Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Priekupníci strašia aj vyvlastnením, preto sú úspešní, hovorí aktivista

Ešte dávno predtým ako sa začne stavať diaľnica, už špekulanti vedia, kadiaľ povedie. Pozemky zvyknú skúpiť od ľudí, ktorí nevedia, že vďaka tomu prerobia. Foto - Tasr
Ešte dávno predtým ako sa začne stavať diaľnica, už špekulanti vedia, kadiaľ povedie. Pozemky zvyknú skúpiť od ľudí, ktorí nevedia, že vďaka tomu prerobia. Foto – Tasr

Keď ľudia vidia, že na ich pozemku chce štát stavať diaľnicu, zľaknú sa a sú náchylní predať pôdu lacno špekulantom, hovorí Richard Drutarovský, nezávislý poslanec mesta Prešov, majiteľ portálu vyvlastnenie.sk a občiansky aktivista v oblasti vyvlastňovania.

Ako štát dospeje k cene za výkup alebo vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicou?

Opiera sa o posudok, ktorý urobí súdny znalec.

Ako určí cenu znalec?

Znalci majú na určenie ceny niekoľko metód, z ktorých si vyberú. Pomôcť si môžu napríklad cenami pozemkov predávanými v približne rovnakom čase a mieste. Alebo, ak už Národná diaľničná spoločnosť na podobnom území vykupovala pozemky, znalec môže vychádzať z nich. Môže tiež priraďovať body, koeficienty podľa toho, ako ďaleko od centra obce je daný pozemok, aká je tam občianska vybavenosť. Z role na okraji dediny sa tak môže na papieri stať stavebný pozemok. Je tam dosť veľký priestor pre znalca, aby určil, ako bude postupovať. Znalci však robia posudky na základe objednávky a za peniaze od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá niekedy v objednávke naznačí znalcovi, akou metódou má postupovať.

Majú znalci také voľné ruky, že zatiaľ čo jeden ocení parcelu na pár centov, iný môže podobnú parcelu oceniť na desiatky eur?

Nie, až takú voľnosť nemajú. Ich názory sa môžu do istej miery líšiť, ale stále je tu zákon o znalcoch a vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalcov usmerňuje aj Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý vydáva metodické usmernenia o oceňovaní nehnuteľností. Znalcov môže disciplinárne stíhať ministerstvo spravodlivosti, môže im dať pokuty, prípadne odobrať oprávnenie na činnosť znalca, ak by postupovali svojvoľne, čo sa aj deje.

Majú mantinely napríklad v tom, že ak ide o ornú pôdu určenú na stavbu diaľnice, cena môže byť od -do?

Nie, takto konkrétne ceny pozemkov v predpisoch už dlho určené nie sú. Kedysi bolo takzvané bodové hodnotenie, ale to bolo voči majiteľom pozemkov často nespravodlivé, a tak sa v roku 2004 od toho upustilo. Nespravodlivosť zatiaľ ostala pri vyvlastňovaní stavieb na bývanie.

Čím to je, že orná pôda v Bratislave určená pre diaľnicu sa ocení na 70 eur za štvorcový meter, čo síce nie je na úrovni stavebnej parcely, ale je to viac, než stojí orná pôda, ktorá vychádza na pár desiatok centov za štvorcový meter?

Ľudia z Národnej diaľničnej spoločnosti majú skúsenosti s výkupmi pôdy. Vedia, že od istej hranice si už vlastníci povedia, že ponúknutá cena je dobrá a nikto iný by takú neponúkol. Poznám ľudí, ktorí sú spokojní s cenou, čo dostali. Pri Prešove napríklad vykupovala NDS pozemky v lese zhruba po 50 eur za meter štvorcový, čo by dnes nikto na voľnom trhu za takú cenu nekúpil. Vlastníkov motivuje na dohodu aj 20-percentný bonus v prípade podpísania zmluvy, o ktorý by prišli v prípade vyvlastnenia.

Kedy sa pri príprave diaľnice z poľnohospodárskej pôdy stáva stavebná parcela?

Dôležité je, čo je v územnom pláne. Keď je v územnom pláne zakreslené, že je to pozemok pre budúcu dopravnú stavbu diaľnice, aj keď stále je to ešte v katastri orná pôda, už je jasné, že tam v budúcnosti bude stáť stavba. Keď niekto developuje ornú pôdu za dedinou a poslanci obecného zastupiteľstva schvália jej zmenu v územnom pláne na stavebné parcely, stále je to orná pôda, stále tam nájdete rásť kukuricu, ale už v tom okamihu sú ľudia schopní predať tie pozemky za omnoho vyššie ceny.

Ešte predtým sa môžu špekulanti pozerať v rámci posudzovania vplyvov diaľnice na to, kadiaľ štát kreslí nové cesty. Prístupov k tomu je viac než dosť. Je toto tá fáza, keď nastupujú špekulanti, alebo je tým momentom až vydanie územného rozhodnutia?

Proces schvaľovania územného plánu je verejný. Potom prichádza ďalší okamih, keď je vydané územné rozhodnutie. Vtedy je už úplne jasné, na ktorých parcelách bude diaľnica lokalizovaná. Inak povedané, už sa vie, ktorý pozemok je pod budúcou diaľnicou a ktorý vedľa. Ak sa posuniete na mape o desať metrov, už je cena pozemku úplne iná. Toto je ten okamih, ktorý môžu využiť lepšie informovaní priekupníci. Keď je vydané územné rozhodnutie, nasleduje zápis predkupného práva štátu do katastra na konkrétne parcely. Tesne predtým prichádzajú priekupníci za nie veľmi dobre informovanými obyvateľmi, ktorým pritom stačí ísť na stavebný úrad a vyžiadať si kópiu územného rozhodnutia a geometrického plánu.

Ako rýchlo sa to deje?

Vzniká priestor týždňa, možno mesiaca, kým sa rozkríkne, ako je to s diaľnicou. Stretol som sa s tým, že neinformovaní ľudia predali pozemky priekupníkom po vypočutí rôznej legendy.

Čo ľuďom hovoria?

Napríklad im povedia, že „bude tu stáť diaľnica, bude sa vyvlastňovať“. Ľudia, ktorí tomu nerozumejú, sa začnú báť a predajú v tom okamihu pozemky za rádovo nižšiu cenu, ako by im za ne neskôr vyplatila NDS. Tým, že NDS nerada hovorí o tom, ako pozemky vykupuje, a je známa skôr kontroverznými vyvlastňovaniami, tak verejnosť vo všeobecnosti nevie, za koľko sa vykupuje. Vlastníci sa však môžu pozrieť do centrálneho registra zmlúv na internete, kde NDS zvykla kúpne zmluvy zverejňovať, a vytvoriť si orientačný obraz o cenách, no v praxi to urobí málokto. Potom, keď niekto príde s tým, že kúpi štvorcový meter nevyužívanej pôdy za 3 eurá, tak si človek môže povedať, aké je to výhodné. Priekupník to potom predá štátu za desaťnásobne vyššiu cenu.

Robilo sa niečo proti tomu?

Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (prvá vláda Róberta Fica, pozn. red.) sa zaviedlo ako jedno z opatrení, že sa predkupné právo štátu zapisuje do katastra. Ale dovolím si povedať, že to často nefunguje, dobre informovaní priekupníci to ľahko obídu.

Prečo?

Keď sa človek pozrie do katastra a vidí, že na susedných pozemkoch už je zapísané predkupné právo, ľahšie uverí priekupníkovi, že NDS si robí zálusk aj na jeho pozemok. Keď sa povie predkupné právo štátu, vtedy sa niektorí ľudia naozaj zľaknú, pretože nerozumejú tomu, ako vykupovanie a vyvlastňovanie funguje.

Kedy sa pôda na pestovanie reálne premení na stavebnú parcelu aj na katastri?

Orná pôda je chránená špeciálnym zákonom. Pozemkový odbor na okresnom úrade ju musí vyňať z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Toto si pri výstavbe diaľnic zabezpečuje NDS až po vykúpení alebo vyvlastnení pôdy.

Čiže špekulanti sa nemusia trápiť s pozemkovým úradom, to zostane na štáte?

Oni to vôbec nemusia riešiť, nechávajú ornú pôdu ornou pôdou.

Dnes na DennikE.sk

  • Automobilky: Volkswagen hrozí prepúšťaním, vyzýva ECB, aby urýchlila nákup dlhopisov firiem
  • Obchod: V nedeľu budú všetky obchody na Slovensku zatvorené, musia robiť povinnú dezinfekciu priestorov
  • USA: Snemovňa reprezentantov schválila balík za 2,2 bilióna eur
  • Trhy: Wall Street v piatok padla o zhruba 3-4 percentá, za celý týždeň však rástla
  • Napíšte nám: Ako sa darí vašej firme? Čo by vám pomohlo?
  • Ekonomický newsfilter: Nezamestnanosť sa šíri ako vírus a vláda znova váha
Zdieľať

Aktuálny zoznam návrhov na pomoc podnikom, o ktorom koalícia rokuje

Ilustračné foto N - Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto N – Tomáš Hrivňák

Pozrite si zoznam ekonomických opatrení, o ktorých rokuje koalícia.

  • Hlavnou novinkou je predbežná dohoda, že za ľudí, ktorých firma neprepustí, ale nemá pre nich prácu, bude platiť štát 60 %  a firma pridá ďalších 20 %.
  • Živnostníci by mali predbežne očakávať odpustenie minimálnych odvodov na tri mesiace.
  • S dohodou o odklade splátok bankových úverov sa ráta, ale oficiálne rokovania s bankami sa ešte nezačali.
  • Všetci predpokladajú, že dohoda medzi stranami o konečnom tvare opatrení padne v pondelok alebo utorok.
Zdieľať

Pred obchodmi merať teplotu zatiaľ nebudú, pred fabrikami a nemocnicami od pondelka

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Obchodom zatiaľ štát nenariadil merať telesnú teplotu zákazníkov, reťazce naznačovali, že na to nemajú dosť teplomerov a personálu. Od pondelka 30. marca by mali nemocnice a priemyselné podniky merať teplotu všetkým ľuďom, ktorí chcú vstúpiť do ich priestorov.

Zdieľať

Železnica je pacient s hnijúcimi údmi, vraveli kritici z OĽaNO. Teraz sa môžu na ministerstve ukázať

Špecialisti OĽaNO na dopravu, exposlanec Ján Marosz a jeho poradca Jiří Kubáček budú mať na ministerstve na starosti aj železnice. Foto N - Tomáš Benedikovič
Špecialisti OĽaNO na dopravu, exposlanec Ján Marosz a jeho poradca Jiří Kubáček budú mať na ministerstve na starosti aj železnice. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na ministerstvo dopravy prišli aj nominanti z OĽaNO, ktorí doteraz hlasno kritizovali pomery na železnici. Nový štátny tajomník Marosz a jeho poradca Kubáček ju označovali za pacienta, ktorému treba odrezať hnijúce údy.

Zdieľať

Prešli sme na režim absolútneho šetrenia. S deťmi sa snažíme jesť len dvakrát denne (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú 4: „Prešli sme na režim absolútneho šetrenia. S deťmi sa snažíme jesť len dvakrát denne.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Zväz ambulantných poskytovateľov zásadne odmieta navrhnutý preddavkový spôsob úhrad poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti so šírením pandémie.

Jeho  cieľom má byť zabezpečenie dlhodobej stabilizácie financovania a kontinuálnej udržateľnosti chodu ambulantného sektora.

Zuzana Dolinková, predsedníčka predstavenstva a výkonná riaditeľka ZAP: „Opatrenie predsedu vlády Igora Matoviča, ktorým bolo uložené Ministerstvu zdravotníctva SR a zdravotným poisťovniam garantovať ambulantným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhrady počas obdobia pandémie vo výške 75% priemerných mesačných platieb za predchádzajúci rok nemožno v žiadnom prípade považovať za akúkoľvek preddavkovú platbu, čo v skutočnosti znamená len inú formu pôžičky.“

V aktuálnej situácii môže byť podľa nej minimálnou garanciou udržania prevádzky každej ambulancie len jasne deklarovaná, priama a nenávratná paušálna mesačná úhrada, ktorá bude zároveň východiskovým bodom pre financovanie ambulancií a udržanie zákonom stanovenej siete ambulantných poskytovateľov aj po prekonaní tejto krízy.

Zdieľať

Ratingová agentúra Fitch Ratings zhoršila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Británie o jeden stupeň na úroveň AA-. Predpokladá, že na britské verejné financie bude mať negatívny vplyv epidémia. (čtk)

Zdieľať

Akcie v USA sa dnes po trojdennom raste oslabili. Dow Jonesov index klesol o 4,06 percenta. Znovu sa objavili obavy o ďalší osud americkej ekonomiky, časť strát zmazalo schválenie rekordného 2,2-biliónového balíka v Snemovni reprezentantov.

Ako dnes strácali akcie na Wall Street

  • Dow Jones klesol o 4,06 percenta na 21 636,78 bodu. Za celý týždeň síce narástol najviac od júna 1938 (o 12,84 percenta), stále je však hlboko pod februárovými maximami.
  • Širší index Standard & Poor’s 500 sa oslabil o 3,37 percenta na 2541,47 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa znížil o 3,79 percenta na 7502,38 bodu.
  • S&P 500 a Nasdaq vykázali tiež vysoký nárast za týždeň (o 10,21 a 9,03 percenta), čo je najviac od marca 2009.

Čo ovplyvňovalo trhy

  • Snemovňa reprezentantov dnes nadviazala na senát a schválila rekordný balík na podporu americkej ekonomiky. Stimuly dosahujú 2,2 bilióna dolárov v podporách, úveroch a garanciách.
  • Obavy z koronavírusu – USA v počte nakazených prekonali Čínu a Taliansko.
  • Dnešná štatistika nálady amerických spotrebiteľov – klesla najhlbšie za takmer tri a pol roka. Mesačný pokles bol najvyšší od roku 2008, napísala agentúra Reuters.

Aj európske akcie začali klesať

  • Oslabili sa po tom, čo sa predstavitelia EÚ nezhodli na podobe podporných opatrení pre ekonomiky.
  • Paneurópsky index Stoxx 600 dnes klesol o 3,26 % a uzavrel na 310,9 bodu. Prerušil tak trojdenný rast. Za celý týždeň si však pripísal zhruba šesť percent, čo predstavuje jeho najvýraznejší týždenný nárast od roku 2011. K dnešnému poklesu prispela aj správa, že koronavírusom sa nakazil britský premiér Boris Johnson.
  • Nemecký akciový index DAX dnes klesol o 3,68 percenta a uzavrel na 9632,52 bodu.
  • Hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 sa prepadol o 5,25 percenta na 5510,33 bodu.
  • Výrazný pokles dnes zaznamenali napríklad akcie európskych výrobcov automobilov. Akcie nemeckého automobilového koncernu Volkswagen sa prepadli o vyše 7 percent. Šéf VW Herbert Diess uviedol, že koncern by mohol prikročiť k znižovaniu počtu zamestnancov, ak sa šírenie vírusu nepodarí dostať pod kontrolu.

Ceny ropy ďalej padajú

  • Severomorská ropa Brent vykazovala okolo 18.00 SEČ pokles o 6,5 percenta na 24,63 dolára za barel.
  • Americká ľahká ropa West Texas Intermediate (WTI) strácala 4,4 percenta na 21,60 dolára za barel.
  • Dôvodom je negatívny vplyv koronavírusu na dopyt. Šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol vo štvrtok večer uviedol, že dopyt po rope by mohol tento rok klesnúť o 20 percent, pretože tri miliardy ľudí nemôžu pre šírenie koronavírusu cestovať. Vlani svetový dopyt po rope predstavoval 100 miliónov barelov denne.
  • Poklesu nezabraňujú ani opatrenia centrálnych bánk a vlád na podporu ekonomiky. Od začiatku roka ropa zlacnela takmer o dve tretiny, upozorňuje agentúra Reuters.

Trhy sa upokojili – dolár strácal

  • Americký dolár za celý týždeň ku košu mien zaznamenal najvyššiu stratu za desať rokov. Na začiatku mesiaca dolár prudko rástol, pretože investori v obavách z dôsledkov pandémie masívne kupovali najlikvidnejšiu menu na svete. Tento týždeň však trh upokojili stimulačné snahy vlád a centrálnych bánk v biliónoch dolárov, čo pomohlo k rastu ďalších popredných svetových mien.
  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných mien, sa znížil o jedno percento na 98,41 bodu. Za celý týždeň dolárový index klesol o 3,9 percenta, najviac od marca 2009. Voči euru sa dolár oslabil o 0,8 percenta na 1,1122 USD a k jenu o 1,4 percenta na 107,87 JPY. Kurz eura voči jenu sa znížil o 0,6 procenta na 119,96 JPY. (čtk, n)
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot - Google
Vývoj Dow Jonesovho indexu. Screenshot – Google
Zdieľať

Platobnej neschopnosti sa obáva každá piata nemecká firma. „Bez ráznych opatrení budeme svedkami ekonomických škôd historických rozmerov,“ komentoval prieskum vplyvu koronavírusu prezident Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Eric Schweitzer.

Podľa prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 15 000 podnikov, vyše 80 % nemeckých firiem počíta tento rok s výrazným poklesom tržieb.

Viac než štvrtina z anketovaných podnikov očakáva pokles tržieb v tomto roku minimálne o 50 %. Iba 4 % predpokladajú, že k poklesu ich tržieb nedôjde.

Nemecko prijalo v posledných dňoch viacero opatrení na pomoc ekonomike. V stredu nemecký parlament schválil balík opatrení na zmiernenie dôsledkov šírenia nového koronavírusu v celkovej hodnote takmer 1,1 bilióna eur.

Zdieľať

Od zajtra musia obchody na Slovensku povinne zaviesť prednostné hodiny pre nákupy seniorov od 9.00 do 12.00 h, schválila to v uznesení vláda. Vyhradený čas pre starobných dôchodcov, ktorí majú viac ako 65 rokov, musia predajne dodržiavať od pondelka do soboty, v nedeľu budú obchody zatvorené.

Zdieľať

Minister Krajčí odvolal šéfku Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ľubicu Hlinkovú

Ľubica Hlinková počas štvrtkovej tlačovej konferencie. Foto - tasr
Ľubica Hlinková počas štvrtkovej tlačovej konferencie. Foto – tasr

Minister zdravotníctva Marek Krajčí odvolal šéfku štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ľubicu Hlinkovú. Ešte vo štvrtok pritom bola na tlačovej besede s premiérom a ministrom.

V rozhodnutí, ktoré jej doručili, podľa informácií Denníka N nebolo odvolanie zdôvodnené.

„Ministerstvo zdravotníctva ako jediný akcionár VšZP rozhodlo o zmene na poste generálneho riaditeľa. K uvedenému rozhodnutiu pristúpilo z dôvodu identifikovania potreby zefektívnenia činnosti poisťovne v súvislosti s potrebou prijatia nevyhnutých opatrení zdravotnej poisťovne vyplývajúcich zo situácie týkajúcej sa ochorenia COVID-19,“ uviedla neskôr hovorkyňa ministerstva.

Hlinková sa do vyššej funkcie dostala za riaditeľa poisťovne Marcela Foraia, ktorý musel odísť po zmluvách s tetou Ankou.

Post šéfky jej potom ponúkla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, keď sa funkcie v septembri 2018 vzdal Miroslav Kočan. Hneď od začiatku svojho pôsobenia musela Hlinková vysvetľovať, ako získala byt od ministerstva vnútra s rozlohou 84 štvorcových metrov v Bratislave za menej ako desaťtisíc eur.

Poverený riadením poisťovne až do výsledku riadneho výberového konania bude jeden z aktuálnych členov predstavenstva poisťovne. (n, tasr)

Archívny rozhovor s Ľubicou Hlinkovou

Zdieľať

Spotrebiteľská dôvera v USA klesla v marci najnižšie od októbra 2016, jej oslabenie bolo najvýraznejšie od finančnej krízy v roku 2008. Američania sa pre pandémiu koronavírusu obávajú o ďalší vývoj ekonomiky.

Index spotrebiteľskej dôvery sa znížil na 89,1 bodu z februárových 101 bodov, analytici očakávali pokles na 90 bodov, píše CNBC.

Hlavný ekonóm výskumu Richard Curtin upozornil, že marcový pokles indexu bol štvrtý najväčší za takmer 50 rokov.

Podľa neho bude ďalší vývoj závisieť od toho, ako sa bude dariť spomaľovať koronavírus a ako rýchlo dostanú domácnosti peniaze na zmiernenie finančných problémov.

Ekonómovia sledujú údaje o spotrebiteľskej dôvere veľmi pozorne. Snažia sa z nich odvodiť budúci vývoj spotrebiteľských výdavkov, ktoré v USA zabezpečujú vyše dve tretiny ekonomickej aktivity.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať