Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

List predplatiteľom: Denník N zažíva najlepšie obdobie, zisk v roku 2018 bol 276-tisíc eur

Vážení podporovatelia Denníka N,

Slovensko v tomto období rozhoduje o svojej budúcnosti – voľba ústavných sudcov, nového prezidenta a europoslancov ovplyvnia smerovanie krajiny na ďalšie roky. Rovnako tak schopnosť vyšetriť a potrestať vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vyvodiť zodpovednosť voči politikom usvedčeným z podvodov a klamstva a zachovať svoju orientáciu na Západ a jeho hodnoty demokracie, rovnosti, tolerancie a férovosti.

Som hrdý na kolegov, ktorí sa svojou každodennou prácou snažia prispieť k tomu, aby Slovensko v týchto skúškach obstálo, ako aj na ľudí, ktorí im na to vytvárajú podmienky. A medzi nich patríte aj vy. Vďaka vašej podpore prežíva Denník N svoje doposiaľ najlepšie obdobie či už z pohľadu čitateľského záujmu (momentálne máme už vyše 32-tisíc predplatiteľov), alebo z hľadiska hospodárskych výsledkov – v minulom roku sme dosiahli prevádzkový zisk pred zdanením 276-tisíc eur.

Denník N – graf hospodárskeho výsledku od roku 2015 do roku 2018.

Ale máme aj niekoľko ďalších dobrých správ:

  • V poslednom kvartáli 2018 sa návštevnosť webu Denníka N stabilizovala medzi 750- až 800-tisíc návštevníkov mesačne, čo je o 70- až 100-tisíc návštevníkov viac ako pred rokom.
  • Rýchlo rástli aj mobilné aplikácie Denníka N, bezplatnú Minútu po minúte používalo v poslednom kvartáli asi 27-tisíc ľudí mesačne (pred rokom 20-tis.) a platenú Denník N 10-tisíc (pred rokom 3,5-tis.).
  • Vlani sme spustili vlastný podcast. Za desať mesiacov jeho fungovania sme zaznamenali takmer 1,36 milióna stiahnutí. Koncom roka sme mali vyše 8000 stiahnutí podcastov denne.
  • V novembri sme vydali ďalšiu knihu – Rok protestov s rozhovormi Tomáša Gálisa s Grigorijm Mesežnikovom. V najbližších týždňoch plánujeme vydať dve ďalšie – Veronika Prušová napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, do ktorej prispel komentármi Marián Leško. A prinesieme aj dielo Radoslava Procházku Kráľ otec: Od Kováča po Kisku alebo načo nám je prezident, v ktorom analyzuje a na konkrétnych príkladoch z našej histórie vysvetľuje kompetencie hlavy štátu.
  • V októbri sme pokračovali v našom školskom projekte – vďaka crowdfundingu a grantovej spolupráci sme mohli zaslať 20 000 kusov magazínu o 1. ČSR na stredné školy. Na marec pripravujeme vzdelávaciu príručku o vojnovom Slovenskom štáte, ktorý vznikol pred osemdesiatimi rokmi.
  • Okrem Facebooku, kde máme dlhodobo najviac interakcií spomedzi všetkých mienkotvorných médií, sme v roku 2018 začali komunikovať aj cez Instagram, kde máme momentálne 24-tisíc followerov, čiže desaťnásobne viac ako pred rokom.
  • Kolegovia z českého Deníku N majú po niekoľkých mesiacoch vyše 8000 predplatiteľov a v januári začali vydávať aj tlačené noviny.
  • Od februára k nám nastúpi Braňo Bezák, ktorý sa stane marketingovým riaditeľom vydavateľstva a bude zastrešovať naše podcasty.

Na všetky pozitívne výsledky chceme reagovať trojakým spôsobom. Po prvé chceme rozširovať okruh tém, ktorým sa venujeme. Za posledný rok sa nám podarilo prinášať viac článkov o vzťahoch a rodine, v súčasnosti intenzívne rozmýšľame nad ďalšími oblasťami, do ktorých sa pustiť. Po druhé chceme zlepšovať podmienky práce pre ľudí z N-ka. Veríme, že sa to odzrkadlí aj na kvalite našej práce. A po tretie ostávame aj opatrní a chceme byť pripravení na horšie časy. Nech už totiž spoločenské udalosti tohto obdobia dopadnú akokoľvek, kvalitnú a nezávislú novinárčinu bude Slovensko potrebovať aj naďalej.

Tak ako v minulosti, aj teraz budem vďačný za akékoľvek námety, návrhy na spoluprácu či za spätnú väzbu.

Všetko dobré,

Lukáš Fila
riaditeľ vydavateľstva

Dnes na DennikE.sk

Zástupca podnikov Machunka: Nezatvárajme firmy, radšej v nich testujme každý deň

Rastislav Machunka. Foto - TASR
Rastislav Machunka. Foto – TASR

Ak by boli slovenské firmy dva týždne zavreté, strácali by dôveru svojich partnerov, hovorí viceprezident asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. „Lebo v biznise je to tak – proste ste to nedodali. A že ste tam mali covid, to je váš problém, nedodržiavali ste opatrenia, tak vás zavreli a hotovo.“

Minúta po minúte

Čína má šancu do roku 2035 zdvojnásobiť veľkosť svojej ekonomiky a vymeniť na vedúcej pozícii USA, tvrdí analytička Bank of America Global Research Helen Čchiaová. O dosiahnutí tejto méty vlani hovoril čínsky prezident Si Ťin-Pching.

Ak má Čína zdvojnásobiť objem HDP, musela by ďalších 15 rokov rásť priemerným tempom 4,7 % ročne. Časť pozorovateľov to považuje za ťažko dosiahnuteľné, Čchiaová však tvrdí, že pri zabezpečení reforiem Peking môže cieľ splniť.

„Myslíme si, že Čína bude schopná to dosiahnuť,“ uviedla Čchiaová v programe CNBC Street Signs Asia. Keď všetko pôjde podľa predpokladov Bank of America, mohla by Čína vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta okolo roku 2027 alebo 2028.

Aké sú ďalšie prognózy

Čína je jednou z mála krajín, ktoré vlani napriek pandémii pokračovali v raste. Oficiálne dáta ukazujú, že jej HDP stúpol o 2,3 %, a MMF predpovedá, že tento rok sa rast môže zrýchliť na 8,1 %.

Americká ekonomika vlani klesla o 3,5 %, na tento rok jej menový fond predpovedá rast o 5,1 %.

Kritici poukazujú na riziká, pre ktoré Čína nesplní cieľ zdvojnásobenia ekonomiky do roku 2035. Patria k nim starnúca populácia, vysoké zadlženie v pomere k HDP a zvolený rastový model, ktorý počíta s investíciami a je neudržateľný, pretože nemôže dlhodobo zabezpečiť hospodársky rast. (čtk)

Nemecký parlament schválil balíčky sociálnej a daňovej pomoci na uľahčenie dôsledkov pandémie. Rodičia dostanú jednorazový bonus na dieťa 150 eur. Na jedlo v gastroprevádzkach sa bude dlhší čas vzťahovať nižšia DPH 7 % namiesto 19 %.

Štát prispeje rodičom na každé dieťa jednorazovo 150 eurami. Takúto pomoc schválil parlament už vlani, ale v dvojnásobnej výške. Bonus dostane viac ako desať miliónov domácností a celkovo zaťaží rozpočet sumou 2,1 miliardy eur.

Ako vyzerá ďalšia pomoc:

  • Jednorazovú podporu 150 eur získajú aj ľudia s nízkymi príjmami, dlhodobo nezamestnaní a príjemcovia sociálnej pomoci. Vláda paušálny príspevok zdôvodňuje zvýšenými nákladmi obyvateľov počas pandémie.
  • Sadzbou DPH 7 % zostanú zaťažené jedlá v reštauráciách a ďalších gastropodnikoch až do konca roka 2022. Doteraz sa počítalo s ukončením zvýhodnenia tento rok v lete. Nápoje naďalej zostávajú v 19-percentnej sadzbe.
  • Daňovej pomoci sa dočkajú aj firmy mimo gastronómie. Ak v dôsledku pandémie vlani alebo tento rok vykazujú straty, môžu ich započítať k predchádzajúcim ziskom, čo im zníži zálohové platby. (čtk)

Volkswagen vlani znížil prevádzkový zisk bez mimoriadnych položiek o 45 % na 10,6 mld. eur. Tržby firmy klesli o vyše desatinu, tento rok počíta s ich výrazným oživením. Podobne ako konkurencia sa potýka s dôsledkami pandémie.

VW zverejnil správu o minuloročných výsledkoch na internetovej stránke.

  • Skupina vlani predala 9,2 milióna áut, čo je o 16,4 % menej než v predchádzajúcom roku.
  • Podiel VW na globálnom trhu s osobnými autami mierne stúpol na 13 % z 12,9 %.
  • Dividendy napriek horším hospodárskym výsledkom zostávajú na úrovni predchádzajúceho roka. Investori by mali dostať 4,8 eura na kmeňovú akciu a 4,86 eura na prioritnú. (čtk)

Veronika Remišová navrhla prerozdelenie 780 miliónov eur, ktoré Slovensko dostane z programu ReactEU určeného proti dôsledkom pandémie. Program je súčasťou 750-miliardového protikrízového balíka, na ktorom sa členské štáty dohodli vlani.

Aké rozdelenie navrhuje

  • Operačný program ľudské zdroje – +401,2 milióna eur (použiť sa majú napríklad na systém kurzarbeitu, nové pracovné miesta, sociálne a opatrovateľské služby či dištančné vzdelávanie).
  • Integrovaný regionálny operačný program – +246,8 milióna eur (napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov).
  • Operačný program potravinovej a základnej materiálovej pomoci – +24 miliónov eur (potravinové a hygienické balíčky).
  • Operačný program efektívna verejná správa – +108 miliónov eur (na podporu ľudí v prvej línii boja s pandémiou).

Remišová očakáva, že Slovensko bude mať v roku 2021 k dispozícii 616 miliónov eur z programu a zvyšok v roku 2022. Pokryť sa môžu výdavky od 1. februára minulého roka, schválenie zmien operačných programov Európskou komisiou očakáva do apríla.

Celkovo je v programe ReactEU pre členské štáty vyčlenených 47,5 miliardy eur, po fonde obnovy (oficiálne RRF) je to s odstupom druhá najväčšia časť 750-miliardového balíka. (e, tasr)

Ceny ropy dnes výrazne klesajú, stláča ich silnejší dolár a vyhliadky na zvyšovanie ťažby. Napriek súčasnému poklesu od začiatku februára vykazujú nárast približne o pätinu.

  • Severomorská zmes Brent okolo 14.00 vykazovala pokles o 1,6 % na 65,8 dolára za barel.
  • Barel americkej ľahkej ropy WTI strácal 2,4 % a obchodoval sa za 62 dolárov.

Americký dolár sa posilňuje voči ostatným hlavným menám, ťaží najmä z rastúcich výnosov dlhopisov vlády Spojených štátov. Silnejší dolár zdražuje ropu a ďalšie komodity z hľadiska držiteľov iných mien, čo zvyčajne podkopáva dopyt.

Investori predpokladajú, že kartel OPEC spolu so spojencami na budúci týždeň rozhodnú o zvýšení dodávok suroviny na trh. Skupina sa vlani dohodla na obmedzení ťažby, aby podporila ceny v období, keď dopyt zasiahla pandémia.

Podľa analytikov firmy PVM sa ceny ropy veľmi rýchlo vyšplhali príliš vysoko. Brent je nad úrovňami z obdobia pred pandémiou, aj keď globálny dopyt po rope stále zaostáva. (čtk, reuters)

Mýtny tender kritizuje prvý silný hráč. Nemecký T-Systems nepodá ponuku

Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto - TASR
Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto – TASR

Nemecká firma T-Systems nepodá ponuku do slovenského mýtneho tendra. Kritizuje, že jeho podmienky rátajú s rozsiahlymi sankciami a neobmedzenou zodpovednosťou dodávateľa. Je to prvýkrát, čo takýto významný uchádzač skladá zbrane.

Chorvátska ekonomika vlani klesla o 8,4 % po 2,9-percentnom raste v roku 2019. Zásadný negatívny vplyv mala pandémia, ktorá zasiahla dôležitý cestovný ruch. Počet turistov sa prepadol o 63 % a prenocovaní o polovicu. (čtk)

Aerolinky ČSA požiadali Mestský súd v Prahe o povolenie reorganizácie podľa insolvenčného zákona. Cieľom je záchrana podniku, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti, no zatiaľ pokračuje v prevádzke.

ČSA evidujú za minulý rok stratu v prepočte 60 miliónov eur. Doposiaľ boli pod ochranným moratóriom, podobne ako ich materská spoločnosť Smartwings, ktorá pravdepodobne získa úver garantovaný štátom.

Viac o problémoch ČSA:

  • Firmu zasiahla pandémia, počas krízy musela zrušiť veľa spojov. V závere augusta, podobne ako Smartwings, požiadala o ochranné moratórium pred veriteľmi, ktoré vyprší v sobotu.
  • Podnik uviedol, že vyčerpal všetky možné riešenia situácie, a preto podal návrh na reorganizáciu.
  • Prípadný úpadok môže postihnúť aj klientov ČSA, ktorí si od nich kúpili letenky za miliardu korún a doposiaľ ich nevyužili.
  • Dopravca v dôsledku strát už vlani prepustil 300 ľudí, nedávno oznámil úradom zámer uvoľniť všetkých 430 zamestnancov. Tvrdí, že ide o súčasť reorganizácie a nemusí to reálne znamenať prepustenie všetkých pracovníkov. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať