Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

List predplatiteľom: Denník N zažíva najlepšie obdobie, zisk v roku 2018 bol 276-tisíc eur

Vážení podporovatelia Denníka N,

Slovensko v tomto období rozhoduje o svojej budúcnosti – voľba ústavných sudcov, nového prezidenta a europoslancov ovplyvnia smerovanie krajiny na ďalšie roky. Rovnako tak schopnosť vyšetriť a potrestať vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vyvodiť zodpovednosť voči politikom usvedčeným z podvodov a klamstva a zachovať svoju orientáciu na Západ a jeho hodnoty demokracie, rovnosti, tolerancie a férovosti.

Som hrdý na kolegov, ktorí sa svojou každodennou prácou snažia prispieť k tomu, aby Slovensko v týchto skúškach obstálo, ako aj na ľudí, ktorí im na to vytvárajú podmienky. A medzi nich patríte aj vy. Vďaka vašej podpore prežíva Denník N svoje doposiaľ najlepšie obdobie či už z pohľadu čitateľského záujmu (momentálne máme už vyše 32-tisíc predplatiteľov), alebo z hľadiska hospodárskych výsledkov – v minulom roku sme dosiahli prevádzkový zisk pred zdanením 276-tisíc eur.

Denník N – graf hospodárskeho výsledku od roku 2015 do roku 2018.

Ale máme aj niekoľko ďalších dobrých správ:

  • V poslednom kvartáli 2018 sa návštevnosť webu Denníka N stabilizovala medzi 750- až 800-tisíc návštevníkov mesačne, čo je o 70- až 100-tisíc návštevníkov viac ako pred rokom.
  • Rýchlo rástli aj mobilné aplikácie Denníka N, bezplatnú Minútu po minúte používalo v poslednom kvartáli asi 27-tisíc ľudí mesačne (pred rokom 20-tis.) a platenú Denník N 10-tisíc (pred rokom 3,5-tis.).
  • Vlani sme spustili vlastný podcast. Za desať mesiacov jeho fungovania sme zaznamenali takmer 1,36 milióna stiahnutí. Koncom roka sme mali vyše 8000 stiahnutí podcastov denne.
  • V novembri sme vydali ďalšiu knihu – Rok protestov s rozhovormi Tomáša Gálisa s Grigorijm Mesežnikovom. V najbližších týždňoch plánujeme vydať dve ďalšie – Veronika Prušová napísala knihu Harabin: Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi, do ktorej prispel komentármi Marián Leško. A prinesieme aj dielo Radoslava Procházku Kráľ otec: Od Kováča po Kisku alebo načo nám je prezident, v ktorom analyzuje a na konkrétnych príkladoch z našej histórie vysvetľuje kompetencie hlavy štátu.
  • V októbri sme pokračovali v našom školskom projekte – vďaka crowdfundingu a grantovej spolupráci sme mohli zaslať 20 000 kusov magazínu o 1. ČSR na stredné školy. Na marec pripravujeme vzdelávaciu príručku o vojnovom Slovenskom štáte, ktorý vznikol pred osemdesiatimi rokmi.
  • Okrem Facebooku, kde máme dlhodobo najviac interakcií spomedzi všetkých mienkotvorných médií, sme v roku 2018 začali komunikovať aj cez Instagram, kde máme momentálne 24-tisíc followerov, čiže desaťnásobne viac ako pred rokom.
  • Kolegovia z českého Deníku N majú po niekoľkých mesiacoch vyše 8000 predplatiteľov a v januári začali vydávať aj tlačené noviny.
  • Od februára k nám nastúpi Braňo Bezák, ktorý sa stane marketingovým riaditeľom vydavateľstva a bude zastrešovať naše podcasty.

Na všetky pozitívne výsledky chceme reagovať trojakým spôsobom. Po prvé chceme rozširovať okruh tém, ktorým sa venujeme. Za posledný rok sa nám podarilo prinášať viac článkov o vzťahoch a rodine, v súčasnosti intenzívne rozmýšľame nad ďalšími oblasťami, do ktorých sa pustiť. Po druhé chceme zlepšovať podmienky práce pre ľudí z N-ka. Veríme, že sa to odzrkadlí aj na kvalite našej práce. A po tretie ostávame aj opatrní a chceme byť pripravení na horšie časy. Nech už totiž spoločenské udalosti tohto obdobia dopadnú akokoľvek, kvalitnú a nezávislú novinárčinu bude Slovensko potrebovať aj naďalej.

Tak ako v minulosti, aj teraz budem vďačný za akékoľvek námety, návrhy na spoluprácu či za spätnú väzbu.

Všetko dobré,

Lukáš Fila
riaditeľ vydavateľstva

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.