Po materskej zmenili prácu, pečú koláče vo Fertuche: Zvýšili sa mzdy, ceny aj energie, čaká nás ťažké obdobie

Keď boli Barbora Bilčíková a Lucia Čierna na materskej, vedeli, že sa už nechcú vrátiť do svojich pôvodných zamestnaní. A tak aj s Barborinou sestrou Petrou založili Fertuchu – pekáreň, kde Barbora s Luciou piekli a Petra bola v predajni a starala sa o zákazníkov. Rozprávajú aj o tom, či je ťažké nájsť zamestnancov do gastrobiznisu, ako sa dá konkurovať lacným koláčom zo supermarketov a aj o tom, ako si ľudia stále častejšie pýtajú koláče bez mlieka a múky.

Kým ste otvorili vlastnú pekáreň Fertucha, chodili ste jesť koláče do kaviarní?

Lucia: Mala som takú kaviareň v Londýne – Gail‘s Bakery. Mali podobný sortiment ako my teraz. Bola to pre mňa inšpirujúca pekáreň. Dlho som v Londýne pracovala a pravidelne som tam chodila na raňajky a na koláče. Keď sme už rozmýšľali nad našou pekárňou, inšpiráciou mi bolo Home Bakery v Bratislave.

Barbora: Ja som na koláče odjakživa. Nemala som však jedno miesto, kam by som chodila, mala som skôr obľúbený koláč v niektorom podniku. Najlepšie koláče boli tie, čo piekli naše babky. Potom sa to naučila naša mama a od nej my. Takéto koláče musia byť čerstvé. Lebo kysnuté cesto alebo bublanina trpia, ak sú staré. Ale v obchodoch ich často predávali niekoľkodňové alebo obsahovali stabilizátory. A to nebolo ono.

Petra: Mala som vytipované prevádzky, vedela som, kde majú najlepší brownie, štrúdľu či panna cottu, ale nemala som miesto, kde by som si dala hocičo z ponuky. Bola som zvyknutá na dobré koláče, tak sa ťažko hľadalo niečo, ako to, čo sme mali doma. Preto sme mali pocit, že to na trhu chýba.

S malými podnikmi to býva aj tak, že keď sa začali rozrastať, už to nebola rovnaká kvalita. Vy máte teraz tri prevádzky. Dá sa udržať kvalita z jedného?

Lucia: Keďže aj my sme tri, môžeme si to rozdeliť. Takže dozor nad kvalitou je ešte udržateľný a zvládnuteľný.

Barbora: Preto sa v najbližšom roku nechystáme otvoriť ďalšiu prevádzku, lebo rast nechceme urýchliť na úkor kvality. A máme dobré baby, mali sme na ne šťastie.

Začínali ste predávať bez predchádzajúcej skúsenosti s takýmto biznisom. Ako to vyzeralo?

Lucia: Asi tak, ako keď sa rozhodnete robiť niečo, čo vás veľmi baví a ste plní nadšenia. Piekli sme my dve s Bibou od rána do večera, Peťka predávala a robili sme všetko: od upratovačky, zásobovanie až po pečenie. Mali sme jednu excelovskú tabuľku s cenami, jednu pec, jednu malú prevádzku. Teraz sme za počítačom tri, máme tri prevádzky a niekoľko zamestnancov.

Petra: Nemali sme skúsenosti, a tak sme si od oka nahodili ceny, aby sme neboli v mínuse a my tri sme si platili veľmi nízke platy.

Bolo ťažké nájsť dobrých ľudí?

Lucia: Na začiatku nie. Keď máte jednu prevádzku, dá sa to. Veľa sme čerpali z našich osobných kontaktov. Keď už máme tri prevádzky, je to ťažšie. Ľudí hľadáme do výroby, predajne, na výpomocné práce, rozvoz. Z desiatich pohovorov príde jeden a aj ten nie je v poriadku. Najviac sa nám osvedčili ľudia, ktorí sa sami prihlásili, lebo Fertuchu poznali, boli u nás na koláči alebo náš koláč niekde ochutnali.

Petra: V priebehu minulého roka to bolo extrémne. Niekoľko dievčat otehotnelo a nám už nestačili osobné linky a oznam na Facebooku, ale museli sme si zaplatiť inzeráty, že hľadáme ľudí. Nevedeli sme ich zohnať.

Koľko máte dnes zamestnancov?

Lucia: Stabilných máme 25.

Akí ľudia u vás pracujú?

Lucia: Na začiatku to boli zväčša známi, kamaráti, bývalé kolegyne z reklamnej brandže, kamarátky. Alebo študentky na vysokých školách, ktoré u nás ostali pracovať aj po skončení štúdia. Vyučenú cukrárku máme iba jednu. Veľkú fluktuáciu nemáme, dievčatá odídu buď kvôli tehotenstvu alebo sa po čase vrátia k pôvodnej práci, ktorú vyštudovali. Problém je iba pri pomocných prácach – umývať riad alebo šúpať ovocie a zeleninu nevydržíte dlhšie ako pol roka.

V roku 2014 ste zakladali Fertuchu a hovorili, že je tu diera na trhu. Dnes vzniká mnoho bistier a kaviarní. Ako to je teraz?

Barbora: Konkurencia je veľká. Vznikli nové