Výrobca kanónov dostal od SNS peniaze na výskum srdcových chorôb

Štátnu firmu Konštrukta – Defence si SNS zvykla využívať ako prietokovú inštitúciu, cez ktorú môžu prúdiť štátne peniaze do neznámych rúk.

Nenápadný podnik z Dubnice nad Váhom zapojilo ministerstvo obrany do projektu obrnených transportérov za 400 miliónov, na ktorom predsedovi Andrejovi Dankovi mimoriadne záleží. Konštrukta má byť formálnym dodávateľom vozidiel, reálne ich však vyrobia subdodávateľské firmy.

Keďže obchod nabral meškanie, vymysleli nominanti SNS pre Konštruktu iný projekt – tesne pred Vianocami si od nej objednali húfnice Zuzana za 172 miliónov, o ktoré nestáli ani samotní vojaci.

Najnovšie táto vojenská firma uspela aj na ministerstve školstva, ktoré je tiež pod kontrolou SNS. Ministerka Martina Lubyová s ňou podpísala zmluvu, vďaka ktorej získa pol milióna eur na výskum v oblasti biomedicíny.

Popri výrobe kanónov tak majú ľudia z Konštrukty pracovať aj na „zlepšení diagnostiky liečby kardiovaskulárnych ochorení“. „Disponujeme odbornými kapacitami a sme schopní reagovať nielen v oblasti obranných technológií, ale aj pri najnovších spoločenských trendoch v ďalších oblastiach,“ hovorí technický riaditeľ Konštrukty Miroslav Turoň.

Na ministerstve školstva boli firmou dokonca takí nadšení, že jej žiadosti dali hodnotitelia maximálny počet bodov, teda 400 zo 400 možných. Konštrukta tak zatienila aj spoločnosť MultiplexDX, ktorú založili slovenskí vedci, ktorí sa po dlhoročných pobytoch v USA či Kanade vrátili domov.

Firma MultiplexDX robí biomedicínu ako svoj „core business“, snaží sa vylepšovať metódy na diagnostiku rakoviny. Na jeseň uspela aj v medzinárodnej súťaži medicínskych startupov vo Varšave. V súťaži ministerstva školstva však na ňu žiadne stimuly nevyšli – na rozdiel od vojenskej firmy Konštrukta.

„Považujem za veľmi neštandardné, aby firma, ktorá sa zaoberá zbrojárstvom, dostala stimul na medicínu,“ poznamenal zakladateľ spoločnosti MultiplexDX Pavol Čekan, ktorý pôsobil na prestížnej Rockefellerovej univerzite či v Národnom rakovinovom inštitúte vo Washingtone.

SNS a veda

Rozdeľovanie stimulov na vedu vyústilo začiatkom tohto roka do aféry, ktorá začala pripomínať kauzu, po ktorej v lete 2017 skončil minister školstva Peter Plavčan z SNS. Aj jeho nástupkyňa Martina Lubyová musí vysvetľovať, akým spôsobom jej podriadení rozdeľovali peniaze na rozvoj vedy.

V jej prípade ide o 33,4 milióna eur, ktoré na rozdiel od Plavčanovej éry nepochádzajú z eurofondov, ale priamo zo štátneho rozpočtu. Podľa pôvodnej myšlienky mali byť určené na podporu sľubných firiem, aby im pomohli etablovať sa na trhu alebo aby mohli pokročiť s nejakým výskumným projektom.

Nominanti Andreja Danka si však toto zadanie vysvetlili tak, že peniaze na vedu môžu prideliť hocikomu. Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že vôbec najúspešnejšími žiadateľmi boli firmy podnikateľa Martina Babiara, ktorý v minulosti podnikal aj s predsedom SNS Andrejom Dankom. Hoci Babiarove firmy vo vedeckej komunite nikto nepozná, na výskumné projekty získali štyri milióny eur.

Ďalších 1,2 milióna zase získala neznáma firma Neuropower, ktorá podľa zistení poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej i televízie Markíza sídli v budove, kde o nej nepočul ani vrátnik.

Navyše sa ukázalo, že niektoré hodnotiace posudky mali od slova do slova zhodné pasáže, hoci ich mali písať rôzni hodnotitelia. Mená hodnotiteľov ministerstvo neprezradilo – odvolalo sa na ochranu osobných údajov podľa smernice GDPR.

Firma s utajenými zmluvami

Dotácia pre firmu Konštrukta vyzerá byť v tomto kontexte ako ten lepší prípad. Aspoň na prvý pohľad. Na rozdiel od iných podporených žiadateľov je skutočnou firmou, ktorá zamestnáva okolo 60 ľudí a má aj bohatú históriu.

Založili ju ešte v 50. rokoch, aby sa venovala vývoju a skúšaniu rôznych typov zbraní. Jediným akcionárom je ministerstvo obrany, ktoré riadia Dankovi nominanti. Formálne to teda vyzerá tak, že štát dal dotáciu svojmu vlastnému podniku.

V skutočnosti je však Konštrukta firmou, ktorá môže tieto peniaze jednoducho vyplatiť súkromníkom bez akejkoľvek verejnej kontroly.

Analytik Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska chcel napríklad zistiť, akých subdodávateľov zapojila Konštrukta do výroby prototypu nového transportéra, na ktorý išlo šesť miliónov eur. Konštrukta odmietla zoznam firiem zverejniť.

Dubéci sa rozhodol využiť všetky zákonné možnosti a podal návrh na priestupkové konanie, ktoré sa skončilo v jeho prospech. Ani potom však informácie nezískal. „Keď okresný úrad konštatoval, že Konštrukta porušuje zákon, tak mi poskytli len názvy dvoch hlavných subdodávateľov, ktorí boli aj tak verejne známi. Kompletný zoznam naďalej utajujú,“ hovorí Dubéci.

„Pomôžu nám s pretlakovou komorou“

O stimul ministerstva školstva sa Konštrukta nemohla uchádzať sama, potrebovala takzvaného spoluriešiteľa z akademickej sféry. To sa aj stalo. Pri žiadosti o peniaze sa spojila s Centrom experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied.

Profesor Ján Slezák, vedecký pracovník z Ústavu pre výskum srdca, ktoré patrí pod toto centrum, tvrdí, že Konštrukta im má dodať potrebné technické riešenie, aby vedeli pripraviť hyperbarickú komoru. Ide o zariadenie pripomínajúce zasklený sarkofág, kde sa liečia napríklad pacienti s nedostatočným prekrvením končatín.

Prečo do takéhoto projektu išli práve s vojenskou firmou? „Hľadali sme vhodného partnera a zistili sme, že Konštrukta – Defence dlhodobo udržiava úzke vzťahy s ústavmi akadémie vied aj so slovenskými univerzitami. Zároveň má dobré skúsenosti s riešením pretlakových komôr a priestorov využívaných pri zbraňových systémoch,“ hovorí Slezák.

Denník N sa na vierohodnosť tohto vysvetlenia spýtal vedcov z iniciatívy Žijem vedu, ktorá sa okrem iného snaží poukazovať na nepriehľadné rozdeľovanie peňazí.

Členovia iniciatívy sa pozastavili už nad tým, že za pol milióna zo štátnych peňazí sa má robiť nová hyperbarická komora. Tento typ zariadenia je totiž bežne dostupný na trhu, predáva sa za sumu od štyri tisíc eur.

Základný výskum vo vojenskej firme

Samotná Konštrukta vysvetľuje svoj angažmán podobne. Technický riaditeľ Turoň hovorí, že vojenská firma dlhodobo spolupracuje s akademikmi a hľadala nové možnosti, kde využije svoje know-how. Tak sa prihlásila o stimul ministerstva školstva.

„V našej bohatej minulosti od roku 1953 sme sa zaoberali mnohými výskumnými a vývojovými projektmi aj z medicínskeho prostredia. Týkali sa napríklad rôznych zariadení na polohovanie pacientov, ortopedických náhrad, dýchacích prístrojov,“ hovorí Turoň.

Polmiliónová dotácia od ministerky Lubyovej však má smerovať na úplne iný typ projektu, než doteraz v Dubnici robili. Konštrukta sa hlásila o peniaze v kategórii „Biomedicína a inteligentné technológie pre kvalitu života a zdravia“. Podľa zmluvy by mala robiť takzvaný základný výskum, keď sa vedci snažia odhaliť základné príčiny, ako veci fungujú.

Základný výskum väčšinou robia akademické inštitúcie – firmy sa mu spravidla nevenujú, pretože nie je komerčne zaujímavý. „Nikdy som nepočul o tom, že by sa Konštrukta venovala tejto oblasti,“ hovorí exminister obrany a poslanec zo SaS Ľubomír Galko.

Podobne hovorí aj bývalý dlhoročný úradník ministerstva obrany, dnes tieňový minister obrany OĽaNO Jaroslav Naď. „Nemám žiadnu informáciu, že by sa Konštrukta tejto oblasti niekedy venovala a mala v tom nejakú odbornosť,“ hovorí Naď.

O medicínskych projektoch ani slovo

Informácie o tom, že by Konštrukta v posledných rokoch robila nejaký medicínsky výskum, sa nedajú nájsť ani vo verejne dostupných dokumentoch. Napríklad vo výročnej správe z roku 2016 (novšia zatiaľ nie je zverejnená) spomína Konštrukta len aktivity, ktoré sa týkajú armády: modernizácia pásových bojových vozidiel pechoty, vylepšovanie systému riadenia paľby húfniciam, skúšky výbušnín a podobne.

Nepíše sa v nej o ničom, čo by pripomínalo medicínu. Žiadnu informáciu o medicínskom výskume nemá Konštrukta ani na webových stránkach.

Denník N sa spýtal Konštrukty, koľko teda zamestnáva odborníkov v oblasti biomedicíny a na akých konferenciách či v akých publikáciách doteraz prezentovala svoje výsledky.

Turoň odpísal, že mená odborníkov nemôže prezradiť z dôvodu ochrany osobných údajov. Neprezradil ani výsledky medicínskych výskumov, pretože o tých majú podľa neho informovať akademické ústavy, s ktorými Konštrukta spolupracuje.

„Naše webové stránky skutočne nezahŕňajú odkazy na výskumnú problematiku. V súčasnosti pripravujeme ich aktualizáciu, kde budeme uvádzať aj aktuálne riešené projekty,“ dodal Turoň.