Denník E

© N Press s.r.o.

Riaditeľka bystrickej nemocnice: Azbest v stenách nikomu nespôsobil problémy

Foto - TASR
Foto – TASR

Miriam Lapuníková sa stala riaditeľkou nemocnice po tom, čo jej predchodca Vladimír Baláž musel odstúpiť pre obstarávanie stravy pre nemocnicu. Tender pripravovala Lapuníková, nemocnica preň dnes platí 100-tisíc eur ročne za jedlo, ktoré nepotrebuje.

Vláda schválila projekt masívnej rekonštrukcie Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Pôjde na ňu sto miliónov eur a začať by sa mala ešte pre parlamentnými voľbami. Riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková hovorí, ako budú po rekonštrukcii vyzerať nemocničné izby, ale aj to, prečo má nemocnica tri milióny stratu a prečo preferujú rekonštrukciu pred postavením novej nemocnice.

V Bratislave vlády sľubujú novú nemocnicu dlhodobo, ale Rázsochy sa zasekli a štát nevie ani len vysúťažiť firmu, ktorá by zbúrala starý skelet. Vnímali ste to ako riziko, keď ste zvažovali, či presadzovať stavbu alebo rekonštrukciu vašej nemocnice?

Bratislavská nemocnica je komplexný projekt a treba, aby sa na ňom dohodlo veľa lokálnych osobností. Ešte náročnejšie je, aby sa to dostalo z teoretickej do praktickej roviny, pretože keď na projekte pracuje veľa ľudí, vždy si to vyžaduje čas, aby sa našiel kompromis. V mnohých prípadoch sme tiež limitovaní volebným obdobím, keď môže dôjsť k zmene koncepcie, a teda aj k odkloneniu od pôvodného zámeru. Aj preto je podľa mňa rekonštrukcia dobrá vec.

Lebo začnete už v tomto volebnom období a predpokladáte, že uprostred rekonštrukcie by to aj prípadná nová vláda nezastavila?

Nie som politik, ale sme v poslednej fáze ekonomického rastu, máme podľa analytikov najviac zdrojov v zdravotníctve a v tejto fáze sme dokázali priniesť návrh nejakého riešenia pre Banskú Bystricu.

Veríte tomu, že rekonštrukciu dokončíte?

Keby som tomu neverila, nešla by som do toho. Rekonštrukcia je racionálne riešenie, ktoré je zároveň realizovateľné.

Do akej miery vám pomohlo, že rodený Banskobystričan Peter Pellegrini stihne poklepať základný kameň rekonštrukcie ešte pred voľbami?

Veľmi si vážim ústretovosť pána premiéra, ktorý sa stotožnil s projektom rekonštrukcie. Bez jeho záštity by sme sa nedostali tam, kde sme teraz. Ale odpracovať si to museli ľudia z nemocnice. Našou výzvou bolo pripraviť projekt, lebo sme vnímali, že Rooseveltova nemocnica to potrebuje, podobne ako iné nemocnice. A nemyslím si, že proces rekonštrukcie bude ľahká vec.

Poznáte sa s premiérom?

Nie. Stretli sme sa na rokovaniach a pracovných stretnutiach. Inak nie.

Premiér Peter Pellegrini v nemocnici v Banskej Bystrici, kde na Štedrý deň oznámil, že vláda dá peniaze na veľkú rekonštrukciu. Foto – TASR

Prečo je rekonštrukcia lepšia ako nová nemocnica?

V nemocnici v Banskej Bystrici sa už preinvestovali peniaze, ktoré sú životaschopné a ešte stále majú pridanú hodnotu. Ak by sme tieto peniaze mali vyhodiť von oknom, bolo by to neefektívne. Rekonštruuje sa aj detská fakultná nemocnica, ktorá je v našom areáli a dopĺňame sa. Ak by bol medzi nami čo i len kilometer, mohlo by to ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti detskému pacientovi a výrazne by to zasiahlo rozpočet detskej fakultnej nemocnice. Podobne je to aj pri srdcovocievnom ústave. Druhý fakt je, že v rámci Banskej Bystrice nevieme o existencii voľných pozemkov takej veľkosti, ako by sme potrebovali, teda 10 hektárov. Doposiaľ sme čelili vlne kritiky za nečinnosť v komplexných investíciách do infraštruktúry v našej nemocnici. Teraz preto podľa mňa nie je na mieste kritika voči našej snahe rekonštruovať nemocnicu.

A v okolí pozemky nie sú?

V okolí sú, ale nie je tam vybudovaná infraštruktúra. Bránami Rooseveltovej nemocnice prejdú denne desaťtisíce ľudí. A musia tam prísť aj odísť odtiaľ. Ak by sme museli dostavať prístupy pre novú nemocnicu, bolo by to ešte drahšie.

Ľudia z občianskeho združenia Nová nemocnica hovoria, že pozemky medzi Zvolenom a Banskou Bystricou sú pripravené na stavbu. Nemajú pravdu? Združenie pripravovalo projekt novej nemocnice, ktorú pôvodne chcela stavať Penta.

Neviem, v akej fáze projektu bola reálne nemocnica v Sielnici.

Nepýtali ste sa ich?

Prvý problém vzniká,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Lekárske odborové združenie tvrdí, že pokuta za emigráciu problém s nedostatkom lekárov skôr prehĺbi. Reaguje tak na návrh Smeru spoplatniť štúdium sumou 55-tisíc eur pre tých, ktorí po škole odídu do zahraničia.

Šéf združenia Peter Visolajský tvrdí, že mladí lekári odchádzajú po skončení štúdia do zahraničia preto, lebo na Slovensku nenájdu voľné miesto, keďže nemocnice pri ich súčasnom financovaní šetria na personáli. Dôvodom je tiež absencia skúsených starších kolegov v nemocniciach, od ktorých by sa mohli učiť.

„Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia,“ dodáva.

Za mýtus politikov označuje LOZ aj financovanie štúdia lekárov. Lekárske fakulty sú podľa neho nesprávne financované, čo má za následok prijímanie viac zahraničných študentov na úkor slovenských.

Predseda združenia poukazuje taktiež na to, že spoplatnenie štúdia na slovenských lekárskych fakultách by znamenalo väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo by v konečnom dôsledku znížilo počet lekárov na Slovensku.

„Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko,“ povedal Visolajský s tým, že ak slovenský lekár zostane v Čechách aj pracovať, je to pre túto krajinu ďalší bonus. (tasr)

Zdieľať

SNS nebude tlačiť na odvolávanie Ľubomíra Vážneho z postu šéfa Sociálnej poisťovne pre jeho rozhodnutia o mýte vo funkcii ministra dopravy. „Nie je to v kompetencii mojej,“ povedal Andrej Danko v relácii Markízy Na telo.

Zdieľať

Najinovatívnejšou ekonomikou sveta je po novom Nemecko, v rebríčku agentúry Bloomberg po šiestich rokoch vystriedalo Južnú Kóreu. Slovensko skončilo 41., zatiaľ čo napríklad Česko je vďaka patentom 24. Poľsko skončilo 25., Maďarsko 28.

Prieskum hodnotí napríklad výdavky na vedu a výskum, počet prihlásených patentov alebo hustotu zastúpenia technologických firiem.

Veľkým skokanom sa stalo Slovinsko, ktoré poskočilo o desať priečok na 21. miesto, tiež najmä vďaka aktivite v oblasti patentov. (čtk)

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku, naopak, robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať