Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave

Stovky miliónov eur minie štát zbytočne, len preto, že nezmenil nevýhodné pravidlá výkupu pozemkov. Zarobia na tom najmä špekulanti.

Kto systematicky sleduje, pre ktoré trasy diaľnic sa štát rozhoduje, môže na tom zarobiť mimoriadne dobre. Práve sa o tom presviedčajú ľudia, ktorí len nedávno nakúpili poľnohospodársku pôdu na miestach, kde štát plánuje diaľničný obchvat Bratislavy.

Už to dlho nepotrvá a za pôdu, ktorej meter štvorcový bežne stojí do 85 centov, zinkasujú aj stonásobok. Štát už totiž dáva do katastra prvé zmluvy na výkup pozemkov pod bratislavským obchvatom.

Pôvodní majitelia pozemkov, ktorí ich nedávno predali špekulantom, dostanú za pôdu trochu viac, ako keby ju predávali napríklad farmárom. Štát napriek tomu za pozemky na bratislavskú diaľnicu minie v najbližších týždňoch približne 300 miliónov eur. Väčšina z nich skončí zrejme u priekupníkov.

Na porovnanie, celý sociálny balík Ficovej vlády má vyjsť na 250 miliónov eur.

Prečo je to tak

Nemuselo to tak byť, ak by bolo vedenie ministerstva dopravy reagovalo na staršie varovania, že kým sa dostane výstavba diaľnic do fázy obchvatov veľkých miest, treba zmeniť spôsob výpočtu cien na výkup pozemkov pod diaľnicami. Keď štát pred stavbou diaľnice vytýči územie, na ktorom chce stavať, už sa naň nazerá ako na stavebné parcely.

Oceňuje ich znalec. Berie do úvahy aj to, že pôvodne to bola najmä oveľa lacnejšia pôda určená na pestovanie. Cenu zvykne stanoviť niekde uprostred – medzi cenou ornej pôdy a stavebnej parcely, vysvetľuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Pálenčár.

Zatiaľ čo cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie od 45 do 85 centov za meter štvorcový, pri stavebných pozemkoch sú rozdiely v cenách pozemkov najmä v závislosti od lokality výraznejšie.  Ceny ornej pôdy sa rátajú na desiatky centov, za stavebné pozemky sa platia desiatky eur za meter štvorcový.

Aj pre štát sa tak výkup v mestách predražuje o desiatky eur na meter štvorcový. Napríklad Bratislavčania zinkasujú podľa odhadu štátu za meter štvorcový ornej pôdy v priemere po 70 eur, majiteľom pôdy v žilinských úsekoch vyplatili za pozemky pod diaľnicou zhruba po 20 eur za meter štvorcový.

Bolo treba zmeniť pravidlá

Štát mal jednoduchú možnosť, ako neplatiť v Bratislave špekulantom za ornú pôdu ako za stavebné pozemky. Stačilo zmeniť vyhlášku či zákon a zaviesť nimi napríklad jednotné ceny na výkup bývalej ornej pôdy v prospech verejných stavieb za jednotnú cenu.

Rozpočet by bol ušetril stovky miliónov eur a aj tak by majitelia pozemkov boli dostali oveľa viac ako v prípade, že by cez pozemok neviedla diaľnica. „Je jedno, či je to infraštruktúra v Košiciach alebo v Bratislave, pokiaľ to predtým bola orná pôda,“ povedal Pálenčár.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Podľa Kovalčíka by bolo v poriadku, ak by sa pôda vykupovala povedzme aj za dvojnásobok jej trhovej hodnoty. „V praxi však ide na Slovensku o desať- aj viacnásobky. Neefektívne sa tak vynaložia stovky miliónov eur. To, pochopiteľne, vytvára priestor pre špekulantov, ktorí na štedrých cenách profitujú v najväčšom rozsahu,“ tvrdí Kovalčík.

Špekulanti chodili

O tom, že špekulanti si realitný biznis roka všimli, niet pochýb. Viacerí obyvatelia obcí pri Bratislave už v zime potvrdili telefonické ponuky na odkup ich ornej pôdy.

