Minister SNS zabrzdil plán na čerpanie 105 miliónov dolárov, ktoré USA ponúkli Slovensku

Vojenské letisko pri Malackách už viackrát navštívili americkí vojenskí projektanti. Pozerali si areál, debatovali so slovenskými dôstojníkmi, všímali si, aké investície základňa potrebuje. Ich cieľom bolo zistiť, na čo presne by sa mohli použiť peniaze, ktoré USA ponúkli slovenskej armáde.

Americký kongres pred časom vyčlenil niekoľko miliárd ako vojenskú pomoc pre krajiny, ktoré tvoria východnú hranicu NATO. Slovensko by podľa amerických diplomatov mohlo z tohto balíka získať 105 miliónov dolárov (asi 92 miliónov eur).

„Môžu byť použité na modernizáciu leteckých základní Sliač a Malacky. Tieto projekty zvýšia schopnosť Slovenska zabezpečiť si vlastnú obranu i možnosti pre kolektívnu obranu spojencov NATO,“ potvrdzuje hovorca americkej ambasády Griffin Rozell.

Slovensko a USA o takejto podpore rokujú viac než dva roky, koncom januára sa však situácia náhle zmenila. Minister obrany zo SNS Peter Gajdoš podľa zistenia RTVS poslal veľvyslancovi Adamovi H. Sterlingovi list, v ktorom mu dal najavo, že ďalšie návštevy amerických projektantov nateraz nie sú žiadané.

Tým sa okamžite zmrazili prípravy na vyčerpanie amerických dotácií. Či Slovensko o tieto peniaze príde, zatiaľ nie je jasné. Američania tvrdia, že ich ponuka nie je časovo obmedzená. Naznačujú však, že ak bude vláda dlho otáľať, peniaze vyhradené pre Slovensko môžu napokon skončiť v iných krajinách.

„Prostriedky schválené kongresom sú naďalej k dispozícii. Čím dlhšie však zostávajú nevyužité, tým sa zvyšuje šanca, že bude prehodnotený ich účel,“ dodáva Rozell.

Americké sklady na Slovensku?

Je pravdepodobné, že Američania neponúkajú peniaze len tak bez ďalších podmienok. Za odplatu budú zrejme žiadať tesnejšiu vojenskú spoluprácu.

Podľa neoficiálnych informácií je v hre možnosť, že by na slovenských letiskách vznikli sklady, ktoré by boli vyhradené na potreby americkej armády či armád iných krajín NATO. V nich by boli náhradné diely, zásoby a ďalšie potrebné vybavenie pre prípad, že by z našich letísk museli nejaký čas operovať spojenecké lietadlá.

Američania takéto podrobnosti komentovať nechcú. Hovoria len, že peniaze budú smerovať výlučne do infraštruktúry slovenskej armády. „Všetky vojenské zariadenia, ktoré budú takýmto spôsobom modernizované, zostanú majetkom slovenskej vlády,“ tvrdí ambasáda.

O detailoch nechce hovoriť ani slovenské ministerstvo zahraničia, ktoré je tiež do rokovaní zapojené. „Rokovania o konkrétnych ustanoveniach stále prebiehajú, preto iste pochopíte, že nebudeme hovoriť o detailoch,“ reagoval hovorca ministerstva Juraj Tomaga.

Ministerstvo len ubezpečilo, že v hre určite nie je vybudovanie americkej základne alebo iná forma stálej prítomnosti amerických vojakov. „Zdôrazňujeme, že o trvalej vojenskej prítomnosti sa nerokuje,“ dodal Tomaga.

Denník N oslovil aj ministerstvo obrany, ktoré je v celej veci hlavným aktérom, Gajdošova hovorkyňa Danka Capáková však otázky ignorovala.

Ešte pred rokom boli vítané

Peniaze pre Slovensko majú pochádzať z programu s názvom Európska iniciatíva odstrašenia (European Deterrence Initiative – EDI), ktorý v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine inicioval ešte vtedajší americký prezident Barack Obama.

Neskôr ho potvrdil aj jeho nástupca Donald Trump. Len na rok 2019 vyčlenili USA na tento program viac než šesť miliárd dolárov, ktoré sa môžu rozdeliť medzi krajiny NATO, a to zvlášť tie, čo ležia na takzvanom východnom krídle.

Slovensko dostalo oficiálnu ponuku na takýto príspevok v apríli minulého roka. Pôvodne sa hovorilo o 46 miliónoch dolárov, neskôr túto sumu zvýšili na 105 miliónov. Išlo by o najväčšiu sumu, akú Slovensko doteraz získalo na nejaké vojenské projekty – armáda a veci okolo nej nemôžu byť financované z eurofondov.

Slovenská a americká strana sa predbežne dohodli, že peniaze použijú na modernizáciu dvoch vojenských letísk – Malacky a Sliač. Mali by sa za ne napríklad opraviť a rozšíriť pristávacie plochy, zväčšiť nádrže na skladovanie paliva a tiež zaplatiť niektoré úpravy, ktoré bude nutné urobiť pred príletom nových stíhačiek F-16, čo si objednala Pellegriniho vláda.

Ministerstvo obrany pôvodne dávalo najavo, že takéto peniaze sú vítané. Pochvaľovalo si, že vďaka nim ušetrí svoje vlastné zdroje, ktoré by aj tak muselo na tieto účely vynaložiť.

„Príspevok predstavuje priestor na ušetrenie finančných prostriedkov, ktoré môžu byť využité na rozvoj ďalšej nevyhnutnej infraštruktúry ozbrojených síl. Zároveň je to možnosť zvýšenia kredibility našej krajiny voči spojencom v rámci NATO, ako aj posilnenie schopnosti Slovenska v súvislosti s úlohou podpory hostiteľskej krajiny,“ tvrdilo ministerstvo ešte v apríli 2018.

Verejnosti vtedy pripomínalo, že Slovensko sa stalo len ďalšou krajinou, ktorej sa takáto možnosť naskytla. „Obdobné ponuky zo strany USA dostali aj Maďarsko, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Malta, Luxembursko či Bulharsko,“ dodalo ministerstvo.

„Nateraz končíme“

Prečo sa naraz situácia zmenila? Podľa analytika Juraja Krúpu sa nominanti SNS dlhodobo snažili robiť rôzne naschvály, aby rokovania príliš nenapredovali.

„Z mojich informácií vyplýva, že sa báli reakcie svojich prorusky naladených voličov. Takýto projekt môže byť totiž ľahko dezintepretovaný tak, že sa rokuje o nejakých amerických základniach,“ hovorí Krúpa, ktorý pracuje v inštitúte SSPI.

Naplno sa to však prejavilo až v januári tohto roka, keď minister Gajdoš veľvyslancovi napísal, že ďalšie návštevy amerických projekčných tímov nemôže akceptovať. Tým sa celý proces zastavil.

Americké financovanie totiž nefunguje spôsobom, že z Washingtonu pošlú peniaze a s nimi si potom krajina môže naložiť podľa vlastného uváženia. Americké projekčné tímy musia najprv vedieť, na čo chce Slovensko peniaze použiť, a tieto návrhy predložiť na schválenie.

Američania nerozumejú

Minister Gajdoš ako oficiálny dôvod Američanom uviedol, že najprv musí byť uzavretá medzivládna dohoda, ktorá dá čerpaniu peňazí právny rámec.

Ide o takzvanú Dohodu o obrannej spolupráci (Defence Cooperation Agreement – DCA), ktorá má riešiť praktické veci, ako napríklad otázku zdanenia amerických peňazí alebo právneho postavenia amerických vojakov na Slovensku.

„Dohoda vytvorí rámec, za akých podmienok budú môcť slovenskí a americkí vojaci spoločne uskutočňovať výcvik, cvičenia a ďalšie aktivity, podľa vzájomnej dohody,“ tvrdí ministerstvo zahraničia.

Takéto dohody majú s USA podpísané aj iné krajiny, napríklad pobaltské štáty alebo Maďarsko. Slovenská a americká strana o nej rokujú už dva roky. Minister Gajdoš Američanom vysvetlil, že bez jej uzavretia nie je možné, aby naďalej chodili americké projekčné tímy na slovenské základne.

Američania však dávajú najavo, že tomuto vysvetleniu nerozumejú. Podľa ambasády je síce pravda, že peniaze nemôžu byť vyplatené bez podpisu obrannej dohody DCA, predtým však treba toto čerpanie pripraviť. Oba procesy teda môžu postupovať súčasne.

„Ešte pred tým, než sa tieto prostriedky budú môcť použiť, je nutné dokončiť projektové práce a posúdiť vhodnosť konkrétnych investícií,“ tvrdí ambasáda.

Smer Moskva

Blokovanie spolupráce je podľa analytika Krúpu len ďalšou aktivitou SNS, ktorá vyhovuje záujmom Ruska.

„Na to, aby NATO mohlo robiť komplexné operácie na východnom krídle, je potrebné, aby tunajšie členské štáty vylepšili svoju vojenskú infraštruktúru. Keď však vznikne diera v podobe Slovenska, tak to bude komplikovať možné presuny, manévrovateľnosť aj celkovú obranu našej krajiny,“ hovorí Krúpa.

V poslednom čase sa SNS podarilo už niekoľko takýchto úspechov. Vlani dokázala zablokovať prijatie nových strategických dokumentov štátu, ktoré za jednu z bezpečnostných hrozieb označujú ruské pôsobenie na Ukrajine.

Vo februári zase nominanti SNS pretlačili cez vládu predĺženie spolupráce s Ruskom pri prevádzke stíhačiek MiG-29. Slovensko má za ich servis zaplatiť ruským firmám v najbližších piatich rokoch minimálne 120 miliónov eur, pričom táto suma môže ešte výrazne narásť.

Súčasťou toho je aj rozhodnutie, že na vojenskom letisku Sliač zostanú ďalej pôsobiť technici ruskej štátnej firmy RSK MiG, ktorí sa tu starajú o slovenské migy. SNS ich prítomnosť označila za jednu z výhod.

„Veľkou výhodou je prítomnosť erudovaných špecialistov RSK MiG a kooperujúcich závodov, ktorí svojimi skúsenosťami a možnosťami výrazne skracujú zisťovanie príčin zložitých porúch a prispievajú tiež k odbornému rastu nášho technického personálu,“ vysvetlilo ministerstvo.

Naopak, možnú prítomnosť síl NATO na území Slovenska označilo za nežiaduci element.