Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Po materskej zmenili prácu, pečú koláče vo Fertuche: Zvýšili sa mzdy, ceny aj energie, čaká nás ťažké obdobie

Barbora, Petra a Lucia (zľava). Foto N - Tomáš Benedikovič
Barbora, Petra a Lucia (zľava). Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď boli Barbora Bilčíková a Lucia Čierna na materskej, vedeli, že sa už nechcú vrátiť do svojich pôvodných zamestnaní. A tak aj s Barborinou sestrou Petrou založili Fertuchu – pekáreň, kde Barbora s Luciou piekli a Petra bola v predajni a starala sa o zákazníkov. Rozprávajú aj o tom, či je ťažké nájsť zamestnancov do gastrobiznisu, ako sa dá konkurovať lacným koláčom zo supermarketov a aj o tom, ako si ľudia stále častejšie pýtajú koláče bez mlieka a múky.

Kým ste otvorili vlastnú pekáreň Fertucha, chodili ste jesť koláče do kaviarní?

Lucia: Mala som takú kaviareň v Londýne – Gail‘s Bakery. Mali podobný sortiment ako my teraz. Bola to pre mňa inšpirujúca pekáreň. Dlho som v Londýne pracovala a pravidelne som tam chodila na raňajky a na koláče. Keď sme už rozmýšľali nad našou pekárňou, inšpiráciou mi bolo Home Bakery v Bratislave.

Barbora: Ja som na koláče odjakživa. Nemala som však jedno miesto, kam by som chodila, mala som skôr obľúbený koláč v niektorom podniku. Najlepšie koláče boli tie, čo piekli naše babky. Potom sa to naučila naša mama a od nej my. Takéto koláče musia byť čerstvé. Lebo kysnuté cesto alebo bublanina trpia, ak sú staré. Ale v obchodoch ich často predávali niekoľkodňové alebo obsahovali stabilizátory. A to nebolo ono.

Petra: Mala som vytipované prevádzky, vedela som, kde majú najlepší brownie, štrúdľu či panna cottu, ale nemala som miesto, kde by som si dala hocičo z ponuky. Bola som zvyknutá na dobré koláče, tak sa ťažko hľadalo niečo, ako to, čo sme mali doma. Preto sme mali pocit, že to na trhu chýba.

Foto N – Tomáš Benedikovič

S malými podnikmi to býva aj tak, že keď sa začali rozrastať, už to nebola rovnaká kvalita. Vy máte teraz tri prevádzky. Dá sa udržať kvalita z jedného?

Lucia: Keďže aj my sme tri, môžeme si to rozdeliť. Takže dozor nad kvalitou je ešte udržateľný a zvládnuteľný.

Barbora: Preto sa v najbližšom roku nechystáme otvoriť ďalšiu prevádzku, lebo rast nechceme urýchliť na úkor kvality. A máme dobré baby, mali sme na ne šťastie.

Začínali ste predávať bez predchádzajúcej skúsenosti s takýmto biznisom. Ako to vyzeralo?

Lucia: Asi tak, ako keď sa rozhodnete robiť niečo, čo vás veľmi baví a ste plní nadšenia. Piekli sme my dve s Bibou od rána do večera, Peťka predávala a robili sme všetko: od upratovačky, zásobovanie až po pečenie. Mali sme jednu excelovskú tabuľku s cenami, jednu pec, jednu malú prevádzku. Teraz sme za počítačom tri, máme tri prevádzky a niekoľko zamestnancov.

Petra: Nemali sme skúsenosti, a tak sme si od oka nahodili ceny, aby sme neboli v mínuse a my tri sme si platili veľmi nízke platy.

Bolo ťažké nájsť dobrých ľudí?

Lucia: Na začiatku nie. Keď máte jednu prevádzku, dá sa to. Veľa sme čerpali z našich osobných kontaktov. Keď už máme tri prevádzky, je to ťažšie. Ľudí hľadáme do výroby, predajne, na výpomocné práce, rozvoz. Z desiatich pohovorov príde jeden a aj ten nie je v poriadku. Najviac sa nám osvedčili ľudia, ktorí sa sami prihlásili, lebo Fertuchu poznali, boli u nás na koláči alebo náš koláč niekde ochutnali.

Petra: V priebehu minulého roka to bolo extrémne. Niekoľko dievčat otehotnelo a nám už nestačili osobné linky a oznam na Facebooku, ale museli sme si zaplatiť inzeráty, že hľadáme ľudí. Nevedeli sme ich zohnať.

Koľko máte dnes zamestnancov?

Lucia: Stabilných máme 25.

Akí ľudia u vás pracujú?

Lucia: Na začiatku to boli zväčša známi, kamaráti, bývalé kolegyne z reklamnej brandže, kamarátky. Alebo študentky na vysokých školách, ktoré u nás ostali pracovať aj po skončení štúdia. Vyučenú cukrárku máme iba jednu. Veľkú fluktuáciu nemáme, dievčatá odídu buď kvôli tehotenstvu alebo sa po čase vrátia k pôvodnej práci, ktorú vyštudovali. Problém je iba pri pomocných prácach – umývať riad alebo šúpať ovocie a zeleninu nevydržíte dlhšie ako pol roka.

V roku 2014 ste zakladali Fertuchu a hovorili, že je tu diera na trhu. Dnes vzniká mnoho bistier a kaviarní. Ako to je teraz?

Barbora: Konkurencia je veľká. Vznikli nové

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať