Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

MediaBrífing: Zuckerberg zmenil názor na súkromie ľudí a predstavil novú budúcnosť Facebooku

MediaBrífing je piatkový newsletter o všetkom dôležitom v médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa okrem iného dočítate:

  • Šéf Facebooku predstavil svoju novú víziu tejto sociálnej siete.
  • Čaputová netradične reaguje na hejty.
  • Hlavné správy nechcú byť na zozname konšpirátorov.
  • Facebook zakročí proti klamstvám o očkovaní.

Prihláste sa na odber newslettra a dostanete ho každý týždeň e-mailom.


Riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg. Foto – AP

Súkromné konverzácie, šifrovaná komunikácia a zdieľanie obsahu, ktorý po človeku nezostane navždy online. Takto si šéf Facebooku Mark Zuckerberg predstavuje budúcnosť internetu – a aj svojej sociálnej siete.

Tieto trendy nie sú objavné, viackrát sme o nich písali aj v MediaBrífingu. Facebook však od svojho vzniku presadzoval inú filozofiu – verejné konverzácie, minimálne, ideálne až žiadne súkromie a ukladanie všetkých informácií o ľuďoch, aké sa len dajú zozbierať. Ešte v roku 2010 Zuckerberg vravel, že súkromie už nie je sociálnou normou. Tento týždeň vysvetlil, že sa jeho názory zmenili.

„Verím, že budúcnosť komunikácie sa bude stále viac presúvať do súkromných, šifrovaných služieb, kde si ľudia môžu byť istí, že to, čo si navzájom hovoria, zostane v bezpečí, a ich správy a obsah nezostane navždy online. Toto je budúcnosť, ktorú, dúfam, aj my pomôžeme dosiahnuť,“ napísal Zuckerberg vo svojej vízii budúcnosti sociálnych sietí.

Šéf Facebooku vysvetlil, že posledných 15 rokov sa snažili budovať akúsi digitálnu obdobu námestia, no ľudia sa stále viac chcú spájať v digitálnej obdobe obývačky. „Keď rozmýšľam o budúcnosti internetu, verím, že komunikačné platformy zamerané na súkromie budú ešte dôležitejšie ako dnešné otvorené platformy,“ mysli si šéf Facebooku. „Dnes už vidíme, že súkromné správy, efemérne príspevky (stories) a malé skupiny sú jednoznačne najrýchlejšie rastúcimi formami online komunikácie.“

Zuckerberg ohlásil, že aj služby Facebooku sa teda vyberú týmto smerom. Neznamená to, že Facebook či Instagram, ako ich poznáme, skončia. Šéf týchto sociálnych sietí vysvetlil, že newsfeed či verejné zdieľanie príspevkov na sieti nezmiznú, nebudú ani menej dôležité, no väčšie príležitosti vidí inde.

Čo to v praxi znamená?

Reklama. Zuckerberg vo svojej eseji vlastne nehovoril o reklame, hoci je to hlavný zdroj príjmov Facebooku – vlani na inzercii zarobil 55 miliárd dolárov. Ak budú konverzácie medzi ľuďmi šifrované, neuvidí ich ani Facebook a ani inzerenti nebudú vedieť cieliť reklamu na ľudí podľa ich záujmov. Aké iné dáta budú facebookové služby zbierať o ich používateľoch, nie je jasné. Ako má v budúcnosti vyzerať biznis model firmy, Zuckerberg nevysvetlil. Vraví však, že ani teraz nepoužívajú obsah správ na cielenie reklám. „Som optimistický, že vybudujeme systémy, ktoré dokážu prinášať hodnotu aj so zlomkom dát,“ povedal pre Wired.

Problematický obsah. Dezinformácie, detská pornografia, správy teroristov, nenávistné príspevky. Facebook čelí posledné roky veľkej kritike za to, že nedokáže obmedziť šírenie nevhodného obsahu na sieti. V prostredí šifrovanej komunikácie bude takýto boj úplne nemožný – sociálna sieť totiž nebude vedieť, o čom si ľudia píšu a aké odkazy medzi sebou zdieľajú. Aj preto niektorí komentátori zdôrazňujú, že Zuckerbergova nová vízia má pomôcť jeho firmám zbaviť sa zodpovednosti za obsah, ktorý pomáhajú šíriť medzi ľuďmi. Varujú tiež, že budeme mať výrazne menej informácií o tom, aké manipulácie a lži kolujú po sieti – výskumníci ich nebudú mať ako odhaľovať a merať ich vplyv. V Indii už dezinformácie šírené cez četovaciu aplikáciu WhatsApp, teda ďalšiu službu v Zuckerbergovom portfóliu, viedli k násilnostiam a zabitiam – nie je jasné, ako v budúcnosti takéto prípady obmedziť.

Prchavý obsah. Zuckerberg vraví, že veci, ktoré dáme na internet, by tam nemali byť verejne dostupné navždy. Ľuďom totiž môžu ich zahanbujúce príspevky z mladosti spôsobovať problémy. Zároveň však ľudia nechcú o tieto príspevky prísť, pretože pre nich môžu mať hodnotu. Verejné príspevky by tak po čase mohli zmiznúť, hoci ostanú archivované, aby sa k nim mohol ich autor dostať aj neskôr. Správy v čete by tiež mohli byť po mesiaci či roku zmazané, ak si to teda používateľ nenastaví inak. Niektoré správy by mohli byť automaticky zmazané už po pár sekundách či minútach, ako to majú aj niektoré četové aplikácie. Otázkou zostane, ako bude Facebook komunikovať s políciou a ďalšími orgánmi, ak budú potrebovať vidieť príspevky, ktoré už „zmizli“. „Po rokoch kopírovania produktov od Snapchatu Facebook práve okopíroval celú ich filozofiu,“ reaguje na tieto plány komentátor Sky News.

Prepájanie. Ľudia by mali mať možnosť využívať ktorúkoľvek aplikáciu (Facebook, Messenger, Instagram, WhatsApp) a mali by byť schopní kontaktovať ľudí na rôznych platformách ľahko a bezpečne. Firma už dlhšie svoje služby prepája a jedného dňa by nemal byť problém napísať správu z Messengera niekomu na WhatsApp. Prepojiť sa chcú aj s esemeskami. Analytici však varujú, že zo strany Facebooku môže ísť len o šikovnú hru pre verejnosť, politikov a regulačné úrady – ohlási zásadný krok k zvýšeniu súkromia a bezpečnosti používateľov, aby sa vyhol protimonopolným konaniam pri spájaní jeho služieb do jednej gigantickej platformy. Argument vyššieho súkromia pre spájanie služieb je najlepší, aký mohol Zuckerberg použiť, píše Verge.

Trh. Zuckerbergov PR tím opísal novú víziu firmy sebaisto. Nevieme, nakoľko je to len marketingová hra a nakoľko chystané zmeny ovplyvnia fungovanie dnešných služieb Facebooku. Trochu prekvapením však možno je, že akcie firmy ostali stabilné a nervozita medzi akcionármi zatiaľ nie je merateľná, a to aj napriek tomu, že šéf Facebooku vyhlásil, že podstata Facebooku nebude v budúcnosti taká dôležitá ako niečo úplne nové a nekonkrétne.

Platby. Keď Zuckerberg hovorí o súkromných konverzáciách, zaručene nemá na mysli len jednoduché aplikácie na posielanie správ. Hovorí o službách, ktoré budú môcť ľudia používať mnohými spôsobmi. Prinavrátiť ľuďom pocit súkromia a bezpečia vo facebookových službách je nevyhnutným krokom, ak im chce ponúkať ďalšie služby – od objednania taxíka cez kúpu leteniek po finančné transakcie. Nie nadarmo opakoval Zuckerberg vo svojej eseji slovo „platby“.

Dominancia. Nové snahy Facebooku nie sú ústupom, práve naopak. Silnejšie previazanie Facebooku, Instagramu, Messengera, WhatsAppu a prípadne ďalších služieb ešte viac posilnia pozíciu firmy. Odísť z Facebooku už dnes nie je žiadne hrdinstvo, opustiť všetky jeho služby by však znamenalo úplne sa odstrihnúť od rodiny, kolegov a známych. V niektorých krajinách sveta ešte nie sú služby Facebooku najpopulárnejšími četovacími aplikáciami, čo chce firma zmeniť. Zuckerberg to priznáva aj v rozhovore pre Wired. Situácia tak môže byť trochu zložitejšia aj pre konkurenčné četovacie aplikácie ako Viber, Telegram, Signal či čínsky gigant WeChat.

Chce to čas. Zuckerberg opakuje, že potrvá roky, kým sa jeho nové plány podarí naplniť. Priznáva, že svojím textom neohlásil žiaden nový produkt, len predstavil princípy, ktorými sa má firma v budúcnosti riadiť.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať