Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Web Startitup nám kradne texty, sťažujú sa mnohé médiá

Foto N - startitupgroup.sk
Foto N – startitupgroup.sk

Aj nám sa to stalo. Bez dovolenia prevzali náš obsah a pod svojím menom ho vydali na svojom webe. Keď sme sa sťažovali, doplnili zdroj alebo celý článok odstránili. Sľúbili napomenutie dotyčného redaktora, interné školenia – a veselo pokračovali v pôvodnom režime.

Takto o svojich skúsenostiach s webom Startitup hovoria novinári z viacerých slovenských médií. Portál, ktorý sa zameriava najmä na mladých ľudí, podnikateľov a startupy, má od svojho vzniku problémy s nekorektným preberaním obsahu z iných médií.

Neberú si len spravodajské informácie, kopírujú aj komentáre či iné populárne texty. Situácia sa napriek upozorneniam vôbec nezlepšuje a konkurenční novinári strácajú trpezlivosť. S viacerými z nich sme hovorili a ukázali nám desiatky prípadov možného plagiátorstva zo strany Startitupu.

Chyby priznávajú aj majitelia Startitupu: „Niektoré veci sa dejú, dejú sa relatívne pravidelne a snažíme sa to riešiť,“ povedal spolumajiteľ webu Lukáš Gašparík.

Konkrétne a spoľahlivé riešenia však vedenie firmy sľúbiť nevie. Médium totiž od svojho vzniku v roku 2014 nemá žiadneho editora. „Považovali sme to za ‚luxus‘,“ vysvetlil Gašparík.

Editor je pritom kľúčová postava v redakcii. Nevidieť ho na obrazovke a zväčša nebýva ani podpísaný pod článkom. Jeho úlohou je konzultovať s redaktorom, ako budú postupovať pri príprave reportáže – aké informácie musia získať, koho oslovia, aký kontext pripomenú, ako tému spracujú. Na záver editor článok skontroluje a buď ho vydá, alebo ho vráti redaktorovi na prepracovanie.

Startitup je redakcia plná mladých a neskúsených autorov, ktorí nad sebou nemajú tím editorov, ako je to bežné v iných redakciách. Ich web pritom číta každý mesiac zhruba 600-tisíc ľudí, čo je asi toľko ako návštevnosť stránok TA3 a Fun rádia dohromady (Denník N má návštevnosť vyše 800-tisíc unikátnych čitateľov mesačne).

Startitup už vraj editora intenzívne hľadá. „Dnes obsadenie tejto pozície vnímame ako prioritu,“ vraví Gašparík. Priznávajú však, že majú problém. Ľudia v redakcii dlho nezostávajú a skúsených novinárov reputácia Startitupu odrádza.

Majitelia majú aj napriek tomu na nového človeka vysoké nároky. „Máme problém nájsť editora, ktorému keď poviem tri mená, tak mi povie, kto to je,“ vysvetľuje Gašparík. „Keď tu má byť niekto editor, tak nemôže mať menšie znalosti, ako mám ja. Čakám, že bude mať väčšie.“

Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a každý piatok dostanete súhrn dôležitých noviniek o médiách a sociálnych sieťach. 

Musí zasahovať etická komisia

Jeden z posledných prípadov nekorektne prevzatého textu objavila nedávno reportérka televízie TA3 Michaela Lovásová. V polovici februára robila reportáž o novomanželských pôžičkách, o šesť dní neskôr vydal Startitup text, ktorý bol kompletne inšpirovaný jej reportážou. Niektoré časti textu boli oproti originálu len mierne štylisticky upravené. V texte nebol uvedený zdroj ani odklik na Lovásovej reportáž.

Novinárka upozornila šéfredaktorku Startitup Veroniku Bartošovú na plagiátorstvo. „Na mail nereagovali, no článok prepísali tak, aby sa štylisticky úplne nepodobal na ten môj. Zdroj informácií ale stále neuviedli,“ opisuje novinárka z TA3. „Poprosila som mojich nadriadených o súčinnosť. Poslali podnet na etickú komisiu IAB.“

Interactive Advertising Bureau (IAB) Slovakia je združenie pre internetovú reklamu, ktorého členmi sú vydavatelia, mediálne agentúry a ďalší hráči na slovenskom digitálnom trhu. Združenie prevádzkuje auditovaný rebríček návštevnosti slovenských online médií AIMmonitor a v roku 2015 vytvorilo Kódex preberania obsahu na internete, ktorý novinárom určil pravidlá, kedy a ako môžu prebrať cudzí obsah.

To, či tieto pravidlá médiá dodržiavajú, kontroluje etická komisia. Vydavatelia si teda vytvorili samoregulačný orgán, ktorý má riešiť ich prípadné spory. Túto možnosť využila aj TA3 v spore so Startitupom.

„Až deň po tom, ako bol podnet odoslaný, mi šéfredaktorka portálu odpísala na mail a citácia bola do textu doplnená. Tvrdila, že aj v pôvodnom článku bol prelink na moju reportáž. S týmto tvrdením nesúhlasím,“ dodáva reportérka Lovásová.

Etická komisia nakoniec rozhodla, že Startitup musí článok stiahnuť – už ani nie je online.

Správanie nezmenili

Podobnú skúsenosť má aj časopis Forbes. „Približne pred rokom a pol sme si všimli, že sa na webe Startitupu objavujú články podobné niektorým našim článkom. Materiály u konkurencie boli často na prvý pohľad písané bez respondenta a využívali citáty, ktoré povedal človek, o ktorom bol článok, pre nás,“ vraví Veronika Šoltinská z Forbesu. Na etickú komisiu poslali dva podnety.

„Komisia nám dala za pravdu. Startitup v spomínaných prípadoch doplnil linky k informáciám, ktoré si ich redaktor zobral očividne z nášho článku. Portál vyhodnotil porušenie kódexu ako jednotlivé zlyhania redaktorov s tým, že autorov napomenie. Myslíme si však, že tento postup je v redakcii zaužívaný a systematický a nejde o ojedinelé situácie,“ myslí si Šoltinská.

Startitup ani po rozhodnutí etickej komisie svoje praktiky nezmenil a magazín Forbes nachádzal na ich webe ďalšie a ďalšie články, ktoré sa nápadne podobali na ich texty. „Startitup sa, pokiaľ ide o Forbes, postupne preorientoval na iný typ obsahu. Bez vedomia slovenskej alebo americkej redakcie voľne prekladá najmä motivačné články z Forbes.com. Toto trvá približne dva mesiace,“ opisuje Šoltinská. 

Článok Startitup čerpal informácie z redakcie Forbes, no nikde neuviedol zdroj. Etická komisia rozhodla, že Startitup porušil pravidlá preberania obsahu na internete.

Startitup si na preklady vyberá často najpopulárnejšie články na americkej verzii prestížneho biznisového časopisu. A nie je to náhoda. Bývalí zamestnanci totiž spomínajú, že na ranných poradách v redakcii Startitupu sa preberala tabuľka s populárnymi článkami z viacerých prestížnych zahraničných médií. Cieľom bolo ich obsah prevziať do slovenčiny. Samozrejme, bez povolenia a potrebnej licencie.

Existenciu takejto tabuľky nevylúčil ani spolumajiteľ webu Lukáš Gašparík. Nevidí v nej nič zlé, vraj je to len na inšpiráciu, cieľom nie je kopírovať cudzie články od slova do slova. Tabuľka vraj slúži ako zdroj tém pre prispievateľov – prevažne študentov, ktorí nesedia priamo v redakcii Startitupu, ale píšu články na diaľku.

„Redaktori, ktorí tu sedia, robia len slovenské lokálne a autorské články. O tom, čo vy hovoríte, to sú témy, ktoré idú do externej redakcie,“ opísal Gašparík zmysel tabuľky so zahraničnými virálnymi článkami. 

Startitup systematicky preberá články z americkej verzie magazínu Forbes, hoci na to nemá licenciu. Vždy len na konci článku uvedie malým písmom zdroj. Slovenská redakcia Forbes vedenie Startitup upozornila. „Zástupca portálu odpísal, že sa otázke venujú a požiadali o stanovisko aj IAB, či ide o nesprávne zdrojovanie,“ napísala Veronika Šoltinská z Forbes.

Startitup: Robia to všetci

Gašparík priznáva chyby pri preberaní článkov, no ostrá kritika sa mu nepáči. Podľa neho to totiž robia takmer všetky médiá. „Ročne na Slovensku dôjde k desiatkam porušení etického kódexu, ktorého sa dopúšťajú takmer všetky slovenské médiá a aj Startitup.“

Dokonca tvrdí, že iné médiá berú obsah od Startitupu. „Pointa je však tá, že za celú svoju existenciu nedal Startitup jeden jediný podnet na žiadne iné médium. Nie preto, že nám to nevadí, ale na 90 percent sme to neriešili. Lebo chápeme, že internet je liberálny svet, kde sa ani my nesnažíme brániť, aby ostatní prebrali náš obsah,“ argumentuje Gašparík. „Naša chyba je, že my sme všetko tolerovali, nechali sme si dávať facky a potom na nás všetci ukazujú, že vy ste tí zlí, lebo vy tu máte podnety.“

Etická komisia je len samoregulačný orgán, nemôže dávať pokuty ani žiadne iné tresty. Jedine v prípade závažných a opakovaných porušení kódexu môže navrhnúť vylúčenie média zo združenia IAB. To by malo dôsledky na reputáciu stránky a web by už viac nebol v oficiálnom a auditovanom rebríčku najväčších slovenských portálov AIMmonitor, ktorý sledujú aj inzerenti.

Zatiaľ nebol takýto trest udelený žiadnemu prevádzkovateľovi na Slovensku. Gašparík zo Startitupu vraví, že ak by sa to raz stalo im, bol by prinútený dávať podnety na iné médiá. „Ak nás vyhodia z IAB, tak v tom momente mne nič iné neostane a budem musieť ukázať na všetkých ostatných. Lebo to nie je len o tom, že ja som teraz ten zlý blbec, mňa tu všetci dokopú a odkopnú a vy všetci ostatní, ktorí to aj tak robíte, si pomastíte brušká, že máme jedného mimo,“ povedal.

„Podobné situácie môžu nastať v každom médiu. V médiách pracujú ľudia a ľudia robia chyby,“ reaguje Róbert Sedlák, zakladateľ webu Dobré noviny, ktorý si tiež sťažuje na praktiky webu Startitup. „Rozdiel je v tom, či médium poruší pravidlá preberania obsahu výnimočne a neúmyselne, napríklad z dôvodu časovej tiesne alebo z dôvodu, že niekto v redakcii zlyhal a redakcia to nebola schopná zachytiť (čo je samo osebe problém), alebo si médium postaví svoj biznis model na kopírovaní cudzieho obsahu,“ vraví Sedlák.

Dobré noviny dali v minulosti na Startitup celú sériu podaní, či už na prevzaté texty, alebo fotografie. Osobne sa tiež stretli s druhým spoluzakladateľom Startitupu Marekom Šándorom. „Pán Šándor však nikdy nezaujal rozhodné stanovisko a vyhováral sa na svojich údajných zamestnancov, o ktorých vraj on nevie, čo robia, lebo majú ‚tvorivú slobodu‘,“ vraví Sedlák. Neskôr vraj predstavitelia Startitupu tvrdili, že majú zrejme len „spoločné zdroje“.

„A tak začali Dobré noviny do svojich textov v nepodstatných detailoch podsúvať takzvané ‚nášľapné míny‘ – išlo o rôzne preklepy alebo zámerné omyly, ktoré nemali vplyv na pravdivosť a presnosť informácií, ale boli spoľahlivým rozpoznávacím znakom, že text bol skopírovaný práve z Dobrých novín. ‚Spoločné zdroje‘ mali za následok to, že sa na webe Startitup objavovali spomínané nášľapné míny. Ani upozornenie na tento fakt však pána Šándora nedokázalo pohnúť k tomu, aby situáciu riešil,“ opísal situáciu šéf Dobrých novín. 

„Startitup od slova do slova prebral náš autorský rozhovor s Kikou Čičmanec, americkou herečkou slovenského pôvodu. Startitup však situáciu riešil tak, že článok po vyše mesiaci bez vysvetlenia vymazal. Každý v branži vie, že po mesiaci sú životnosť a komerčný potenciál článku úplne vyčerpané,“ spomína Róbert Sedlák, šéf webu Dobré noviny. Článok už naozaj nie je dostupný na webe Startitup, odkaz naň sa však ešte dá nájsť napríklad na Facebooku.

Sedlák kritizuje aj etickú komisiu. Z piatich členov z mediálneho prostredia bol jedným práve Šándor zo Startitupu. Dobré noviny ju tak nepovažovali za akcieschopnú a prestali podávať ďalšie podnety.

Etická komisia má už niekoľko týždňov nové zloženie, noví členovia prvýkrát zasadnú v apríli 2019. Na programe budú mať aj úpravu kódexu o preberaní obsahu a dohodnúť sa majú aj na sprísnení sankcií pre médiá, ktoré pravidlá nedodržiavajú.

Zloženie etickej komisie IAB: Adam Zavřel (predseda komisie, MAC TV), Martin Dančiak (Markíza), Janka Donovalová (Petit Press), Branislav Karvaš (Zoznam), Barbora Kubisová (Digiline), Martin Pastierovič (Ringier Axel Springer), Denis Schvarcz (Mafra Slovakia), Rastislav Šedaj (Perex). 

Rozhodnutia komisie sú neverejné

Etická komisia IAB dostala v rokoch 2017 až 2018 dohromady 32 podnetov, 22 z nich označila za oprávnené a médiá vo všetkých týchto prípadoch vykonali nápravu.

Komisia okrem riešenia podnetov robí aj vlastný monitoring dodržiavania pravidiel, na základe ktorých vydala v rokoch 2016 až 2018 ďalších 50 upozornení médiám na odstránenie nedostatkov.

IAB dnes nezverejňuje, voči ktorým médiám komisia zasiahla. Je však možné, že noví členovia komisie sa dohodnú, že budú svoje rozhodnutia zverejňovať.

Denník N nemá vedomosť o tom, že by portál Startitup bez povolenia prevzal nejaký jej obsah, redakcia to však ani nikdy podrobnejšie neskúmala.

Pred rokom sa musel Startitup ospravedlniť portálu Živé.sk za nesprávne preberanie informácií na svojej podstránke Fontech.startitup.sk.

„Po poslednom podnete od Živé.sk sa šéfredaktor Fontechu Dávid Igaz zaviazal, že bude editovať každý jeden technologický článok. Odvtedy je to viac ako rok a žiadny zásadný problém nenastal,“ vraví spoluzakladateľ webu Startitup Gašparík.

Nie je to však úplne pravda. Na Fontechu napríklad opakovane vychádzajú články z amerického portálu Business Insider. Ten má rovnakého majiteľa ako Živé.sk – je ním vydavateľstvo Axel Springer. Živé.sk však nemá licenciu na preberanie od kolegov z Business Insideru, z načierno preberaného obsahu tak na slovenskom trhu ťaží práve Startitup.

„Na Slovensku existujú subjekty, ktoré dokážu skopírovať celý už vytvorený obsah a vydávať ho za svoj vlastný. A to bez jedinej citácie alebo uvedenia originálneho zdroja. Na takomto obsahu si tieto subjekty následne budujú svoj úspech,“ reaguje Peter Porubský, PR manažér Ringier Axel Springer Slovakia. Firma sa chce proti podobným prípadom brániť. „Naše vydavateľstvo sa vždy snaží daný subjekt najskôr upozorniť a dohodnúť na náprave. Ak sa nám to nepodarí, volíme cestu súdnej žaloby na ochranu našich značiek a nášho obsahu.“ 

Príklad ukradnutého textu z webu Business Insider. Podobných prípadov je na stránkach fontech.startitup.sk oveľa viac.

Chcú byť v TOP 7

Do portálu Startitup v roku 2015 investovali IT firmy Datalan a Tempest, ktoré roky profitovali na stovkách miliónoch eur určených na informatizáciu. Dvojica zakladateľov Lukáš Gašparík a Marek Šándor však podiely spätne odkúpili a od tohto roka sú už jedinými majiteľmi spoločnosti. Cena nebola zverejnená.

Web Startitup je len jedným médiom v portfóliu vydavateľstva Startitup Group. Okrem neho patria do skupiny aj portály Emefka, Interez, Odzadu, Sketcher, Fontech, Babské veci, Receptík a od minulého roka obchodne zastupuje aj portál iMHD.sk. Spoločne tak majú takmer 1,5 milióna čitateľov mesačne, čo vydavateľstvo radí medzi 10 najväčších prevádzkovateľov na slovenskom internete.

Svoj trhový podiel však chcú zvyšovať. „Vidíme potenciál byť do konca tohto roka v top sedmičke medzi slovenskými vydavateľmi v AIMmonitore,“ povedal Šándor pre Mediálne.sk.

Spoločnosť pritom nerástla úplne organicky. Napríklad na Facebooku si pomáhala zlučovaním svojich firemných stránok s inými, čím zo dňa na deň narástli o desiatky tisícov fanúšikov. 

Ako rástol počet fanúšikov na facebookových stránkach Startitup Group

Startitup Group o sebe píše ako o najrýchlejšie rastúcom mediálnom dome na Slovensku. V minulosti si však na Facebooku pomohli zlučovaním stránok, čím pre svoje značky získali zo dňa na deň desaťtisíce fanúšikov. Graf: Zoomsphere / Filip Struhárik

Startitup sa chce viac venovať video obsahu, pribudnúť majú vlastné relácie a seriály. „V roku 2019 očakávame navýšenie produkcie video natívneho obsahu o viac ako 30 percent v porovnaní s rokom 2018,“ povedali pre Mediálne.sk.

Firma má vraj asi 60 percent príjmov z natívnej reklamy. Tržby vydavateľstva dosiahli v roku 2016 podľa Finstatu 201-tisíc eur, o rok nato už 562-tisíc. Zisk v roku 2016 dosiahol vyše 4000 eur, v 2017 to bolo 89-tisíc. Vlaňajšie čísla ešte neboli zverejnené.

Problémy s plagiátorstvom môžu firme finančne priťažiť. Veľké zahraničné médiá ako Forbes či Business Insider by napríklad mohli súdnou cestou žiadať finančné odškodnenie za nelegálne prevzatý obsah.

Nepriaznivo by sa voči vydavateľstvu mohli postaviť aj niektorí inzerenti, ktorí nechcú svoju značku spájať s médiom, ktoré si nevie postrážiť prácu s autorskými dielami iných novinárov.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Od nového roka budú podmienky získania úveru tvrdšie, no ľakať sa netreba

Objemy úverov na Slovensku naďalej prudko rastú, v októbri ich úroveň presiahla aj hodnoty z júna minulého roka, keď sa ľudia pripravovali na sprísnenie podmienok ich poskytovania. NBS zasiahla aj tentoraz, od januára zdvojnásobila rezervu, ktorá žiadateľovi musí zostať z príjmu.

Minúta po minúte

Zdieľať

České firmy začínajú znervózňovať virtuálne odbory

České firmy znervózňuje nástup takzvaných virtuálnych odborov. Vstupujú do firiem zvonka, predáci v danej spoločnosti nepracujú, keďže Zákonník práce to umožňuje. Odborová organizácia totiž môže vzniknúť, ak združuje aspoň troch zamestnancov. Ich mená nemusí zverejniť, upozorňuje portál ihned.cz.

Kde sa vzali a ako fungujú: Niektoré fungujú z Česka, iné firmy hovoria, že ich už oslovili aj virtuálne odbory so základňou na Slovensku.

Spoločnou črtou týchto organizácií je, že ťažisko činnosti nevykonávajú v sídle spoločnosti alebo jej prevádzkach, ale na internete. Cez web a sociálne siete získavajú aj členov. Výnimkou nie je ani poskytovanie náborového príspevku členom vo výške 1500 korún.

Prečo sú z nich firmy nervózne: Virtuálne odbory firmám len pošlú email, že združujú ich zamestnancov a žiadajú informácie o fungovaní spoločnosti a jej plánoch. Zákonník práce im dáva právo na prístup k informáciám, firmy však nechcú poskytovať dôležité dáta niekomu, koho nepoznajú.

Niektorí právnici totiž tvrdia, že to môže byť aj nástroj priemyselnej špionáže alebo prostriedok na ničenie sociálneho zmieru v rámci konkurenčného boja.

Kde už sú a čo chcú: Skúsenosti s virtuálnymi odbormi už má napríklad AirBank, maloobchodné siete Lidl, Ahold a Globus alebo aj Amazon.

Za najrozšírenejšiu virtuálnu odborovú organizáciu v ČR ihned.cz označuje Zamestnanecké fórum, ktoré je už v 15 firmách. Na jeho čele sa objavil Petr Novák, bývalý funkcionár Babišovej strany ANO, ktorý po afére s vysokými odmenami od Juhočeskej nemocnice z politiky odišiel.

Virtuálne odbory sa ľahko uchytia najmä vo firmách, kde dobre nefungujú klasické odbory.

„On-line odborové organizácie sú nečitateľné, nie je jasný počet ich funkcionárov, odmietajú stretnutia, nežiadajú od firiem priestory, ale, naopak, posielajú im faktúry napríklad za činnosť predsedu,“ hovorí Eva Veličková zo Zväzu priemyslu a dopravy a dodáva, že to na firmy „pôsobí ako výpalné“.

P. Novák naopak tvrdí, že anonymita je dôležitá práve tam, kde zamestnávatelia chcú odbory a odborárov obísť alebo zastrašiť.

Ako sa firmy bránia:

  • Zasielanie údajov o firme blokujú najmä s odkazom na európske nariadenia o ochrane osobných údajov.
  • V prospech zamestnávateľov už hovorí aj niekoľko judikátov, napríklad Najvyšší súd ČR potvrdil, že odbory majú byť vo firme viditeľné, vykonávať zvonka rozoznateľnú činnosť s ťažiskom priamo u zamestnávateľa.
  • Firmy sa bránia aj tým, že kým tradičné odbory majú transparentné štruktúry, stanovy a demokratické mechanizmy, spôsob fungovania virtuálnych odborov, korešpondenčné hlasovania či voľby orgánov je veľmi ťažké overiť.
  • Medzi právnymi expertmi sa vedie polemika, čo možno považovať za odbory, keďže „bez fyzickej prítomnosti vo firme nemôžu odbory napríklad bdieť nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je jedna z ich základných úloh“.

Keďže napríklad spoločnosť Globus odmieta virtuálnym odborom uhrádzať ich faktúry, v Česku sa zrejme schyľuje k viacerým súdnym sporom.

Zdieľať

Slovensko je v kvalite verejných financií v popredí druhej ligy a máme na to, aby sme sa dostali do prvej ligy. „Môžeme sa tam dostať za jedno až dve volebné obdobia,“ povedal viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, spoluautor štúdie o tom, ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách.

Ódor spolu s ekonómami Štefanom Kiššom, ktorý šéfuje Útvaru hodnoty za peniaze, a Eduardom Hagarom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, pripravili dokument Rozpočet 2.0.

V odbornom dokumente pomenovali 10 priorít, ktoré považujú za kľúčové, aby sa Slovensko mohlo stať členom elitného klubu.

  • Lepšie rozpočtovanie. „Bez zveličovania môžeme konštatovať, že trojročné rozpočtovanie je len formálne cvičenie,“ hovoria autori diskusnej štúdie. Slovensko potrebuje zaviesť tvrdšie rozpočtové obmedzenia na strednodobom horizonte. Autori štúdie považujú za vhodný nástroj výdavkové limity.
  • Prepojene rozpočtového procesu s hodnotou za peniaze. Všetky opatrenia revízií výdavkov, ktoré zverejnil Útvar hodnoty za peniaze s rezortnými kolegami, schválila vláda. Takmer žiadne sa však nenaplnili.
  • Dôraz na čisté bohatstvo. Pri analýzach rozpočtu stále dominujú „príjmy, výdavky, deficity“. Autori štúdie vravia, že dôležitý je profesionálny manažment aktív a pasív a treba viac komunikovať o implicitných a podmienených záväzkoch.
  • Skutočné riadenie verejných financií. Na Slovensku investujeme viac podľa politických preferencií ako na základe skutočných potrieb. V dlhodobých strategických plánoch nie sú jasné priority. „Navrhujeme procesne aj inštitucionálne posilniť všetky fázy životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie,“ uviedli autori štúdie.
  • Prorastový daňový mix. Odporúčajú zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní. Vidia priestor hlavne na zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením odvodov pre nízkopríjmových. Ďalej na zvýšenie podielu DPH na daňovom mixe, špeciálne prostredníctvom boja proti daňovým únikom.
  • Reforma dôchodkového systému. Hlavné úlohy: zreálnenie sľubov v I. pilieri, zvýšenie čistej výnosovosti v II. pilieri a zvýšenie motivácie obyvateľov včas myslieť a sporiť na dôchodok aj dobrovoľne. Mala by sa tiež obnoviť väzba medzi dôchodkovým vekom a očakávanou dĺžkou života a zaviesť korekčný faktor do výpočtu dôchodkov.
  • Efektívnejšie zdravotníctvo. Budúci ministri by sa mali zaoberať nákladovou efektivitou najmä v liekovej politike, ako aj kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a reformami, ktoré nemajú priamy finančný vplyv, stratifikáciou, projektom eHealth, lepším manažmentom nemocníc a podobne.
  • Kvalitné ľudské zdroje. Celkový počet úradníkov je primeraný, chýbajú však zdravotné sestry, sociálni pracovníci a nevieme zaplatiť učiteľov. Bolo by dobré spustiť rozsiahle audity v štátnych úradoch aj podnikoch, zriadiť analytické tímy, zväčšiť regionálnu diferenciáciu miezd, aj naprieč pozíciami.
  • Vyššia transparentnosť.
  • Reforma európskeho fiškálneho rámca. Napríklad by bolo dobré sa vrátiť k pôvodnému zámeru paktu a mať len európske pravidlá len pre vážne rozpočtové chyby.
Zdieľať

Ministerstvo financií chce návrh zákona o výdavkových stropoch pripraviť do konca tohto volebného obdobia. Minister financií Kamenický to povedal v diskusii NBS na tému, ako posunúť Slovensko do prvej ligy v oblasti verejných financií.

Zdieľať

Podnikateľská aktivita v eurozóne sa v novembri takmer zastavila. Vyplýva to z údajov spoločnosti IHS Markit založených na prieskume medzi nákupnými manažérmi. Výsledky boli horšie, než očakávali ekonómovia.

Súhrnný index nákupných manažérov (PMI), ktorý je považovaný za spoľahlivý ukazovateľ zdravia ekonomiky, klesol na 50,3 bodu z októbrových 50,6 bodu, informuje Reuters.

PMI sa viac priblížil k hodnote 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity od poklesu. Len tesne sa minul s viac ako šesťročným minimom dosiahnutým v septembri.

Čo sa zlepšilo a zhoršilo:

  • najdôležitejší sektor služieb vzrástol oveľa menej, než sa očakávalo. Jeho index sa prepadol na 10-mesačné minimum 51,5 bodu;
  • pokračoval pokles spracovateľského priemyslu, ktorý nepretržite padá 10 mesiacov;
  • zhoršili sa očakávania manažérov pracujúcich v službách (budúcnosť vidia najhoršie od polovice roka 2013).

Najlepšie výsledky za ostatných 5 mesiacov vykázal čiastkový index pre nemecký spracovateľský priemysel, ktorý síce je naďalej v poklese, no prekonal odhady analytikov.

Zdieľať

Hoteliéri a majitelia penziónov mali rekordnú letnú sezónu

Hoteliéri, majitelia penziónov a ďalších ubytovacích turistických zariadení mali dobrú letnú sezónu. V 3. štvrťroku im dvojciferným medziročným tempom vzrástol počet návštevníkov, prenocovaní aj tržby z ubytovania.

Výsledky návštevnosti v ubytovacích zariadeniach na Slovensku v 3. kvartáli zverejnil Štatistický úrad.

Ako sa darilo ubytovacím zariadeniam:

  • počet návštevníkov dosiahol takmer 2,1 milióna osôb, medziročne stúpol o 16,3 percenta;
  • počet prenocovaní sa zvýšil o 15 % na 6,4 milióna;
  • tržby sa vyšplhali na 166,6 milióna eur, vzrástli o 22 percent. Väčšinou (55,8 %) sa na nich podieľali domáci návštevníci.

Väčšinu hostí tvorili Slováci. Ich počet rástol výrazne rýchlejšie, než pribúdalo zahraničných návštevníkov.

Domácich turistov bolo o 23 percent viac, zahraničných o 8 percent.

Celkovo až štyria z desiatich zahraničných hostí navštívili Bratislavu a jej okolie.

Najviac ľudí z cudziny prišlo z Česka, Poľska a Nemecka. Z top 10 krajín najrýchlejšie, o 40 percent, stúpol počet turistov z Ukrajiny.

Zdieľať

Microsoft získal od vlády USA licenciu na dodávky softvéru pre Huawei, ktorý je od mája na čiernej listine americkej administratívy. Ak s ním chcú americké firmy obchodovať, potrebujú zvláštne povolenie.

Americké ministerstvo obchodu tento týždeň potvrdilo, že začalo udeľovať niektorým firmám obmedzené licencie na obchodovanie s Huaweiom, píše Reuters.

V prípade Microsoftu schválilo jeho žiadosť o povolenie na vývoz sériového softvéru.

USA začiatkom týždňa opäť predĺžili dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá umožňuje limitované obchodovanie s Huaweiom.

Nezaobídu sa bez neho operátori prevádzkujúci komunikačné siete na americkom vidieku.

Huawei čaká najmä na to, či licenciu dostane Google, ktorý by potom mohol dodávať operačný systém Android a aplikácie do jeho nových prístrojov.

Čo majú USA proti Huaweiu:

Spojené štáty obviňujú Huawei z krádeží technológií a špionáže pre Peking. Huawei to popiera.

Washington firmu vylúčil tiež z budovania mobilných sietí piatej generácie (5G), k rovnakému postupu nabáda aj svojich spojencov.

Zdieľať

Poisťovňu od nového roka zmení viac ako 240-tisíc poistencov. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať od januára budúceho roku o 145-tisíc poistencov menej.

Aj napriek tomu štátna poisťovňa ostane najväčšou na trhu s 3,1 milióna poistencov.

Dôvera, ktorú vlastní Penta, bude mať od budúceho roka 1,5 milióna poistencov, po prepoisťovacej kampani k nej prišlo takmer 70-tisíc ľudí.

Najviac si polepšila najmenšia poisťovňa Union, ku ktorej prišlo takmer 80-tisíc poistencov, a od budúceho roka bude mať takmer 500-tisíc poistencov.

Údaje zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zdieľať

Takmer polovica z výberu diaľničného mýta končí na účte spoločnosti SkyToll, informuje Najvyšší kontrolný úrad. Len desať centov z jedného eura zaplateného na mýte v rokoch 2014 – 2018 sa použilo na výstavbu nových diaľnic.

Z jedného eura mýta dostávala 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet SkyTollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje.

NKÚ na základe kontroly upozorňuje na neefektívne a nehospodárne nastavený systém, aj na vážne riziká do budúcnosti. Tie súvisia s vlastníctvom celého technického zázemia pre výber mýta a z toho vyplývajúce obmedzené možnosti, ktoré má NDS pri rozhodovaní o prevádzkovateľovi mýta po roku 2022, keď sa zmluva so spoločnosťou SkyToll skončí.

Celú správu nájdete na webe NKÚ.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať