Ministerka Lubyová musí odísť, toto je manipulácia (anketa o stimuloch na vedu)

Peter Plavčan musel z postu ministra odísť po zle rozdelených eurofondoch. Aj jeho nástupkyňa Martina Lubyová (obaja za SNS) má problém s rozdeľovaním grantov na vedu. Opozícia sa ju bude snažiť odvolať.

Otázky: 

1. Ministerka odvolala riaditeľa sekcie vedy na ministerstve Mareka Hajduka. Je to podľa vás dostatočné vyvodenie zodpovednosti? Mala by odstúpiť Lubyová?

2. Ministerka hovorí, že ide pri rozdelení stimulov o malé chyby, že sú problémy s hodnotiteľmi. Súhlasíte s ňou? Ak áno/nie, prečo?

 

Juraj Draxler,
bývalý minister školstva, ktorého nominoval Smer

1. Nemyslím si, že by mala odstúpiť kvôli pochybeniam v tejto schéme, ale pre dlhodobo problémové vedenie rezortu. Pripomeniem niekoľko vecí. Od jej nástupu pokračovalo „čistenie“ ministerstva od ľudí, ktorých jedinou chybou bolo, že si profesionálne plnili povinnosti. Týka sa to nielen medializovaného vyhodenia šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky, ale aj nemedializovaných pohybov v kľúčovej sekcii rozpočtu. Ministerka tiež úplne svojvoľne zablokovala transformáciu SAV, pričom podobne ako pri stimuloch a registri partnerov verejného sektora mala tendenciu vykladať si zákon inak ako zvyšok sveta. Pripomeniem aj škandalózne eurofondové výzvy z jesene, kde bol termín na podanie projektov tri pracovné dni. Ministerka komunikuje úplne zmätočne. Mesiace sľubovala úplne nereálne termíny vypísania nových eurofondových výziev. Zo školského prostredia alebo z vedy sa k nej takmer nikto nedostane. Riaditelia škôl sa tak sťažujú, že sa nemôžu poradiť vo veciach, ktoré ich momentálne ťažia, ako obedy zadarmo, rekreačné poukazy či ohľadom štátnych vzdelávacích programov. Navyše sa v jednom kuse o niečom klame, v malom aj vo veľkom. Veľmi tým trpí vážnosť ministerstva.

2. Táto otázka je zložitejšia, ako sa to podáva v médiách. Samozrejme, všetky tie nezrovnalosti ohľadom sčítania bodov a podobne svedčia o neporiadku na ministerstve. Na druhej strane sa nemôžeme tváriť, že je dobré takéto zložité rozhodovanie nechať čisto na nejaké posudky hodnotiteľov vytiahnutých z databázy. Tie mali byť len jedným z filtrov. Rozhodujúcu úlohu skutočne mala mať komisia ministerstva. Ak by si dobre plnila svoju úlohu, na konci sme mohli mať zoznam projektov, pri ktorých by možno tiež nebola všeobecná spokojnosť. Ale aspoň by tam neboli firmy, ktoré si nevedia pripraviť niekoľkoriadkovú prezentáciu so základným zdôvodnením, ako firma daný výskum využije, prečo ho musí robiť namiesto toho, aby použila existujúce technológie, a či vlastne majú tím schopný sa do podobnej veci pustiť.

 

Marek Števček,
rektor UK

1. Odvolanie jedného úradníka považujeme za minimálne gesto politickej kultúry, neriešiace meritórne problém ako taký. Požadujeme systémové garancie sanácie súčasného stavu, ako aj do budúcnosti vo vzťahu k skutočnej špičkovej slovenskej vede.

2. Miera chybovosti v procese rozdeľovania stimulov zrejme presiahla štatisticky prípustné odchýlky. Ak išlo o individuálne zlyhania, treba ich primerane potrestať.

 

Zuzana Petková, 
šéfka Nadácie Zastavme korupciu

1. Myslím si, že to nie je dostatočné. Ministerka by mala odstúpiť preto, že si nepriznala chybu a nesnaží sa ju napraviť, ale naopak, reaguje vždy až ex post na nové zistenia a robí si alibi. Opakovane zrejme porušila zákon, keď podpísala zmluvy s firmami, ktoré neboli v Registri partnerov verejného sektora.

Namiesto toho, aby sa pokúsila ich vypovedať a napraviť pravdepodobne nezákonný stav, obhajuje to. Tají mená členov komisie, ktorá udeľovala stimuly, čím znemožňuje verejnosti skontrolovať, či neboli v konflikte záujmov.

A napokon, pri chybnom udeľovaní bodov hádže vinu na jednu hodnotiteľku a keď sa ukáže, že takých projektov bolo viac, tak zase zvolí inú obranu.

2. Nemyslím si, že ide o maličkosť. Veď minimálne v dvoch prípadoch – Navidate a Futurum – je sporné, či by pri správnom hodnotení projekty stimuly dostali. (Navidate chybne zrátané body a Futurum v jednej kategórii dal hodnotiteľ podľa hodnotenia na webe nesúhlasné stanovisko, čo podľa pravidiel stimulov malo tento projekt diskvalifikovať.) Súhlasím akurát v tom, že je problém s hodnotiteľmi.
Ale to preto, lebo ministerstvo malo dať hodnotiť projekty zahraničným hodnotiteľom. Slovensko je malé a mnohí hodnotitelia boli prepojení so žiadateľmi, a teda v konflikte záujmov. Vieme to tentoraz vďaka ďalšiemu pochybeniu ministerstva, keď na začiatku zverejnilo hodnotenia aj s menami hodnotiteľov, čo chcelo utajiť.

Napokon, v konflikte je aj sama ministerka, keďže jej otec sa nachádza medzi spoluriešiteľmi jedného z projektov. Čo by nemuselo byť problém, keby sa ministerka ku konfliktu vopred prihlásila.

 

Pavol Šajgalík,
predseda Slovenskej akadémie vied

1. Za chod ministerstva a za jeho rozhodnutia zodpovedá minister. V tomto prípade sa ministerka rozhodla, že odvolá generálneho riaditeľa sekcie. Či je to dosť, o tom musia rozhodnúť tí, ktorým sa zodpovedá ministerka.

2. V médiách opakované „drobné chyby“ či nezaregistrovaní partneri verejného sektora sa nemôžu vyskytnúť pri hodnoteniach projektov v hodnote viac než 33 miliónov eur. Som dlhodobo posudzovateľom takzvaných „ERC“ vedeckých projektov Európskej únie, často za niekoľko miliónov eur; ešte nikdy sa nestalo, aby hodnotiteľ alebo komisia nesprávne spočítali body a následne bol finančný stimul pridelený inému, ako oprávnenému. K tomu niet viac čo dodať. Hoci v zozname spoločností, ktoré dostali stimul, sú aj projekty, ktoré znesú odborné kritériá, pre absolútnu väčšinu vedeckej komunity je takýto prístup k vedeckým stimulom za milióny eur neakceptovateľný.

 

Ľubomír Petrák,
poslanec Smeru, šéf výboru pre vzdelávanie

1. Ja som opozičný návrh na odvolanie pani ministerky nepodpísal (smiech). Nevidím zatiaľ žiadne vecné pochybenie pani ministerky. Nevidím ani politické pochybenie pani ministerky. Ak má opozícia nejaké iné argumenty, ktoré chce použiť, mohla ich dávno predstaviť.

2. Pri stimuloch boli chyby. Ak pani ministerka vyvodila personálne riešenie a našla zodpovedného, ktorý to mal ustrážiť, aby sa tieto chyby nevyskytli, tak je to normálne štandardné riešenie. A pre mňa v tejto chvíli dostačujúce.

 

Veronika Remišová,
predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO

1. Určite nie, táto kauza je taká závažná, že zodpovednosť za ňu musí prevziať ministerka, nie jej podriadení. Okrem toho je to len posledná kvapka v pohári, minulý rok bola zmarená transformácia Slovenskej akadémie vied, nedávno pani ministerka obhajovala plagiát svojho straníckeho šéfa Andreja Danka slovami, že sa „niekde nedali úvodzovky“. Lenže tá práca bola prakticky celá skopírovaná, ministerka školstva predsa nemôže dávať mladým ľuďom takéto vzory správania, Slovensku to môže len poškodiť.

2. V kauze ide o milióny eur a podpora výskumu je pre Slovensko nesmierne dôležitá. Ak kvôli rôznym chybám a „náhodám“ štát podporí rôzne pochybné firmy, vedcov to iba demoralizuje a celý systém podpory stráca zmysel. Za takú „náhodu“ napríklad považujem, že firmy človeka, ktorý bol kedysi s predsedom SNS v jednej firme, boli pri stimuloch všetky úspešné a získali až tri dotácie. Okrem toho každý deň vychádzajú najavo nové skutočnosti. Včera bola zverejnené informácia, že majiteľ jednej z podporených firiem bol vo vedení spoločnosti zapojenej do kauzy Duckého zmeniek, jedného z najdrzejších podvodov na občanoch Slovenska. Pani ministerka hovorí o podpore inovatívnych firiem, ale v mnohých prípadoch to skôr vyzerá na inovatívne vyťahovanie peňazí od štátu.

 

Branislav Gröhling, 
tímlíder SaS pre školstvo

1. Odstúpiť má bez debaty ministerka Lubyová. Dobrý minister by tento škandál nedopustil. Priemerný by ho napravil. Lubyová ho obhajuje. Odkedy som na stimuly upozornil, ministerka iba opakovala, že je všetko v poriadku. Tvrdila, že zhoda v odkopírovaných posudkoch je bežná vec (aj keď neskôr sama kvôli tomu podala trestné oznámenie). Tvrdila, že zmanipulované body sú preklep, že nesplnenie podmienok pri ďalšej firme je tiež len omyl a že firma so sídlom v bytovke môže robiť špičkový výskum.

Zmluvy s firmami podpísala za ministerstvo Martina Lubyová, nie Marek Hajduk. Ona podpísala zmluvy s firmami, ktoré neboli v registri partnerov. Ona podpísala zmluvy s firmami, ktoré nerobia výskum alebo ktoré dostali peniaze na základe manipulácie s hodnotením. A ona takéto rozdelenie verejných financií vehementne obhajovala. Namiesto toho, aby to napravila. Ak chcela Lubyová vyvodiť zodpovednosť, mala odstúpiť.

2. Toto nie sú žiadne omyly ani preklepy. To je jasná manipulácia. Človek až žasne, aká je okatá. Nie je možné, aby dvaja rôzni hodnotitelia napísali dva posudky, v ktorých sú celé pasáže identické. Nie je normálne, že hodnotiteľka zrátala 84 bodov v štyroch kategóriách a na prvej strane niekto v každej kategórii navýšil body, aby vyšlo 94. A vďaka takejto náhode získa firma stimuly. A nie je normálne, že celý tento proces na ministerstve neskontroloval ani jeden človek.

Hodnotitelia a preklepy sú len výhovorka pre ministerku, pretože ministerstvo ich mená tají. Takto však porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (paragraf 9, odsek 3). Okrem iného porušilo tri ďalšie zákony, keď pridelilo financie firmám, ktoré neboli v registri partnerov verejného sektora. Tajením hodnotiteľov sa môže ministerka zbavovať zodpovednosti, ale stále to bol jej rezort, ktorý tieto „malé chyby“ s obrovskými dôsledkami dopustil a nenapravil.

 

Pavol Čekan,
vedec MultiplexDX

1. Tých pochybností a pochybení je tak strašne veľa, že je ťažké uveriť, že ide o náhodu. V normálnej krajine by už bolo namieste vyvodiť politickú zodpovednosť aj na strane pani ministerky. Ale odstúpenie v tomto konkrétnom prípade už nestačí. Treba celú výzvu o stimuly zmeniť a nastaviť tak, aby to bola férová súťaž malých a stredných podnikov, start-upov a spin-offov, kde vyhrajú tí najlepší na základe transparentného a kvalitného zahraničného hodnotenia.

2. Dôležité je, že ide o mnoho chýb. Skopírované hodnotenia, chyby v počte bodov, neregistrovaní partneri verejného sektora (čo je protizákonné), pochybné prepojenia akademických inštitúcií na firmy, ktoré ešte buď nerobili výskum, alebo nie v danej oblasti, konflikty záujmov na strane hodnotiteľov, ale aj konateľov firiem (vo viacerých prípadoch ide o hlavného riešiteľa projektu z akademickej inštitúcie a zároveň aj konateľa/majiteľa firmy)… Tieto mnohé chyby vrhajú zlé svetlo nielen na ministerstvo školstva, ale aj na slovenskú akademickú obec. Mali by sme za týmto urobiť hrubú čiaru, poučiť sa a urobiť potrebné zmeny v zákone, výzve a hodnotiacom procese, aby sa to už nikdy neopakovalo.

 

Dominika Hroššová,
Žijem vedu

1. Podľa nášho názoru boli v kauze stimuly preukázané veľmi závažné pochybenia, hraničiace s úmyselnou manipuláciou a podvodom. Terajšie odvolanie riaditeľa sekcie vedy by malo byť len začiatkom. Za transparentné nastavenie celej výzvy zodpovedá priamo pani ministerka. Ona má zabezpečiť, aby také veľké finančné prostriedky z vreciek daňových poplatníkov boli rozdelené v spravodlivej a férovej súťaži. Ak to nie je schopná urobiť, je slušnosťou ponúknuť svoju demisiu.

2. Rozhodne s tvrdeniami pani ministerky nesúhlasíme. Stimuly získali firmy, ktoré majú minimálne skúsenosti s reálnym výskumom. V posudkoch sú chyby vo vyhodnocovaní (napríklad početné chyby, opakujúce sa texty, hodnotitelia mimo odboru či utajený odbor pôsobenia hodnotiteľa, nesediace deskriptívne štatistické ukazovatele). Žijem vedu má k dispozícii aj vlastné analýzy, z ktorých vyplýva, že ministerstvo dodatočne zasahovalo do posudkov. Úplne identické dlhé pasáže posudkov niektorých projektov nemohli byť výsledkom náhody. Každý, kto videl tieto zhodné posudky, určite neuverí obhajobe pani ministerky. Vedecké hodnotenia boli bagatelizované a konečné slovo pri udeľovaní stimulov mala tajomná komisia ministerstva. Žiaľ, zloženie tejto komisie nepoznáme, rovnako ako nie sú známe ani kritériá, podľa ktorých rozhodovala. Posudkami odborných hodnotiteľov sa zjavne nanajvýš inšpirovala, keďže firmy s vyšším bodovým ohodnotením nakoniec stimul nedostali a uprednostnené boli také, ktorým odborní hodnotitelia pridelili menej bodov.