Štefunko nezarobil na dodávke eurofondov pre univerzity

Predseda strany Progresívne Slovensko Ivan Štefunko sa dostal do podozrenia, že ako podnikateľ profitoval z kartelu pri eurofondovej súťaži o dodávku vedeckých zariadení pre Žilinskú univerzitu z roku 2013. Informácie o tom zverejnil portál Aktuality.sk v rámci série textov, ktoré sa týkali aj príbehu firmy Monogram Technologies. Tá dnes dlhuje štátu, je v útlme a na pokraji krachu, hoci časti jej podnikania po odčlenení prežívajú.

Keďže Ivan Štefunko je predseda strany, ktorá sa v budúcnosti môže stať parlamentnou a dokonca môže byť súčasťou vlády, skúmali sme podrobne podozrenia spomenuté v textoch o Štefunkovom podnikaní.

Najprv stručný záver:

Ivan Štefunko nemal žiaden vplyv na postup firmy Monogram Technologies, ktorá po vyhratom tendri dodávala technologické zariadenia pre Žilinskú univerzitu. Pôvodne bol aktívnym štvrtinovým vlastníkom Monogramu, no v čase obchodov s univerzitou už nemal na obchody firmy žiaden vplyv a mal o nich aj minimálne informácie.

Ivan Štefunko nikdy nečerpal ani v budúcnosti nemôže čerpať priamo ani nepriamo žiaden profit zo zisku, ktorý mala firma Monogram Technologies na eurofondovej dodávke pre univerzitu. Táto firma už totiž päť rokov nemá reálne zisky a nikdy ich už ani mať nebude.

Otázky pre protimonopolný úrad

Ponuky firiem Monogram Technologies a Anext, ktoré spolu súťažili na Žilinskej univerzite o kontrakt za 2,6 milióna eur, sa na seba naozaj podobajú tak veľmi, že vyzerajú, ako keby ich písala tá istá osoba. Prostriedky na podrobné prešetrenie, či to bol kartel, má protimonopolný úrad, no ten túto možnosť zatiaľ dostatočne nevyužil.

Riaditeľ Monogram Technologies medzitým ponúkol prijateľné vysvetlenie, ako mohli rôzni ľudia v dvoch firmách napísať dve niekoľkostranové obchodné ponuky tak, že sa nelíšia ani jedným písmenom, ani jednou čiarkou a dokonca aj tučným písmom zvýraznené časti sú rovnaké.

Keďže univerzita v podmienkach súťaže fakticky napísala, ktoré úzkoprofilové vedecké zariadenia chce kúpiť, narazili obe firmy na rovnakých autorizovaných predajcov. Od nich odkopírovali technický popis ponúkaných prístrojov a tak mohla vzniknúť taká veľká podozrivá zhoda.

Rozdiel bol len v cenách. Monogram Technologies, ktorej štvrtinovým vlastníkom je cez materskú firmu Ivan Štefunko, ponúkla univerzite lepšiu cenu v prvom kole súťaže aj v následnej elektronickej aukcii.

Neopodstatnená sa zdá aj téza, že zatiaľ čo sa firma Monogram Technologies topí v stratách, jej spolumajitelia zarábajú na startupových projektoch, ktoré z nej vytiahli.

Viaceré nové firmy, ktoré sa v minulosti odčlenili z Monogram Technologies, naozaj žijú a môžu svojim vlastníkom časom priniesť aj zisky, momentálne však ešte nie sú v pluse. Ak by v nich neboli investori alebo ak by neboli odčlenené od Monogram Technologies, vyrábali by ešte väčšie straty a zrejme by už svoju pôvodnú firmu dohnali k bankrotu.

Najväčšia z firiem odčlenených z Monogramu je ColosseoEAS, ktorá dodáva sieťové technológie a videotechnológie pre štadióny v Európe a Severnej Amerike. Momentálne ju vlastní podnikateľ Martin Šámaj. Ten posledné roky kryl jej straty, a tak sa stal po dohode s jej zakladateľmi jej jediným majiteľom. Štefunko a jeho obchodní partneri z Monogramu tak za túto firmu nikdy nič nedostali ani v budúcnosti nedostanú.

Prečo Štefunko nie je zodpovedný za tendre Monogram Technologies

Keď sa Ivan Štefunko v roku 2008 stal štvrtinovým spolumajiteľom Monogram Technologies, nebol žiaden pasívny finančný investor, bol súčasťou vedenia firmy a aj sa na jej riadení podieľal. V tom čase bola Monogram Technologies rýchlo rastúca zisková firma, ktorá zachytila boom potrieb IT služieb predovšetkým v súkromných podnikoch.

Rýchlo rástla aj v čase, keď sa Štefunko približne dva roky liečil, pretože mu našli nádor na mozgu a museli ho trikrát operovať.

Riaditeľ Monogram Technologies a jeden zo Štefunkových spoločníkov Ján Jenča vysvetľuje, že keď sa Štefunko po chorobe vrátil, bola to už „iná firma“. Mala oveľa viac zákazníkov aj zamestnancov, úplne inak sa preto riadila a Štefunko tak v jadre jej podnikania nevedel byť veľmi užitočný.

Riaditeľ Jenča hovorí, že bol preto rád, keď sa Štefunko našiel v startupovej scéne. Najprv ešte pomáhal pri štarte nových produktov v rámci Monogram Technologies, neskôr podnikal úplne mimo tejto skupiny a založil prvý slovenský fond rizikového kapitálu.

Jenča a Štefunko sa netaja tým, že majú v mnohom veľmi rozdielne názory na podnikanie. Jenča to hovorí na príklade príbehu firmy na spoplatňovanie obsahu PianoMedia, ktorej jedným z prvých investorov bola skupina Monogram: „Ivan v tom vidí úspešný príbeh firmy, ktorá je momentálne svetovou jednotkou, sídli v New Yorku, má úžasných klientov. Ja v tom vidím mizivý podiel, ktorý nám v tom ostal, a približne pol milióna eur, ktoré sme na tom svetovom úspechu prerobili.“

Späť k spochybnenému tendru. V čase, keď Monogram Technologies súťažil o zákazku na Žilinskej univerzite, nebol Štefunko členom žiadneho orgánu Monogram Technologies, nebol vo vedení firmy, nemal s firmou žiaden kontrakt, nepracoval tam, nemal tam žiadnu kanceláriu ani stoličku.

Štefunko tvrdí, že kým sa ho na zákazku na Žilinskej univerzite nepýtal pred takmer dvoma rokmi redaktor Aktualít, ani o nej nevedel.

Riaditeľ Monogramu hovorí to isté. Štefunko podľa neho nemal prečo mať informácie o bežných obchodných prípadoch firmy, v žiadnom prípade nevedel o ponukách, ktoré dávali v tendroch. „Aj keby sa na to pýtal, nič by som mu neukázal. Nebol by na to dôvod, on už vtedy jednoducho dávno v Monogram Technologies nepracoval,“ tvrdí dnes Jenča.

Neznamená to, že Štefunko úplne stratil kontakt so spoločníkmi Monogramu. Bol naďalej štvrtinovým akcionárom firmy Monogram Ventures, ktorá bola matkou Monogram Technologies. Ako spoluvlastník mal účasť na dohadovaní sa o plánoch na nové projekty, ktoré vo vnútri Monogram Technologies vyrástli, ale na dennú operatívu mal nulový vplyv.

Jeho vystupovanie však navodzovalo iný dojem. Monogram Technologies napríklad získala ocenenie IT firma roka a Štefunko o nej pred médiami aj investormi zvykol hovoriť ako o vlastnej firme.

Aj keby však chcel, nemal ako zarábať na tom, čo firma v tých rokoch produkovala. Monogram Technologies je totiž od roku 2012 v strate. Oficiálne výkazy síce v roku 2013 ukazujú vysoký zisk, ale ten je len výsledkom precenenia projektu informačných systémov pre štadióny.

Ani Monogram Technologies, ani jeho matka za to však nedostali žiadne peniaze, ktoré by si mohli akcionári vtedy alebo hocikedy neskôr podeliť.

Ponuky v tendri boli veľmi podozrivé a PMÚ ich nevyšetril

Redaktor portálu Aktuality.sk Martin Turček získal podrobnú dokumentáciu o tendri na dodávky vedeckých prístrojov a systémov pre Žilinskú univerzitu vďaka žiadosti podanej podľa infozákona.

Podobnosť, ktorú našiel v ponukách firmy Monogram Technologies a Anext, bola taká veľká, že sa Turček ešte v roku 2017 rozhodol podať podnet na protimonopolný úrad.

Držal totiž v ruke dokument, ktorý naznačoval možnosť, že Monogram a Anext sa v súťaži nesprávali ako konkurenti, že sa tak len tvárili, a protimonopolný úrad má dosť prostriedkov, aby také podozrenie prešetril.

Tendrovú dokumentáciu o prípade získal Denník N od Turčeka. My sme jej tri kľúčové časti dali posúdiť dvom slovenským expertom na protimonopolné právo a vyšetrovanie kartelového správania. Šlo o popis toho, čo univerzita žiadala dodať, a to, čo jej Anext a Monogram Technologies v súťaži ponúkli.

Obaja odborníci, ktorí požiadali o anonymitu, po niekoľkých hodinách štúdia dokumentov reagovali v zásade rovnako. Aj podľa nich bola miera podobnosti ponúk Anextu a Monogramu takou silnou indíciou kartelu, že by sa tým mal zaoberať protimonopolný úrad.

Reč je najmä o 30 stranách popisu ponuky súťažiacich. Obsahuje informácie o 38 rôznych produktoch, pričom popis každého z nich má rozsah približne od 100 do 200 slov. Polovica toho sú požadované parametre, ktoré sú prirodzene stopercentnou kópiou toho, ako ich súťažiacim v podkladoch opísala univerzita. Aj rovnaké číslovanie zariadení je dané rovnakou predlohou, ktorú oficiálne zverejnila škola ako objednávateľ.

Problém sú stĺpce, ktoré mali súťažiaci vyplniť sami a ktoré sú tiež rovnaké. Ide o text podobný samotným požiadavkám, no tu a tam sa líši prechodom z jednotného čísla do množného, sem-tam sa zjaví gramatická chyba, niektoré pasáže sú zvýraznené boldom. Všetky tieto detaily sú však v ponuke Monogramu a Anextu v stopercentnej zhode.

Kto si to pozerá podrobne, pochopí, že niečo také môže vzniknúť náhodou len teoreticky. Buď teda bola ponuka jednej z firiem kópiou ponuky tej druhej, alebo obe firmy kopírovali navlas rovnaké podklady.

Obaja oslovení odborníci na kartely to vidia rovnako, no s dodatkom, že ide o silný, ale iba nepriamy dôkaz, že boli firmy dohodnuté.

Obaja povedali, že ak by boli na mieste vyšetrovateľov protimonopolného úradu, hľadali by aj podrobnosti v detailoch cenovej ponuky, no najmä priame dôkazy dohadovania sa, teda napríklad e-maily či zápisy z pracovných stretnutí.

Obe firmy nacenili vo fáze pred elektronickou aukciou osobitne aj každý jednotlivý produkt. V týchto cenách žiadnu podobnosť medzi Anextom a Monogramom nevidno. V niečom je o trošku drahší Monogram, niekde Anext, dokopy dal v prvej fáze súťaže mierne lacnejšiu ponuku Monogram.

Odpoveď tak mohla dať len razia protimonopolného úradu, alebo aspoň výzva, aby firmy detailne vysvetlili, ako tvorili svoju ponuku. Museli by ukázať históriu vzniku svojich ponúk pre univerzitu, teda najmä prvotnú komunikáciu so svojimi subdodávateľmi, s univerzitou a ich predbežné ponuky. Protimonopolný úrad však o také vysvetlenie a dôkazy zrejme firmy vôbec nepožiadal.

Šéf Monogramu Jenča hovorí, že o podaní na protimonopolný úrad z roku 2017 sa dozvedel až z článku portálu Aktuality.sk v roku 2019. Nevie o tom, že by sa PMÚ jeho firme ozval s akoukoľvek požiadavkou. Potvrdzuje to aj Anext, ktorý tiež tvrdí, že sa mu úrad ani neozval. „K detailom súťaže sa bohužiaľ nevieme detailne vyjadriť, keďže zamestnanci, ktorí na príprave ponuky participovali, už v nástupníckej organizácii nepracujú,“ povedala Mirka Rohal z Anextu, ktorý sa premenoval na LeikTec.

„Podľa nám dostupných informácií však Anext svoj postup v tendri nekoordinoval so žiadnou inou spoločnosťou,“ dodala.

Protimonopolný úrad len oznámil, že podnetom sa stále zaoberajú.

Univerzita napísala, že podklady k tendru si od nich vypýtal aj protimonopolný úrad, aj ministerstvo školstva. „Je na štátnych orgánoch, aby rozhodli o tom, či v danom prípade došlo k porušeniu zákona,“ končí stanovisko univerzita.

Uzavretie prípadu protimonopolným úradom bez hlbšieho prešetrovania správania firiem by nevybočovalo zo štýlu fungovania úradu v posledných dvoch rokoch. Odbor kartelov protimonopolného úradu sa v roku 2017 viac-menej rozpadol, pretože vedenie úradu svojich podriadených vyšetrovateľov nepodržalo v sporoch okolo podozrenia z kartelu IT firiem na zákazkách vo viacerých župách. Viaceré slovenské IT firmy totiž žalovali úrad za spôsob, akým pri razii prehľadával počítače ich zamestnancov, a vymohli si, že takto získané dôkazy nemôžu byť použité ako dôkazy.

Personálne výrazne oslabený odbor kartelov sa po takej prehre ťažko odhodlá na tvrdú kontrolu podozrení spojených aj s firmou Anext. Tá totiž vyrástla najmä na zákazkách v ére Smeru.

Ak by teda protimonopolný úrad čoskoro oficiálne oznámil vybavenie podnetu na preskúmanie súťaže zo Žilinskej univerzity, bol by to zrejme len formálny verdikt bez naozajstného pokusu podozrenie dokázať alebo vyvrátiť.

Vysvetlením nemusí byť podvod, ale veľmi úzky trh

Jediný, kto bol napokon ochotný o súťaži a podobnosti ponúk hovoriť, bol riaditeľ Monogramu Jenča. Povedal, že ponuku Anextu predtým nevidel, pretože ju ako účastník súťaže ani nemal kde vidieť.

Vysoké podobnosti v ponukách vysvetľuje jednoducho tým, že sa nakupovali konkrétne zariadenia pre vedcov, ktorí presne vedeli, čo potrebujú, a podľa toho aj požiadavka školy vyzerala.

Nebolo tak podľa neho čudné, že sa obchodníci v dvoch konkurenčných firmách dopracovali k rovnakým licencovaným predajcom a dostali od nich e-mailom navlas rovnaké ponuky. Šlo totiž o produkty výrobcov, ktorí dávali v regióne práva distribuovať svoje produkty len úzkemu okruhu predajcov.

Jenča vysvetľuje, že malý záujem o tender pre univerzitu mohol súvisieť aj s tým, že univerzita nedala priestor na maržu v desiatkach percent, čo odradilo časť veľkých hráčov. Menší si zasa do takej súťaže nemohli dovoliť ísť, pretože celú dodávku bolo treba prefinancovať.

Ide totiž o eurofondové schémy, kde sa platí až nakoniec, po dodávke a uzavretí celej byrokracie. Treba tak mať na to dostatok voľného kapitálu alebo na mieru šitý produkt banky, aký podľa neho Monogram v tom čase mal.

Jenča neustále opakuje, že s nikým z Anextu sa pred súťažou nerozprával, nedohadoval na spoločnom postupe, obchodníci jednoducho urobili ponuku, preto šiel Monogram do súťaže a v elektronickej aukcii napokon dal ponuku s hrubou maržou tesne pod osem percent.

„Po odrátaní úrokových a personálnych nákladov sa náš zisk z vyše dvojmiliónovej zákazky pohyboval rádovo v desiatkach tisíc eur,“ tvrdí riaditeľ Monogramu.

Vysvetlenie má aj na to, že časť produktov pre Žilinskú univerzitu nakupoval od Anextu, s ktorým si konkuroval v súťaži. Šlo o výrobok IBM a jedným z dvoch slovenských autorizovaných predajcov bol práve Anext. „Napísali sme im e-mail, oni nám ponúkli cenu, nevedeli sme, že sa prihlásia do tej istej súťaže,“ hovorí Jenča z Monogramu.

Opakuje, že rozhodujúca bola celková cena za všetky produkty a ich inštaláciu. Univerzita stanovila strop na 2,72 milióna eur bez DPH. Anext v elektronickej aukcii so základnou cenou prakticky nepohol. Monogram šiel dole o 100-tisíc eur, súťaž vyhral a za konečnú cenu 2,62 milióna eur aj všetko dodal.

Kto môže za to, že Monogram Technologies má dlhy

Monogram Technologies v súčasnosti nemá zamestnancov, len dlhy a pohľadávky, a preto firmu navštevovali aj exekútori. Tí napríklad zobrali auto patriace Monogramu, na ktorom jazdil vtedy už dva týždne šéf štátnej Výskumnej agentúry Stanislav Sipko. Konateľ Monogramu Jenča to vysvetľuje tým, že auto mala od firmy prenajaté Sipkova manželka, no zjavne ho považovali za rodinné. „Samozrejme, že to vyzerá hlúpo,“ hovorí po vyše roku Jenča.

Momentálne dlhuje Monogram Technologies štátu na daniach, odvodoch a nájomnom pre bratislavskú technickú univerzitu okolo 400-tisíc eur a menšiu sumu od nej vymáhajú súkromné firmy. Monogram Technologies má síce aj pohľadávky, no bez pomoci materskej firmy nemá reálnu možnosť dlhy zaplatiť.

Ak by ju teda štatutári ako spoločnosť s ručením obmedzeným poslali do konkurzu, materskú firmu by to nijako neohrozilo a skrachovanou dcérou by sa viac nemuseli zaoberať.

Ostáva otázka, či faktický krach Monogram Technologies bola prirodzená vec, keď firma nezvládla zmeny na trhu, alebo z nej jej majitelia vybrali cenné veci a fakticky tak poškodili veriteľov.

Riaditeľ Monogramu Jenča vysvetľuje, že takéto podozrenie vyplýva z nepochopenia, ako funguje vznik nových produktových firiem. Tie sú totiž dlhé roky stratové, a hoci často vyzerajú lákavo, len ťažko nájsť investorov, ktorí by za ne zaplatili zakladateľom solídne peniaze ešte vo fáze rastu.

Príkladom je ColosseoEAS, čo je firma, ktorá vznikla v dobrých časoch Monogramu ako jeho projekt. Ide o firmu, ktorá dodáva systémy na zobrazovanie informácií na športových štadiónoch. Jej referencie pochádzajú z mnohých štadiónov ruskej KHL, ale napríklad aj z NHL z domovských arén Washington Capitals a Florida Panthers.

Od roku 2015 je už táto firma podľa výkazov v pluse, no roky predtým bol celý projekt dotovaný z peňazí Monogramu a neskôr od jej súčasného majiteľa Martina Šámaja.

V príbehu Monogramu a Štefunka je dôležité, že ani Monogram Technologies, ani jej matka Monogram Ventures, ani majitelia týchto firiem nedostali za túto firmu nikdy zaplatené.

Pôvodne do nej chceli prizvať fondy zo skupiny Cisco. Investor však, prirodzene, požadoval, aby sa podnikanie so štadiónmi nemiešalo s inými biznismi Monogramu. Najprv preto vytvorili v Monogram Technologies odštepný závod a potom extra firmu. Výsledok bol účtovný zisk daný precenením projektu, žiadne nové peniaze, ale čistá firma, do ktorej mohli hľadať partnera.

V poslednej chvíli im však fondy Cisco dali podľa Jenču neprijateľné podmienky, a tak našli investora na Slovensku. Ani na dohode so Šámajom však majitelia Monogramu nezbohatli. Šámaj vtedy ešte neistý biznis so štadiónmi dotoval a v rámci zápočtov na neho prechádzalo vlastníctvo podniku.

Jenča teraz pôsobí v ColosseoEAS ako nájomný manažér, vedie firmu pre podnikateľa Šámaja. Ak sa mu pre ňu podarí časom nájsť kupca, bude za to zrejme odmenený, čo však už s Monogramom nemá nič spoločné.

Jenča opakuje, že vyňatie podniku ColosseoEAS z Monogramu nebolo na úkor veriteľov. Ak by vtedy stratový biznis nevyňali, ColosseoEAS by už neexistovalo, lebo Monogram by nemal na to, aby platil straty z rokov jeho rozbehu.

Podobne je to aj s firmou StreamStar, ktorá zasa vyrába riešenia pre IPTV prenosy zo športových súťaží alebo z iných podujatí. Tento podnik podľa výkazov rastie, no ešte nie je v zisku. Nedávno získal silného partnera zo skupiny JVC, čo zvýšilo jeho šance, že prežije.

No aj v jeho prípade platí, že ak by túto firmu neodčlenili z Monogramu, už by neexistovala a veriteľom Monogramu by to tak nijako nepomohlo.