„Tvrdili, že skupujú pôdu, pretože keď budú mať dosť hektárov, dostanú príspevky z eurofondov,“ povedal pred časom majiteľ pôdy pri Dunajskej Lužnej, kadiaľ pôjde časť obchvatu nazývaná R7. Tá siaha od Bratislavy po Dunajskú Stredu.

Predávajúci tu majú inkasovať za pozemky v priemere po 40 eur za meter štvorcový.

Koľko stojí obchvat

  • Štát plánuje postaviť obchvat Bratislavy (D4) aj s napojením na Dunajskú Stredu (R7).
  • Tieto cesty predstavujú dokopy 59 km.
  • Majú stáť podľa odhadov asi 4 miliardy eur. V cene už má byť aj to, že na diaľnicu si požičia súkromník a štát mu potom bude cestu splácať. Volá sa to PPP.
  • V tejto cene však ešte nie je výkup pozemkov pod novú diaľnicu.
  • Ráta sa, že bude stáť asi 288 mil. eur.
  • Zahŕňa to výkup 4,9 mil. metrov štvorcových pôdy.
  • Z toho na R7 sa z potrebných 1,9 mil. metrov štvorcových vykúpilo zatiaľ 896 000 metrov štvorcových. Stálo to 27,4 mil. eur. Celkovo vyjdú tieto pozemky na 77,7 mil. eur.
  • Majitelia pôdy pod D4 zatiaľ žiadne peniaze nedostali. Národná diaľničná spoločnosť im práve posiela zmluvy, prípadne tie, ktoré sú už uzavreté, posiela na kataster. Až potom bude platiť. Pôjde o 210,8 mil. eur za 2,99 mil. metrov štvorcových.

Národná diaľničná spoločnosť hovorí, že za tamojšiu pôdu doposiaľ už zaplatili 27 miliónov eur. Spolu na pôdu pod cestou R7 potrebujú 77,7 milióna eur.

Samotný obchvat okolo Bratislavy – D4 – znamená realitný biznis za 210 miliónov eur. V priemere sa tam za meter štvorcový zaplatí asi 70 eur.

To neplatí plošne – čím bližšie k centru, tým viac peňazí za pôdu. Stavebné parcely v Bratislave sa pohybujú aj na úrovni 180 eur za meter štvorcový.

Spolu teda štát potrebuje na celú pôdu pod obrím obchvatom aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu takmer 300 miliónov eur. Pôvodne štátna expertíza hovorila ešte o takmer polovici miliardy eur. Väčšinu z toho spresnili znalecké posudky.

Tak či tak sa výkup pod 59 kilometrami diaľnic pri Bratislave dostane rádovo k cene, za ktorú si štát kupuje celé diaľničné stavby. Napríklad extrémne náročný 13,5-kilometrový úsek D1 pri Žiline, ktorého polovicu tvorí tunel Višňové, má celý vyjsť na 400 miliónov eur.

Navyše, hoci Národná diaľničná spoločnosť už rozposiela peniaze za pôdu a zazmluvňuje na odkup ďalšiu, nie je jasné, odkiaľ na ňu štát vezme. V platnom štátnom rozpočte totiž nič také nie je.

Ministerstvo dopravy môže rátať s tým, že ako každý rok nesplní plán čerpania eurofondov a zvyšné peniaze vloží do výkupu pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť však môže pôdu kupovať aj na úver. Stačí, že sa tak rozhodne a nájde banku, ktorá jej na to požičia.

Dnes na DennikE.sk

  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, štát odpustí odvody za apríl
  • Zásobovanie: SPPK žiada predstaviteľov vlády, aby ešte dnes umožnili plynulý prechod kamiónov s potravinami
  • Výmena: Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Hospodárstvo Spojených štátov by sa mohlo v 2. štvrťroku prepadnúť o vyše 30 %, predpovedá bývalý šéf Fedu Ben Bernanke. Podľa neho môže najväčej ekonomike na svete zotavenie zo súčasného šoku trvať aj niekoľko rokov.

Bernanke vníma menovú a rozpočtovú reakciu USA na ekonomické dosahy koronavírusu ako dobrú, no podľa neho budú potrebné ďalšie opatrenia, píše Reuters.

„Bude to veľmi dlhé a desivé obdobie. Keď pôjde všetko dobre, môžeme sa za jeden či dva roky nachádzať vo výrazne lepšej pozícii,“ myslí si Bernanke, ktorý šéfoval americkej centrálnej banke od februára 2006 do januára 2014.

Čo hovorí bývalý šéf Fedu:

  • zotavenie americkej ekonomiky potrvá kratšie než po finančnej kríze 2007 – 2009,
  • pravdepodobné je postupné obnovovanie ekonomickej aktivity, no vylúčené nie je ani opätovné utlmenie, ak by šírenie koronavírusu znovu nabralo na intenzite,
  • medzi dlhodobé negatívne dosahy koronavírusu môžu patriť zmeny v odvetví turizmu či trvalé obavy spotrebiteľov z ďalšej krízy.
Zdieľať

ČESMAD Slovakia sa obracia na ministerstvo vnútra a políciu, aby riešili krízovú situáciu na cestách a zabezpečili plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú a ktoré zásobujú obyvateľstvo. Situáciu hodnotí ako vážnu, keďže plynulosť premávky je výrazne obmedzená.

„Podľa nám dostupných informácií nie je možné vylúčiť stav, kedy bude v dôsledku komplikácií podstatne limitované zásobovanie obyvateľstva, maloobchodu, vrátane potravín, predmetov dennej spotreby, ako aj liekov a zdravotníckeho materiálu. Uvedené riziká sa okrem iného týkajú aj plynulosti prepravy živých zvierat, krmovín, ako aj pohonných látok,“ povedal prvý viceprezident združenia Pavol Piešťanský.
Česmad združuje podnikateľov v cestnej doprave a hovorí o nových vládnych opatreniami a na základe „kontinuálneho monitorovania“.
Združenie žiada bezpečnostné orgány, prijali „efektívne riešenia krízovej situácie na cestách, aby sa zabezpečil plynulý prechod úžitkových vozidiel, na ktoré sa obmedzenia nevzťahujú“.

Zdieľať

Štáty EÚ podporili ďalšie využitie peňazí z kohéznej politiky na boj s koronavírusom. Veľvyslanci krajín schválili návrh eurokomisie, ktorý umožní čerpať financie zo štrukturálnych fondov na podporu zdravotníctva či zasiahnutých odvetví.

Komisia minulý týždeň navrhla k doterajším 37 miliardám eur z kohéznej politiky vyhradeným na núdzové použitie uvoľniť ďalšie financie pôvodne určené na rozvojové projekty.

Ako to má fungovať:

  • štáty budú môcť prevádzať financie slúžiace na pokrytie potrieb spojených s pandémiou medzi jednotlivými fondmi (fond pre regionálny rozvoj, sociálny a kohézny fond);
  • peniaze budú môcť pružne prúdiť medzi jednotlivými regionálnymi úrovňami či tematickými oblasťami, aby ich bolo možné presmerovať do najviac zasiahnutých oblastí;
  • štáty sa nebudú musieť v niektorých prípadoch podieľať na projektoch vlastným spolufinancovaním.

Na čerpanie peňazí podľa nových pravidiel je potrebný ešte súhlas Európskeho parlamentu. (čtk)

Zdieľať

Vy máte ich firemné dlhopisy, oni dobrých právnikov a ochotu zahojiť sa na váš úkor

Medzi prvými porazenými v tejto kríze bude veľa majiteľov dlhopisov slovenských podnikov, predpovedá Filip Glasa z Finstat.sk. „Emitenti slovenských junk dlhopisov sú práve tí draví podnikatelia a žraločikovia, ktorí neváhajú potopiť svojich veriteľov a zahojiť sa na ich úkor.“

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku. Od októbra 2019 bol námestníkom pre prevádzku. Doterajšieho šéfa Igora Poláka odvolala správna rada ŽSR.

Zdieľať

Nemecký HDP klesne v 2. štvrťroku medzikvartálne o rekordných 9,8 %, odhadujú popredné hospodárske inštitúty. Išlo by o najhlbší prepad od začiatku zverejňovania dát v roku 1970 a dvojnásobný oproti roku 2009, keď udrela finančná kríza.

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“ Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať