má byť aj to, že na diaľnicu si požičia súkromník a štát mu potom bude cestu splácať. Volá sa to PPP.
  • V tejto cene však ešte nie je výkup pozemkov pod novú diaľnicu.
  • Ráta sa, že bude stáť asi 288 mil. eur.
  • Zahŕňa to výkup 4,9 mil. metrov štvorcových pôdy.
  • Z toho na R7 sa z potrebných 1,9 mil. metrov štvorcových vykúpilo zatiaľ 896 000 metrov štvorcových. Stálo to 27,4 mil. eur. Celkovo vyjdú tieto pozemky na 77,7 mil. eur.
  • Majitelia pôdy pod D4 zatiaľ žiadne peniaze nedostali. Národná diaľničná spoločnosť im práve posiela zmluvy, prípadne tie, ktoré sú už uzavreté, posiela na kataster. Až potom bude platiť. Pôjde o 210,8 mil. eur za 2,99 mil. metrov štvorcových.

Národná diaľničná spoločnosť hovorí, že za tamojšiu pôdu doposiaľ už zaplatili 27 miliónov eur. Spolu na pôdu pod cestou R7 potrebujú 77,7 milióna eur.

Samotný obchvat okolo Bratislavy – D4 – znamená realitný biznis za 210 miliónov eur. V priemere sa tam za meter štvorcový zaplatí asi 70 eur.

To neplatí plošne – čím bližšie k centru, tým viac peňazí za pôdu. Stavebné parcely v Bratislave sa pohybujú aj na úrovni 180 eur za meter štvorcový.

Spolu teda štát potrebuje na celú pôdu pod obrím obchvatom aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu takmer 300 miliónov eur. Pôvodne štátna expertíza hovorila ešte o takmer polovici miliardy eur. Väčšinu z toho spresnili znalecké posudky.

Tak či tak sa výkup pod 59 kilometrami diaľnic pri Bratislave dostane rádovo k cene, za ktorú si štát kupuje celé diaľničné stavby. Napríklad extrémne náročný 13,5-kilometrový úsek D1 pri Žiline, ktorého polovicu tvorí tunel Višňové, má celý vyjsť na 400 miliónov eur.

Navyše, hoci Národná diaľničná spoločnosť už rozposiela peniaze za pôdu a zazmluvňuje na odkup ďalšiu, nie je jasné, odkiaľ na ňu štát vezme. V platnom štátnom rozpočte totiž nič také nie je.

Ministerstvo dopravy môže rátať s tým, že ako každý rok nesplní plán čerpania eurofondov a zvyšné peniaze vloží do výkupu pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť však môže pôdu kupovať aj na úver. Stačí, že sa tak rozhodne a nájde banku, ktorá jej na to požičia.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Horná komora poľského parlamentu žiada vládu, aby neblokovala prijatie rozpočtu Európskej únie a s ním spojeného plánu obnovy. Senát vládu vyzýva, aby „rešpektovala národné záujmy a ustúpila od vyhrážok vetovania rozpočtu EÚ“, píše sa v rezolúcii.

Senátori zdôraznili, že vetovanie dohody je v rozpore s hospodárskymi, politickými a strategickými záujmami Poľska. Podľa nich hrozí, že sa „oneskorí, obmedzí alebo dokonca zadrží čerpanie stoviek miliárd zlotých z európskych fondov vrátane plánu obnovy Únie, ktorý má pomôcť prekonať hospodársku krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu“.  (pap, tasr)

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať