Ak bola doteraz kauza neprehľadných grantov na vedu, ktoré rozdeľuje SNS, ťažko zrozumiteľná, poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová a denník Sme prišli s dvomi zásadnými a zrozumiteľnými zisteniami. Hovoria o podvode a falšovaní hodnotení.
Ide o dve firmy, ktoré spolu dostali zhruba dva milióny eur a jedna z nich patrí človeku, ktorý bol v minulosti v jednej firme s predsedom SNS Andrejom Dankom.
Záhadne pribudli body
V prvom prípade ide o to, že súkromnej firme v hodnotení zrazu podozrivo pribudli body a dostala sa nad čiaru medzi úspešné projekty.
V jednom z odborných hodnotení udelil hodnotiteľ spoločnosti NaviDate 84 bodov, no na titulnej strane hodnotenia, kde je celkový sumár, sa píše, že ich dostala až 94.
Spolu s druhým odborným hodnotením tak dostala 183 bodov z celkového počtu 200.
Ak by sa do hodnotenia spoločnosti zarátalo pôvodných 84 bodov, firma by dostala 173 bodov, čo by ju posunulo za firmu Pedal Consulting, ktorá skončila prvá pod čiarou.
Spoločnosť NaviDate dostala stimul vo výške 772-tisíc eur na „pasívny optoelektronický vyhľadávací systém“.
Na zmenu bodov v hodnotení upozornila predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. „Som presvedčená, že nemôže ísť o preklep, pretože tých preklepov by muselo byť veľmi veľa, ale ide o zjavný podvod,“ vyhlásila.
Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) niekoľko hodín po Remišovej tlačovke oznámila, že pre chyby v kontrole odvolala riaditeľa sekcie vedy na ministerstve Mareka Hajduka. Napriek tomu tvrdí, že išlo len o malé chyby a nikto z politikov do výberu nezasahoval.
„Tu nikto nič neorganizoval, nemyslite si, že mi niekto zo SNS volal. Vidíte, že robíme rázne kroky,“ povedala ministerka Lubyová.
Nejde o prvé pochybnosti, nezrovnalostí je pri týchto grantoch viac: rôzne posudky mali zhodné časti, mnohé hodnotenia boli netradične vysoké a peniaze získali aj firmy, ktoré s výskumom doteraz nič nemali.
Hodnotitelia zasielali hodnotenia dvomi spôsobmi, buď online, alebo poštou. Pri hodnoteniach zaslaných poštou zrejme k manipulácii neprišlo, keďže na webe visia skeny hodnotení. Takých posudkov je 22. Obe odborné hodnotenia pre NaviDate boli vyplnené online. Ak sú hodnotenia poslané online, existuje možnosť, že sa s nimi dodatočne manipulovalo.
„Falšovať body na hodnotiacich hárkoch je forma podvodu, ktorá je príznačná pre tie najnižšie a najmenej vyvinuté spoločnosti. Je to hrubá a drzá ukážka podvodu, ktorá svedčí o tom, že tí, čo tento podvod zosnovali, si myslia o ľuďoch na Slovensku, že sú hlupáci. Falšovať očividným spôsobom body na hodnotiacich hárkoch znamená, že títo ľudia sú presvedčení, že im prejde všetko. Že na nich neplatí žiadny zákon a spravodlivosť,“ vraví Remišová.
Posudky dodatočne upravovali
Na webe visí 170 posudkov. 11. januára niekto dodatočne upravil 124 z nich. Vyplýva to z údajov, ktoré Denníku N poskytla platforma Žijem vedu.
Išlo o drobné zásahy a predpokladáme, že z PDF súborov na ministerstve odstránili iba osobné údaje hodnotiteľov, prípadne metadáta o zamestnancoch ministerstva, ktorí s nimi pracovali.
Denníku N sa však podarilo dostať k hodnoteniam pred ich úpravou z 11. januára. Z metadát pôvodného posudku NaviDate vyplýva, že s ním pracovala Silvia Gašincová, ktorá pôsobila na Technickej univerzite v Košiciach.
Denník N ju bude kontaktovať, aby sa k prípadu vyjadrila.

Ministerstvo: Remišová útočí na firmu
Ministerstvo školstva reagovalo na Remišovú, že kontaktovali hodnotiteľku tohto projektu, „ktorá potvrdila hodnotenie 94 bodov pre projekt NaviDate“. Ministerstvo tiež tvrdí, že „aj keby bolo bývalo potvrdené hodnotenie 84 bodov, nemalo by to vplyv na výsledok. Firma NaviDate by aj tak dostala podporu, pretože rozpočet každého z projektov pod čiarou v danej skupine už prevyšoval disponibilnú alokáciu. Preto tvrdenia o škode nie sú pravdivé“.
Napriek tomu ministerka školstva Martina Lubyová odvolá pre chyby pri hodnotení žiadostí o stimuly na vedu šéfa sekcie vedy na ministerstve. „Už podľa vyjadrenia tohto riaditeľa prekontrolovali všetko,“ povedala Lubyová.
Podriadení ministerky Martiny Lubyovej tiež obviňujú poslankyňu Remišovú, že „pokračuje v útokoch na firmu NaviDate, ktorú podľa vyjadrenia samotnej firmy poškodzovala zverejňovaním nepravdivých údajov o firme“ – navodzovala podľa ministerstva dojem, že firma nemá riadne sídlo, starými neaktuálnymi fotografiami. Firma podľa ministerstva zvažuje podanie trestného oznámenia na Remišovú.
„Ministerstvo školstva už podalo trestné oznámenie, aby sa preverilo, či mohlo ísť o manipuláciu hodnotenia.“
Denník N si všimol, že spoločnosť v zmluve na „pasívny optoelektronický vyhľadávací systém“ neuviedla spoluriešiteľa výskumu (najlepšie z akademickej oblasti), hoci išlo o povinnosť. Výzva je zameraná na rozvíjanie spolupráce súkromného a akademického sektora.
Hodnotiteľ zmenil názor
Ďalšou z firiem, ktoré sa ku grantu dostali za podozrivých okolností, je Futúrum, ktorá patrí Martinovi Babiarovi. Ten bol v minulosti v dozornej rade spoločnosti SBS Dynasty s Andrejom Dankom.
Firma Futúrum dostala stimul v oblasti biotechnológií 1,3 milióna eur, a to aj napriek tomu, že má v hodnotení podnikateľského prostredia napísané, že nespĺňa jednu z podmienok zákona o stimuloch.
„Išlo o vylučovacie kritériá, na ktoré sa odpovedalo áno alebo nie. V zahraničí to berú tak, že ak zaškrtnete nie, vylučuje to možnosť, aby bol projekt podporený. V tomto prípade to evidentne neplatilo,“ povedal pre Denník N Peter Kilián zo spoločnosti MultiplexDX, ktorá stimul nedostala.
Remišová tvrdí, že v prípade uvedeného posudku pre Futúrum hodnotiteľ dodatočne zmenil svoj názor: „Posudzovateľ poslal posudok na ministerstvo, ale za dva-tri pracovné dni tento posudzovateľ, súdny znalec v odbore, poslal na ministerstvo vyhlásenie, že sa vlastne pomýlil a že firma všetky podmienky spĺňa. Takýto postup nepotrebuje komentár,“ hovorí Remišová.
Ministerstvo školstva pridelilo firme dotáciu 1,3 milióna eur na základný výskum, spoluúčasť súkromnej spoločnosti je 0 centov.
Ako sme písali v minulosti, základný výskum by štandardne mali robiť univerzity a ústavy akadémie vied. Výsledkom nastavenia výzvy je paškvil, ktorý podporuje vznik akýchsi súkromných výskumných inštitúcií. Namiesto toho, aby peniaze zo stimulov na základný výskum tiekli do akademickej sféry, rozdelia si ich najmä súkromné spoločnosti – ktoré na trh neprinesú nejaký produkt, ale budú bádať, ako fungujú veci (základný výskum).
V tomto prípade má ísť o „proteomickú analýzu kmeňov ľudského papilomavírusu, indikujúcich karcinóm krčka maternice, kolorektálny a orofaryngický karcinóm“.
Pritom od januára tohto roka hradíme vakcínu na vírus HPV (ľudský papilomavírus), ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Otázne teda je, do akej miery má takýto výskum prínos.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák






























