Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo MediabrífingMediaBrífing: Trh zlyhal a kvalitná žurnalistika je ohrozená, varuje štúdia britskej vlády

MediaBrífing je piatkový newsletter o všetkom dôležitom v médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa okrem iného dočítate:

  • Britská vláda zisťovala, ako sa dá zastaviť úpadok médií.
  • Našla sa dohoda o európskej reforme autorských práv.
  • Budúci týždeň si pripomenieme rok od vraždy Jána Kuciaka.
  • Novinárka prezradila, aké hrozné bolo odhaľovať hoaxy pre Facebook.

Prihláste sa na odber newslettra a dostanete ho každý týždeň e-mailom.


Ilustračné foto: AP

Ako sa dá zachrániť kvalitná novinárčina? Treba zaviesť daňové úľavy a reguláciu Facebooku a Googlu, zvýšiť mediálnu gramotnosť dospelých, podporovať inovácie a lokálnu žurnalistiku. To vyplýva z veľkej štúdie, ktorú si dala vypracovať britská vláda.

Úpadok médií a škodlivý vplyv sociálnych sietí je hrozbou pre demokraciu. Vláda v Londýne sa preto vlani rozhodla preskúmať, čo sa s tým dá urobiť. Úlohu zadala prestížnej novinárke a ekonómke Frances Cairncrossovej a tento týždeň bola zverejnená jej 157-stranová správa. Britská vláda sa bude v najbližších mesiacoch zaoberať jej odporúčaniami a hľadať riešenia, ktoré by mohla uviesť do praxe.

Samozrejme, situácia na britskom mediálnom trhu sa zásadne líši od slovenskej, závery štúdie však môžu byť podnetom na úvahy aj v našom kontexte. Pozrime sa teda podrobnejšie, čo zistila a odporúča Cairncrossovej štúdia:

Zásah štátu. Investigatívna žurnalistika a informovanie o demokracii sú oblasti, ktoré sú najdôležitejšie a aj najviac ohrozené. Výdavky na investigatívu sú veľké, ale málokedy sa médiám vrátia. Podobné je to s žurnalistikou vo verejnom záujme – jej úbytok spôsobuje pokles angažovanosti ľudí na lokálnej úrovni a zhoršuje aj kontrolu miestnych inštitúcií. „Vzhľadom na zlyhanie trhu pri poskytovaní informácií vo verejnom záujme môže byť štátna intervencia jedinou možnosťou nápravy,“ tvrdí správa. Cieľom pritom nemá byť len ochrana vydavateľstiev, ale zavádzanie opatrení, ktoré zabezpečia efektívnosť trhu.

Daňové úľavy. Príjmy z online reklamy sú omnoho nižšie, než sa kedysi očakávalo. Navyše väčšinu peňazí z inzercie zhltnú Google a Facebook. Médiá sú preto nútené buď maximalizovať návštevnosť (bulvarizáciou a používaním clickbait nadpisov), alebo zamykať obsah len pre predplatiteľov. Obe riešenia však fungujú najmä pre veľkých hráčov, menšie či lokálne médiá majú problém zarobiť dostatok peňazí na svoju činnosť. Cairncrossovej správa preto odporúča daňové úľavy na online predplatné, lokálnu a investigatívnu žurnalistiku. (V Británii sa napríklad neplatí DPH za tlačené médiá, pri ich kúpe online sa však už dane platia, štúdia preto odporúča nulovú daň aj na digitálne médiá.) Treba sa  vraj lepšie pozrieť aj na pôsobenie verejnoprávnej BBC a dohliadnuť, aby komerčné médiá radšej dopĺňala, nie nahrádzala.

Vzťah s IT gigantmi. Štúdia odporúča vytvoriť akýsi kódex správania, ktorý by nastavil vzťahy medzi médiami a online platformami. Giganti ako Google, Facebook či Apple totiž majú obrovskú moc a vydavatelia s nimi nemôžu vyjednávať o pravidlách férovej spolupráce. Kódex by mohol tento nevyvážený vzťah trochu zmierniť a regulačný úrad by mal dohliadať na jeho dodržiavanie. Mohol by dokonca neskôr stanoviť aj minimálne požiadavky, ktoré musia byť dodržané. Ak by sa to ukázalo ako nedostatočné, mala by vláda zaviesť prísnejšie opatrenia.

Reklama. Štúdia odporúča, aby britský protimonopolný úrad preskúmal trh online reklamy. Mal by sa bližšie pozrieť na kľúčových hráčov, ich hospodárenie a ceny. Cieľom je posúdiť, či inzertný trh funguje dobre a či netreba zaviesť nejaké opravné opatrenia. Existuje totiž obava, že najväčší hráči majú také dominantné postavenie, že znemožňujú vstup ďalších firiem na trh.

Kvalitná žurnalistika na sociálnych sieťach. Facebook už deklaroval, že stránky, ktoré šíria dezinformácie a nenávisť, budú na sieti penalizované. Rovnako chce v newsfeede uprednostňovať dôveryhodné médiá. Cairncrossovej štúdia konštatuje, že v týchto aktivitách treba pokračovať, no štát by na ne mal dohliadať. „Táto úloha je príliš dôležitá na to, aby sme ju úplne ponechali na komerčné subjekty.“ Stačí vraj, aby

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Diaľnice: NDS podpísala zmluvu s Doprastavom, Strabagom a Euroviou na úsek R2 Kriváň – Mýtna
  • Obrana: Celosvetové výdavky na obranu rástli najviac za desaťročie
  • Makro: Ekonomika eurozóny vlani rástla najpomalšie od roku 2013
  • Makro: Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku ožila, Nemecko stagnovalo
  • Ekonomický newsfilter na Valentína: Maďarskí akcionári našli slovenskej dcére belgického ženícha

Minúta po minúte

Zdieľať

Karel Hirman: Ak máme dosť peňazí na 13. dôchodky a zdvojnásobenie prídavkov na deti, tak to určite urobme. Lenže ak to má smerovať k vyššiemu deficitu a zadlžovaniu, tak to v konečnom dôsledku práve pre tieto sociálne skupiny dopadne veľmi zle.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie vlády zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného mesačného dôchodku, zdvojnásobiť detské prídavky a zrušiť platby za používanie diaľnic pre autá do 3,5 tony?

Karel Hirman, energetický analytik

Ak by som sa na toto rozhodnutie končiacej vlády mal pozrieť politickou predvolebnokampaňovou optikou, tak by som mohol vyhlásiť, že naše rodinné rozpočty duo Smer – SNS na prídavkoch na deti, dôchodkoch a diaľničných známkach len v tomto roku obralo dokopy o niekoľko stovák eur. A to preto, že ho schválili až teraz. Lebo podľa toho, čo uvádzajú v dôvodovej správe, ak by to bola pravda, tak tento stav nenastal až v týchto dňoch, ale už dávnejšie. A ak by ho naozaj chceli riešiť, tak mali tieto opatrenia schváliť minimálne už v minulom roku s platnosťou od tohtoročného Nového roka.

Iný uhol pohľadu zase hovorí o tom, že nás naši politickí „Gréci“ Pellegrinus-Ficus spolu s Dankusom ťahajú svojimi bláznivými a populistickými predvolebnými rozhodnutiami na Peloponézsky polostrov. A to práve v období, keď nám skončila celosvetová konjunktúra, svet sa borí s doteraz nejasnými následkami čínskeho koronavírusu a spolu s celou EÚ budeme čeliť ekonomickým dosahom brexitu.

A teraz trošku vážnejšie. Ak naozaj máme v štátnej kase dosť peňazí na 13. dôchodky a zdvojnásobenie prídavkov na deti, tak to určite urobme.

Lenže ak to má smerovať k vyššiemu deficitu a následne zadlžovaniu, tak to v konečnom dôsledku práve pre tieto sociálne skupiny dopadne veľmi zle – ako sme videli všetci pred pár rokmi práve v Grécku. Múdrejší sa učí na chybách druhých, hlupák ich opakuje.

Čo sa týka zrušenia poplatkov za diaľnice, tak to je tiež zle, pretože by to vlastne znamenalo, že túto ťarchu prenesieme okamžite cez dane a iné poplatky aj na tých, čo po nich vôbec nejazdia. Je to podobný nezmysel, ako vlaky zadarmo pre dôchodcov alebo študentov, lebo ich v konečnom dôsledku za nich aj tak zaplatia aj tí penzisti a študenti a ich rodičia a príbuzní, čo vlakmi vôbec nejazdia.

Zadarmo nemôže byť žiadna verejná služba, môžu existovať len odôvodnené zľavy na ich využívanie pre rôzne slabšie sociálne skupiny.

Vzhľadom na to, že končiaca vláda a koalícia doslova pár dní pred svojím koncom chce prijať neúnosné záväzky pre budúcu vládu, navyše v legislatívnom procese, ktorý podľa renomovaných právnych expertov odporuje ústavným a iným pravidlám, pani prezidentka takto prijaté zákonné normy odchádzajúcim parlamentom nemôže schváliť a takto to má aj vysvetliť občanom. A nechať ich posúdenie na novú politickú reprezentáciu, ktorá vzíde z volieb.

Veď je to v konečnom dôsledku nielen demokratické, ale aj jednoduché: tí občania, ktorí napriek všetkým okolnostiam a dôsledkom trvajú na ich zavedení, môžu tých, čo ich navrhujú, zvoliť teraz vo voľbách, aby svoje dielko dokonali. Ich zavedenie takýto menší časový posun neohrozí, keďže aj tak majú platiť až od budúceho roka.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Epidémia koronavírusu v Číne by mohla znížiť HDP Spojených štátov o 0,2 až 0,3 %. Nemožnosť získať komponenty z Číny brzdí továrne, škody sa pravdepodobne prejavia veľmi skoro.

Uviedol to ekonomický poradca Bieleho domu Larry Kudlow.

Banka Goldman Sachs v piatok varovala, že kríza môže byť ešte nákladnejšia, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom by mohla skresať HDP až o 0,6 % v 1. štvrťroku. To je dosť veľká časť z ekonomiky, ktorej medziročné tempo rastu sa pohybuje okolo 2 %. (tasr)

Zdieľať

Za 12 rokov vo vláde neboli schopní dokončiť diaľnicu do Košíc a teraz sa vyhovárajú, že fakt, že nemáme diaľnicu do Košíc, je dôvodom na zrušenie diaľničných známok, píše v Paneli expertov k aktuálnym krokom vlády Ivana Molnárová.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie vlády zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného mesačného dôchodku, zdvojnásobiť detské prídavky a zrušiť platby za používanie diaľnic pre autá do 3,5 tony?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Populizmus a bezbrehé plytvanie v časoch, keď z Nemecka prichádzajú informácie o zhoršovaní situácie. Niekedy by som si želala, aby preferencie vládnych strán boli výrazne vyššie, lebo vtedy by si nedovolili takto rozhadzovať. Hovorí sa, že z cudzieho krv netečie, ale prijať takéto ekonomické šarlatánstvo v časoch, keď treba skôr priškrtiť a ušetriť, je extrémne nezodpovedné.

Zrušenie diaľničných známok? Za 12 rokov vo vláde neboli schopní dokončiť diaľnicu do Košíc a teraz sa vyhovárajú, že fakt, že nemáme diaľnicu do Košíc, je dôvodom na zrušenie diaľničných známok.

Prostriedky venované zvyšovaniu finančnej gramotnosti môžeme tak považovať za vyhodené. Lebo lekcia zo zadlžovania a nadspotreby bola práve sabotovaná samotnou vládou.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ako učebnicový príklad bezbrehého populizmu charakterizuje Ľudovít Ódor v Paneli expertov rozhodnutie vlády o dôchodkoch a prídavkoch „pár dní pred voľbami, narýchlo, bez diskusie, bez kvantifikácie následkov a s roztrhaním vlastného (už beztak nerealistického) rozpočtu“.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie vlády zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného mesačného dôchodku, zdvojnásobiť detské prídavky a zrušiť platby za používanie diaľnic pre autá do 3,5 tony?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS

Aby nedošlo k nedorozumeniu, každá vláda aj parlament má právo prijímať takéto alebo podobné opatrenia. Pár dní pred voľbami, narýchlo, bez diskusie, bez jasnej kvantifikácie všetkých následkov a s roztrhaním vlastného (už beztak nerealistického) rozpočtu to vnímam ako učebnicový príklad bezbrehého populizmu.

V banánovej republike je to úplne štandardný postup, u nás na dedine by povedali, že „na hulváta“, a v mojom ponímaní je to flagrantné porušenie takmer všetkých základných princípov zodpovedného hospodárenia. Po nás potopa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír okomentoval v Paneli expertov rozhodnutie vlády o 13. dôchodkoch a dvojnásobných detských prídavkoch: „Mali by sme kráčať v ústrety starej slovenskej pravde, ktorá hovorí, že sa máme zakrývať takou perinou, na akú máme.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie vlády zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného mesačného dôchodku, zdvojnásobiť detské prídavky a zrušiť platby za používanie diaľnic pre autá do 3,5 tony?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií

Ešte vždy si myslím, že by sme mali naďalej pomaly, ale isto kráčať v ústrety starej slovenskej pravde, ktorá hovorí, že sa máme zakrývať takou perinou, na akú máme…

Čakajú nás tri možné scenáre: buď budeme mať šťastie a Slovensko sa vráti k štyrom percentám rastu, zlepší výber daní a odvodov, pomôže rozpočtu zaplatiť nové zákonné nároky. Alebo vláda vyškrtá 300-400 miliónov iných výdavkov. Alebo parlament prijme nový zákon o štátnom rozpočte, ktorý bude odrážať realitu novoprijatých zákonov.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Turecká letecká spoločnosť Atlasglobal podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Krach sa podľa Trnavského samosprávneho kraja nedotkne piešťanského letiska, kam tiež lietala.

„Letecká spoločnosť Atlasglobal podala návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože nemohla pokračovať v prevádzke a jej lety boli zastavené,“ oznámil turecký úrad pre civilné letisko SHGM.

Letecká spoločnosť bola založená v roku 2001 v Turecku a od roku 2004 začala prevádzkovať vnútroštátne a medzinárodné linky, ktoré smerovali do 50 destinácií v 35 krajinách sveta.

Atlasglobal bol nútený dočasne prerušiť lety v novembri a decembri minulého roka po tom, ako začal mať finančné problémy, najmä s tzv. cash flow. Prispeli k tomu zvýšené náklady na logistiku a prevádzku a tiež presun na nové istanbulské letisko.

V roku 2007 zahynulo po havárii jedného z lietadiel spoločnosti počas letu do juhozápadného mesta Isparta z Istanbulu 57 ľudí.

Z Piešťan bude lietať iný dopravca:

  • Krach tureckej leteckej spoločnosti AtlasGlobal sa nijako nedotkne prevádzky Letiska Piešťany, hovorí Trnavský samosprávny kraj. Letisko má so spoločnosťou vysporiadané všetky pohľadávky a záväzky.
  • „Cestovná kancelária ešte pred mesiacom uzavrela zmluvu s novým leteckým dopravcom. Takže od mája do októbra sa bude z piešťanského letiska lietať do Turecka aj naďalej,“ uviedol tlačový odbor. Dodal, že oproti minulému roku sú pre sezónu 2020 predávané zájazdy s odletom z Piešťan už viacerými cestovnými kanceláriami.

V roku 2018 prevádzkoval AtlasGlobal lety pre dovolenkárov aj z Bratislavy. (tasr, n)

Zdieľať

ZSSK sa nezúčastní súťaže na výber dopravcu na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Podľa ZSSK nie je možné v termíne, ktorý určilo ministerstvo dopravy, predložiť kvalifikovanú ponuku.

Štátny dopravca plánuje do konca budúceho týždňa podať námietku a pravdepodobne MDV požiada, aby súťaž zrušilo a vyhlásilo novú.

„Nie je možné v požadovanom termíne predložiť kvalifikovanú ponuku, pričom tento termín podľa nášho názoru predstavuje približne len zlomok potrebného času na jej prípravu,“ uviedla ZSSK vo vyhlásení zaslanom v piatok médiám.

Podľa ZSSK by bol schopný kvalifikovanú ponuku predložiť iba taký uchádzač, ktorý už dnes disponuje vozidlami spĺňajúcimi v podstatných ohľadoch požiadavky vyhlasovateľa a je pripravený ich takmer okamžite využiť na účely realizácie výkonov na súťaženej trase.

V poradí druhú súťaž na liberalizáciu tratí rezort dopravy spustil začiatkom októbra. Prvou bola súťaž na prevádzkovateľa osobnej vlakovej dopravy na trati Žilina – Rajec.

Hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká v novembri minulého roka informovala o tom, že do súťaže na výber železničného dopravcu na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno sa prihlásilo päť záujemcov. Jedného z uchádzačov už ministerstvo vyradilo pre nesplnenie podmienok.

Na frekventovanej trati v súčasnosti jazdí súkromný dopravca RegioJet, ktorý má záujem v tom pokračovať aj naďalej.

RegioJetu sa končí aktuálne platná zmluva v decembri 2020. Potom môže na trať nastúpiť uchádzač, ktorý vzíde z verejnej súťaže. Trať bude obsluhovať nasledujúcich desať rokov.

Zámer vyhlásiť verejnú súťaž na trati Bratislava – Komárno rezort zverejnil pred viac ako rokom v európskom vestníku. Celkovo 95-kilometrová trať patrí k mimoriadne vyťaženým a záujem o dopravu tam v posledných rokoch neustále narastá.

Dôvodom sú najmä pribúdajúce obytné zóny v okolí hlavného mesta. (tasr)

Zdieľať

Rast daňovo-odvodových príjmov sa tento rok spomalí na 3,2 % z vlaňajších 6,1 %. Uviedol to v analýze Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí pri ministerstve financií.

Očakávané spomalenie rastu inštitút pripisuje najmä pomalšiemu rastu miezd (z dvoch tretín) a vlaňajším legislatívnym opatreniam (z jednej tretiny), medzi ktoré patrí zníženie dane na 15 percent pre malé firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur a tiež zníženie DPH na niektoré potraviny.

Celkové daňové-odvodové príjmy v roku 2020 odhaduje IFP vo výške zhruba 30 miliárd eur.

Čo bude nasledovať:

  • v ďalších rokoch IFP počíta so zrýchlením tempa rastu daňovo-odvodových príjmov na 4,3 percenta (2021), 4,5 percenta (2022) a 5,7 percenta (2023),
  • inštitút očakáva, že od roku 2021 bude ožívať rast príjmov vďaka opätovnému zrýchleniu miezd a spotreby domácností. V roku 2023 rast príjmov podľa inštitútu „nakopne“ záver eurofondového obdobia.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať