Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Brexit môže znamenať aj to, že do Británie už nepreveziete ani horalku

Lucia Kleštincová. Foto - archív L. K.
Lucia Kleštincová. Foto – archív L. K.

LUCIA KLEŠTINCOVÁ sa narodila v roku 1985 v Bratislave, vyštudovala medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a manažment verejnej správy na London School of Economics. Od roku 2013 pracuje v Európskej komisii na Generálnom riaditeľstve pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie, malé a stredné podniky ako poradkyňa riaditeľa, ktorý je zodpovedný za konkurencieschopnosť. Viac ako dva roky koordinuje prípravu EÚ na brexit. Je slobodná, bezdetná, žije v Bruseli.

Všetky vyjadrenia v tomto článku sú osobné názory Lucie Kleštincovej a nemusia odrážať oficiálne stanovisko Európskej komisie.

Túžili ste pracovať v Európskej komisii? Zvonku to vyzerá ako ťažkopádna a byrokratická inštitúcia.

Od začiatku som sa pohybovala okolo politického aktivizmu, pričom som chcela, aby to, čo robím, malo aj spoločenský dosah. Počas štúdia sa stala práca pre európske inštitúcie mojím vysnívaným džobom. Lákalo ma zažiť zblízka procesy, pri ktorých vznikajú európske politiky.

Bolo ťažké sa tam dostať? Nejde o džoby pre vyvolených?

Verejnosť si to asi myslí, lebo sa jej miešajú posty úradníkov a politikov. Je to však inak. Dostať sa tam môže každý šikovný človek, ktorý prejde ťažkými pohovormi. Áno, stať sa euroúradníkom je náročné, výberový proces je dlhý a komplikovaný, pričom každý súťaží s desiatkami tisícov iných uchádzačov, ktorí sa hlásia z celej Európy.

Ako vyzerajú pohovory?

Ide o viackolové konanie, v rámci ktorého sa postupne testuje logické myslenie, abstraktné myslenie, zručnosti, práca v tíme, kritické myslenie, to, ako človek rozumie číslam, ako vie prezentovať veci. Kto tým všetkým prejde, dostane sa na takzvaný rezervný zoznam, kde čaká na voľnú pracovnú pozíciu.

Mnohí aj prejdú prvotnými testami, ale nedostanú sa nad čiaru, lebo existuje priveľa záujemcov na málo miest. Uspeje len promile najlepších. Voľné pozície sú publikované na webe a ľudia z rezervného zoznamu sa na ne môžu hlásiť.

Pošlú životopis a motivačný list, teda ďalšia fáza prebieha ako klasické pracovné pohovory. Keď ich pozvú, opäť prechádzajú množstvom kôl výberového procesu. Na pohovore sa už stretávajú so svojimi budúcimi šéfmi a s ľuďmi z rôznych tímov, ktorí si ich testujú, až nakoniec môže prísť konkrétna ponuka.

Aká dlhá je skúšobná doba?

Deväť mesiacov. Po nej vás opäť hodnotia a rozhodnú sa, či dostanete dlhodobý kontrakt so štatútom euroúradníka. Je to veľmi transparentný, náročný a zároveň stresujúci proces, ktorý môže trvať aj dva či tri roky. Ak to úplne zjednoduším, na to, aby som dostala svoje miesto, som musela poraziť desaťtisíce uchádzačov, ktorí mali záujem o to isté.

Pojem euroúradník je dnes kdekomu na smiech, keďže o práci týchto ľudí kolujú rôzne urbánne legendy spojené s tým, že vymýšľajú nezmysly. Stretávate sa s podobnými reakciami aj vo svojom okolí?

Samozrejme, mnohým nejde do hlavy, prečo som sa „schovala“ do euroinštitúcie. Pýtajú sa, prečo mladosť trávim vo verejnej správe. Mrzí ma to, lebo podľa mňa je kľúčové, aby v takých inštitúciách robili čo najkvalitnejší ľudia. A aby sa to dialo, musia byť tie pozície atraktívne.

Keď sme do EÚ vstupovali, bolo sexi robiť euroúradníka, dnes je to, naopak, na hrane. Musíme vysvetľovať, prečo trebárs radšej nepodnikáme. Od štátu aj EÚ síce očakávame exkluzívne služby na úrovni, ale čudujeme sa, ak majú pre ne pracovať najlepší z najlepších.

Je to dobre platená práca?

Záleží na potrebách konkrétneho človeka. Poznám ľudí, ktorí by to nešli robiť. Mnohí sa mylne domnievajú, že je o nás postarané ako o vysokých politikov, že máme autá a vlastných šoférov. Sú to mýty, hoci na slovenské pomery je ten plat, samozrejme, slušný. Nepríde mi však celkom férové hovoriť o výške platu, ak to nerobia všetky profesie.

Nie všetky sú platené z verejných zdrojov.

Ak od úradníkov očakávame kvalitné verejné služby, že budú excelentne pripravení, pričom musia každý deň mnohí z nich fungovať v štyroch jazykoch s 27 národnosťami, tvoriť politiky v komplexnom svete a hľadať kompromisy v komplikovaných témach, musia byť adekvátne zaplatení.

Mali by sa už skončiť časy, keď úradníkov berieme ako náklad, ako nutné zlo. Naopak, mali by byť vnímaní ako partneri občanov pri vytváraní spokojnej a prosperujúcej spoločnosti.

Od britského referenda v roku 2016 pracujete na brexite. Dolná komora britského parlamentu pred pár dňami nepodržala Theresu May pri hlasovaní o dohode, ktorú za Veľkú Britániu vyrokovala s EÚ. Čo sa udeje 29. marca 2019 a čo to bude znamenať?

V ten deň vyprší dvojročná lehota, v rámci ktorej Veľká Británia musí odísť z EÚ. Z tohto dôvodu s ňou rokujeme o tom, ako ten odchod bude vyzerať. Krok Britov ma inak ľudsky veľmi mrzí, lebo EÚ vnímam ako najlepší integračný projekt na planéte. Žijem v demokracii a rešpektujem názor britskej verejnosti, rozhodne to však pre EÚ bude strata.

V Británii počuť hlasy, že referendum by sa malo opakovať, lebo občania nemali dosť informácií o dôsledkoch brexitu. Iniciátori odchodu z EÚ naozaj nepekne zavádzali verejnosť, je však v poriadku opakovať plebiscit v krajine, ktorá si ctí tradície demokracie?

Už dva roky sa stretávam a debatujem s tamojšími občanmi, zástupcami rôznych skupín a firiem, mám teda solídnu spätnú väzbu. Žiaľ, život je taký, že niekedy máme len jednu šancu a každý je zodpovedný za svoj osud.

Ľudia v referende rozhodli. Pri každom plebiscite sa rozhodujú iba na základe informácií, ktoré práve majú. To, že nie všetci sú schopní z množstva informácií dešifrovať, ktoré sú pravdivé, sa deje. Naozaj sa však nedá nič robiť, ak v krajine funguje propaganda a riadená dezinformačná kampaň – nie sú zodpovedné zložky štátu, aby tomu čelili a bránili? Mnohí Briti sa dnes cítia ako obete komunikačnej kampane. Verím, že sa z toho aspoň všetci poučíme. To, čo sa stalo, je svojím spôsobom tragédia pre demokraciu.

Prečo? Ľudia sa slobodne rozhodli. Ak to dnes ľutujú, je to tiež v poriadku.

Práve preto, že mnohí sa cítia podvedení, lebo ich v kampani naozaj oklamali. Vôbec netušili, čo ich čaká a ako to skomplikuje životy im aj ich deťom. Celkovo je to výzva aj pre všetkých nás, občanov, ako o EÚ komunikovať vo svojom okolí.

Z akého dôvodu je brexit taká komplikovaná transakcia? Laik si povie – no bože, majú vlastnú menu, chcú isť preč, nech si idú, ostane nás dosť.

Pri dnešnej miere integrácie ekonomík krajín EÚ to predsa nebude návrat do bodu nula. Británia sa stala členom EÚ v roku 1973, keď boli ekonomiky rôznych štátov prepojené oveľa menej.

V Británii dnes študujú, pracujú a pôsobia desaťtisíce Slovákov, existujú zmiešané manželstvá, mnohí ľudia tam nadobudli vzdelanie, mnohé slovenské firmy tam dodávajú tovary a služby, smeruje tam šesť percent nášho exportu. To všetko môže brexit skomplikovať, lebo tieto väzby sa neskončia len tak.

Niektorí si naivne myslia, že brexit je vlastne len opakom rozširovania EÚ, a teda môžeme pri rokovaniach použiť rovnaké techniky. Žiaľ, nie je to pravda. My v Európskej komisii sme zodpovední za to, aby následky brexitu na občanov, rodiny a firmy v ostatných krajinách EÚ boli čo najmenšie. A ak to chceme, musíme sa s Britániou dohodnúť na spolupráci.

Ak by sa to nepodarilo, prejaví sa to aj v takých oblastiach, ako trebárs dovoz liekov z Británie. Predstavte si, že Slováci by zrazu nemohli len tak študovať na britských školách, že by sme mali problém vyvážať tam autá, ktoré sa u nás vyrobili. Musíme preto nastaviť také pravidlá, aby ten proces mal pre nás minimálne náklady.

Čo vlastne labouristom prekážalo na dohode, ktorú vyrokovala Theresa May?

Najintenzívnejším problémom vyzerá byť írska otázka, teda ako zabezpečiť odchod Británie tak, aby nevznikla hranica medzi Severným Írskom a Írskom. Zákulisné boje v britskej politike však naozaj hodnotiť nechcem.

V čom spočíva vaša úloha v brexite?

Európska komisia sa delí na generálne riaditeľstvá, podobne ako sa slovenská vláda delí na ministerstvá. Ja som na riaditeľstve, ktoré sa venuje vnútornému trhu, podnikaniu a priemyslu. Staráme sa teda o srdce EÚ, postavené na voľnom pohybe tovarov a služieb.

Pripravujeme legislatívu, aby sa odstraňovali bariéry pre obchodovanie, a na druhej strane, aby sa zaistila bezpečnosť tovarov pre spotrebiteľov. V praxi to znamená prípravu opatrení od verejného obstarávania až po vesmírny program.

Ja konkrétne som zodpovedná za koordináciu príprav, ktorých cieľom je minimalizovať vplyv brexitu na vnútorný trh. Riešime, ako budú posudzované produkty, ktoré sa z Británie dovezú na trhy EÚ, ako sa bude posudzovať ich súlad s našimi štandardami bezpečnosti, ktoré musí rešpektovať každý dodávateľ.

Nie je to zbytočné? Británia desaťročia dodávala svoje tovary do EÚ, prečo by sme sa mali ľakať toho, že zrazu sa tamojšie firmy vykašlú na štandardy? Nie sú predsa hlúpe, vedia, čo trhy EÚ vyžadujú.

Nie, lebo

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Dnes na DennikE.sk

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu
Zdieľať

Kondrót ustúpil pri ďalšej novele podozrivej z pokusu o pomoc Babišovi

Poslanec Maroš Kondrót zo Smeru ustúpil pri novele, pre ktorú ho v SaS podozrievali z pokusu pomôcť Duslu Šaľa Andreja Babiša. On aj ďalší koaliční poslanci podporili pozmeňujúci návrh od Karola Galeka z SaS, ktorý spornú novelu okresal. „Ušetrili sme ľuďom sedem miliónov eur ročne v účtoch za elektrinu, na ktoré by sme sa museli všetci spoločne poskladať Andrejovi Babišovi,“ povedal Galek.

Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR
Poslanci Maroš Kondrót a Robert Fico v parlamente v roku 2003. Foto – TASR

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.