Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave

Stovky miliónov eur minie štát zbytočne, len preto, že nezmenil nevýhodné pravidlá výkupu pozemkov. Zarobia na tom najmä špekulanti.

Kto systematicky sleduje, pre ktoré trasy diaľnic sa štát rozhoduje, môže na tom zarobiť mimoriadne dobre. Práve sa o tom presviedčajú ľudia, ktorí len nedávno nakúpili poľnohospodársku pôdu na miestach, kde štát plánuje diaľničný obchvat Bratislavy.

Už to dlho nepotrvá a za pôdu, ktorej meter štvorcový bežne stojí do 85 centov, zinkasujú aj stonásobok. Štát už totiž dáva do katastra prvé zmluvy na výkup pozemkov pod bratislavským obchvatom.

Pôvodní majitelia pozemkov, ktorí ich nedávno predali špekulantom, dostanú za pôdu trochu viac, ako keby ju predávali napríklad farmárom. Štát napriek tomu za pozemky na bratislavskú diaľnicu minie v najbližších týždňoch približne 300 miliónov eur. Väčšina z nich skončí zrejme u priekupníkov.

Na porovnanie, celý sociálny balík Ficovej vlády má vyjsť na 250 miliónov eur.

Prečo je to tak

Nemuselo to tak byť, ak by bolo vedenie ministerstva dopravy reagovalo na staršie varovania, že kým sa dostane výstavba diaľnic do fázy obchvatov veľkých miest, treba zmeniť spôsob výpočtu cien na výkup pozemkov pod diaľnicami. Keď štát pred stavbou diaľnice vytýči územie, na ktorom chce stavať, už sa naň nazerá ako na stavebné parcely.

Oceňuje ich znalec. Berie do úvahy aj to, že pôvodne to bola najmä oveľa lacnejšia pôda určená na pestovanie. Cenu zvykne stanoviť niekde uprostred – medzi cenou ornej pôdy a stavebnej parcely, vysvetľuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Pálenčár.

Zatiaľ čo cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie od 45 do 85 centov za meter štvorcový, pri stavebných pozemkoch sú rozdiely v cenách pozemkov najmä v závislosti od lokality výraznejšie.  Ceny ornej pôdy sa rátajú na desiatky centov, za stavebné pozemky sa platia desiatky eur za meter štvorcový.

Aj pre štát sa tak výkup v mestách predražuje o desiatky eur na meter štvorcový. Napríklad Bratislavčania zinkasujú podľa odhadu štátu za meter štvorcový ornej pôdy v priemere po 70 eur, majiteľom pôdy v žilinských úsekoch vyplatili za pozemky pod diaľnicou zhruba po 20 eur za meter štvorcový.

Bolo treba zmeniť pravidlá

Štát mal jednoduchú možnosť, ako neplatiť v Bratislave špekulantom za ornú pôdu ako za stavebné pozemky. Stačilo zmeniť vyhlášku či zákon a zaviesť nimi napríklad jednotné ceny na výkup bývalej ornej pôdy v prospech verejných stavieb za jednotnú cenu.

Rozpočet by bol ušetril stovky miliónov eur a aj tak by majitelia pozemkov boli dostali oveľa viac ako v prípade, že by cez pozemok neviedla diaľnica. „Je jedno, či je to infraštruktúra v Košiciach alebo v Bratislave, pokiaľ to predtým bola orná pôda,“ povedal Pálenčár.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Podľa Kovalčíka by bolo v poriadku, ak by sa pôda vykupovala povedzme aj za dvojnásobok jej trhovej hodnoty. „V praxi však ide na Slovensku o desať- aj viacnásobky. Neefektívne sa tak vynaložia stovky miliónov eur. To, pochopiteľne, vytvára priestor pre špekulantov, ktorí na štedrých cenách profitujú v najväčšom rozsahu,“ tvrdí Kovalčík.

Špekulanti chodili

O tom, že špekulanti si realitný biznis roka všimli, niet pochýb. Viacerí obyvatelia obcí pri Bratislave už v zime potvrdili telefonické ponuky na odkup ich ornej pôdy.

„Tvrdili, že skupujú pôdu, pretože keď budú mať dosť hektárov, dostanú príspevky z eurofondov,“ povedal pred časom majiteľ pôdy pri Dunajskej Lužnej, kadiaľ pôjde časť obchvatu nazývaná R7. Tá siaha od Bratislavy po Dunajskú Stredu.

Predávajúci tu majú inkasovať za pozemky v priemere po 40 eur za meter štvorcový.

Koľko stojí obchvat

  • Štát plánuje postaviť obchvat Bratislavy (D4) aj s napojením na Dunajskú Stredu (R7).
  • Tieto cesty predstavujú dokopy 59 km.
  • Majú stáť podľa odhadov asi 4 miliardy eur. V cene už má byť aj to, že na diaľnicu si požičia súkromník a štát mu potom bude cestu splácať. Volá sa to PPP.
  • V tejto cene však ešte nie je výkup pozemkov pod novú diaľnicu.
  • Ráta sa, že bude stáť asi 288 mil. eur.
  • Zahŕňa to výkup 4,9 mil. metrov štvorcových pôdy.
  • Z toho na R7 sa z potrebných 1,9 mil. metrov štvorcových vykúpilo zatiaľ 896 000 metrov štvorcových. Stálo to 27,4 mil. eur. Celkovo vyjdú tieto pozemky na 77,7 mil. eur.
  • Majitelia pôdy pod D4 zatiaľ žiadne peniaze nedostali. Národná diaľničná spoločnosť im práve posiela zmluvy, prípadne tie, ktoré sú už uzavreté, posiela na kataster. Až potom bude platiť. Pôjde o 210,8 mil. eur za 2,99 mil. metrov štvorcových.

Národná diaľničná spoločnosť hovorí, že za tamojšiu pôdu doposiaľ už zaplatili 27 miliónov eur. Spolu na pôdu pod cestou R7 potrebujú 77,7 milióna eur.

Samotný obchvat okolo Bratislavy – D4 – znamená realitný biznis za 210 miliónov eur. V priemere sa tam za meter štvorcový zaplatí asi 70 eur.

To neplatí plošne – čím bližšie k centru, tým viac peňazí za pôdu. Stavebné parcely v Bratislave sa pohybujú aj na úrovni 180 eur za meter štvorcový.

Spolu teda štát potrebuje na celú pôdu pod obrím obchvatom aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu takmer 300 miliónov eur. Pôvodne štátna expertíza hovorila ešte o takmer polovici miliardy eur. Väčšinu z toho spresnili znalecké posudky.

Tak či tak sa výkup pod 59 kilometrami diaľnic pri Bratislave dostane rádovo k cene, za ktorú si štát kupuje celé diaľničné stavby. Napríklad extrémne náročný 13,5-kilometrový úsek D1 pri Žiline, ktorého polovicu tvorí tunel Višňové, má celý vyjsť na 400 miliónov eur.

Navyše, hoci Národná diaľničná spoločnosť už rozposiela peniaze za pôdu a zazmluvňuje na odkup ďalšiu, nie je jasné, odkiaľ na ňu štát vezme. V platnom štátnom rozpočte totiž nič také nie je.

Ministerstvo dopravy môže rátať s tým, že ako každý rok nesplní plán čerpania eurofondov a zvyšné peniaze vloží do výkupu pozemkov. Národná diaľničná spoločnosť však môže pôdu kupovať aj na úver. Stačí, že sa tak rozhodne a nájde banku, ktorá jej na to požičia.

Dnes na DennikE.sk

Ľudia po pohreboch najviac ľutujú, že nič nepovedali, hovorí celebrantka z prírodného cintorína

Celebrantka Monika Suchánska. Foto – archív Moniky Suchánskej, Michal Jenčo
Celebrantka Monika Suchánska. Foto – archív Moniky Suchánskej, Michal Jenčo

Rodinní príslušníci a blízki po pohrebe najčastejšie ľutujú, že na ňom neprehovorili, hovorí Monika Suchánska, celebrantka rozlúčkových obradov. „Keď na ňom však prehovorili, nikdy to neľutujú.“ Obrad podľa nej nie je jednorazová záležitosť a môže navždy zmeniť vzťahy v rodine.

Minúta po minúte

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Obce by mohli pokutovať porušenie zákazov zastavenia a státia vozidiel. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej premávke, ktorý do parlamentu predložili koaliční poslanci.

Predkladatelia v dôvodovej správe vysvetlili, že „v súčasnosti je možné správny delikt držiteľa vozidla, tzv. objektívna zodpovednosť, prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor.“

Obec tak nemá možnosť vyhotovovať dôkazy ani vydávať meritórne rozhodnutia v takýchto prípadoch.

Pri zmene legislatívy argumentujú, že mnoho obcí, najmä okresné a krajské mestá, začalo riešiť problematiku parkovania rezidentov a jasne stanovili pravidlá, pričom realizovali príslušné dopravné značenie. Nemajú však kompetencie na kontrolu rešpektovania týchto pravidiel formou objektívnej zodpovednosti.

„Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby obec mala možnosť pokutovať držiteľa vozidla za porušenie jeho povinností, a tak zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky spočívajúce v zákaze zastavenia alebo státia vozidiel v územnej pôsobnosti konkrétnej obce,“ tvrdia predkladatelia.

Účinnosť novely v prípade jej schválenia navrhujú od 1. mája 2021. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať