Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Stop vyhadzovaniu jedla, supermarkety vo Francúzsku ho budú musieť dať charite

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Francúzski poslanci schválili zákaz vyhadzovania jedla. Má ísť na dobročinnosť alebo pre zvieratá.

Každý rok skončí v odpadkových košoch tretina jedla, ktorá sa vyprodukuje. U nás je to 900-tisíc ton potravín, ktoré ľudia či obchody vyhodia. V Únii celkovo 89 miliónov ton, celosvetovo 1,3 miliardy ton, vyplýva z údajov OSN.

Francúzi teraz prišli s možným riešením, ako zamedziť plytvaniu jedlom. Veľké obchody ho podľa nového zákona nebudú môcť vyhadzovať, ale sú povinné ho darovať na charitu alebo ako krmivo pre zvieratá. Nedodržiavanie zákona budú trestať  pokutami do výšky 450 eur, hoci pôvodne mali byť tresty ešte vyššie – až do 75-tisíc eur a v krajných prípadoch dva roky väzenia.

Zákon schválili poslanci, ale keďže je súčasťou väčšieho balíka zákonov o energetike a životnom prostredí, musí byť schválený ešte ako celok, píše server Business Insider. Nakoniec musí zákon ešte odobriť Senát.

Len veľké obchody

Zmeny by sa mali dotknúť len veľkých predajní – minimálne s rozlohou 400 štvorcových metrov. Takéto obchody by do júla museli uzatvoriť zmluvu s charitatívnou organizáciou, alebo môžu jedlo dávať ako krmivo zvieratám či na tvorbu kompostu.

Veľké reťazce zmenu kritizujú, najmä pre to, že sa nedotýka malých predajní. Tvrdia, že plytvanie potravinami v reťazcoch tvorí len 5 percent, napísal Business Insider. „Už teraz sú hlavnými darcami jedla, 4 500 obchodov uzavrelo dohodu s charitatívnymi skupinami,“ uviedla podľa Guardianu organizácia združujúca veľké supermarkety.

Podľa odhadov až 67 percent potravín vyhodia vo Francúzsku konzumenti, 15 percent reštaurácie a 11 percent obchody.

Francúzsko sa viacerými opatreniami snaží do roku 2025 znížiť potravinový odpad na polovicu. Krajina takto podľa L’Express ročne do koša vyhodí 12 – 20 miliárd eur. Bežný Francúz podľa oficiálnych odhadov vyhodí od 20 do 30 kilogramov jedla ročne, z toho 7 kilogramov je ešte v obale.

Nápad si pochvaľujú najmä ekologické organizácie a charita. Priali by si, aby to tak bolo aj v iných krajinách. Aktivisti vo Francúzsku sa už roky snažia upozorniť na plytvanie potravinami. Napríklad členovia skupiny Gars’pilleurs z Lyonu si po nociach nasadzujú záhradné rukavice, aby z košov pri supermarketoch vytiahli jedlo a ráno ho prerozdeľovali na uliciach, napísal Guardian.

Francúzske médiá v posledných rokoch poukazovali na to, ako chudobné rodiny, nezamestnaní či ľudia bez domova často v noci potajomky prehľadávajú smetiaky supermarketov s jedlom po minimálnej dobe trvanlivosti. Niektoré obchody však polievali vyhodené jedlo bieliacimi prostriedkami, ďalšie ho zámerne nechávali v zamknutých skladoch. „Je škandalózne vidieť, ako sa do košov pri supermarketoch lejú bieliace prostriedky na potraviny,“ uviedol podľa magazínu L’Express Guillaume Garot, exminister pre potravinový priemysel, ktorý zákon navrhol.

Ľudia, ktorí vyberajú odpadky, navyše čelili hrozbe, že ich chytí polícia a obviní z krádeže. V roku 2011 59-ročný otec šiestich detí, ktorý pracoval v supermarkete v Marseille, takmer prišiel o prácu po tom, čo jeho kolega zavolal bezpečnostnú službu, keď ho videl, ako z koša vybral šesť melónov a dva hlávkové šaláty, napísal Guardian.

U nás sa daruje ťažšie

Aj obchody u nás môžu darovať potraviny na charitu. Vlani obchody, ktoré sú v Slovenskej aliancii moderného obchodu – Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco, darovali potraviny za vyše 900-tisíc eur, oproti roku 2013 sa hodnota zdvojnásobila.

„Najčastejšie darovanými potravinami boli položky bežnej dennej spotreby, ako sú múka, cestoviny, cukor, strukoviny, ryža alebo olej,“ uvádza aliancia.

Darovať by sa dalo aj viac, keby tomu zákon nebránil, tvrdí. Dnes môžu darovať len potraviny, ktorým neuplynula minimálna trvanlivosť.

Minimálna trvanlivosť je údaj, ktorý sa uvádza na trvanlivých potravinách – napríklad na múke, konzervách či cestovinách, a hovorí o tom, dokedy si potravina udrží svoje najoptimálnejšie vlastnosti. Napríklad chuť alebo konzistenciu. Aj po uplynutí tohto dátumu však nie je pokazená a môže sa jesť. Nejde totiž o dátum spotreby, ktorý je na mlieku či jogurtoch.

Dnes zákon hovorí, že ak je potravina po dátume minimálnej trvanlivosti, musí ju obchod zlikvidovať na vlastné náklady. „Pritom tieto potraviny sú absolútne bezpečné a vhodné na konzumáciu a v celom rade členských krajín EÚ sa bežne predávajú, či darujú, aby sa predišlo ich likvidácii bez úžitku,“ tvrdí aliancia. Za ich predaj hrozí u nás vysoká pokuta.

Únia vlani navrhovala, aby sa dátum minimálnej trvanlivosti u niektorých potravín zrušil úplne, napríklad pri káve, čaji a cestovinách. V Česku, vo Fínsku, Francúzsku a v Holandsku sa takéto potraviny môžu ďalej predávať. Ak by sa označenie zrušilo, mohlo by sa v Únii ušetriť až 15 miliónov ton potravín a každá domácnosť by ušetrila asi 500 eur.

Na Slovensku sa o tejto zmene neuvažuje a podľa Sme nechcú zjemniť podmienky ani vtedy, ak by potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti mali putovať na charitu či potravinovú pomoc.

Od začiatku roka sa však darovanie potravín u nás aspoň trochu zjednodušilo. Cena potravín, ktoré obchod daroval Potravinovej banke, sa už dá uznať ako daňový výdavok. Pred novelou musel obchod preukázať, že potravinám znižoval pred uplynutím dátumu spotreby cenu.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Odborníci namiesto „našich ľudí“? U ministra Doležala napĺňajú program vlády po svojom
  • Testovanie: Zamestnávatelia môžu kontrolovať výsledky, Mikas vydal vyhlášku
  • Ekonomika EÚ: V 3. štvrťroku sa čiastočne zotavila z prepadu, HDP oproti 2. štvrťroku stúpol o 12,1 %, v eurozóne o 12,7 %
  • Financie: Kto má do čoho rozumne investovať, nech si na to pokojne požičia, kým sú úroky nízke, tvrdí jeden z najvýznamnešjích slovenských ekonómov Ľuboš Pástor
  • Banky: Zisk za prvé tri štvrťroky klesol medziročne o vyše tretiny
  • Železnice: ZSSK opäť zastaví komerčné vlaky InterCity
  • EÚ: Komisia poslala Slovensku ďalší list pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy
  • Firemné dlhopisy: Spolumajiteľ Arcy Krištofovič stopol predaj dlhopisov, Penta, J&T a HB Reavis pokračujú
  • USA: Technologické giganty v koronakríze prosperujú, veľkej päťke rástli tržby
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Európske vlády musia podľa predstaviteľov ECB pri boji s koronavírusom obmedzovať len vybrané ekonomické aktivity. Vyzývajú ich tiež, aby pokračovali vo výdavkoch na podporu podnikov a domácností.

Štáty v Európe zavádzajú nové reštriktívne opatrenia v reakcii na vzostup počtu nových prípadov nákazy koronavírusom.

„Musíme sa snažiť poraziť tento vírus bez úplného zatvorenia ekonomiky, pretože dosahy sú z hľadiska straty hospodárskej aktivity veľmi silné,“ uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v eurozóne. Zdôraznila však, že menovú politiku musí dopĺňať rozsiahla vládna podpora ekonomiky.

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch dnes potvrdil, že banka je na decembrovom zasadnutí pripravená poskytnúť ekonomike ďalšiu pomoc. Dodal však, že najdôležitejším nástrojom na podporu reálnej ekonomiky zostáva rozpočtová politika, a upozornil, že nie je úlohou ECB zabezpečovať financie jednotlivým podnikom.

Viceprezident de Guindos dnes varoval aj pred príliš rýchlym ukončovaním rozpočtových opatrení na podporu ekonomiky.

„Je veľmi dôležité, aby sa rozpočtové stimuly odstraňovali postupne v súlade s oživovaním ekonomiky,“ uviedol de Guindos. „Nechceme, aby nastalo rýchle obmedzovanie stimulov, pretože by to mohlo spôsobiť ešte intenzívnejší (hospodársky) pokles,“  dodal. (čtk, reuters)

Odborári z KOZ sa poďakovali prezidentke Čaputovej za výzvu vláde, aby upustila od zákazu vychádzania za neúčasť na testovaní. Konfederácia odborových zväzov vyzývala zamestnávateľov, aby za to pracovníkov netrestali. (tasr)

Testovať priamo vo firme budú aj v strojárňach Thyssenkrupp rothe erde v Považskej Bystrici. Firma má 900 zamestnancov, testovať však môžu celkovo 4000 ľudí – rodiny, zamestnancov ďalších firiem a strednej školy strojárskej. (tasr)

Veľké firmy zapojené do testovania môžu testovať okrem zamestnancov aj ich rodiny. „Tieto firmy majú pridelené presné počty testov a certifikátov podľa toho, koľko indikovali, že majú kapacitu otestovať,“ informuje ministerstvo obrany. (tasr)

Európska komisia upozorňuje na porušenie legislatívy pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy. Ak štát včas nezareaguje, hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Komisia poslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko.

Ministerstvo hospodárstva na prelome septembra a októbra odkázalo, že pracuje na úprave zákona, nebolo však jasné, ako presne ho chce zmeniť.

Súčasná úprava pomáha cestovným kanceláriám, ktoré zaplatili časť výdavkov, ale museli zrušiť zájazdy. Klienti tak namiesto peňazí dostávali poukazy na dovolenku v inom čase alebo by im peniaze vrátili až v druhej polovici budúceho roka. Podľa Európskej komisie však európska legislatíva dáva zákazníkom právo dostať peniaze včas.

V júli komisia začala konanie voči desiatim členským štátom. Chorvátsko, Litva a Slovensko však neupravili svoje právne predpisy, a preto eurokomisia pokračuje v ďalšej fáze právneho konania. Ak uvedené krajiny do dvoch mesiacov nezareagujú na odôvodnené stanoviská, EK ich môže zažalovať.

Ďalšie upozornenia EK

  • V oblasti životného prostredia a rybolovu EK vyzvala Slovensko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o priemyselných emisiách, ktorá ustanovuje pravidlá o predchádzaní alebo znižovaní uhlíkových emisií do ovzdušia, vody a pôdy.
  • V oblasti energetiky eurokomisia zaslala Rumunsku, Slovensku a Slovinsku formálnu výzvu – a odôvodnené stanovisko Švédsku – a žiada o úplné zavedenie revidovanej smernice EÚ v oblasti radiačnej ochrany do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Všetky členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do februára 2018, podľa EK to však štyri uvedené krajiny neurobili úplne. (tasr, e)

Firma Marriott International dostala v Británii pokutu 18,4 milióna libier za rozsiahly únik dát, ktorý mohol zasiahnuť 339 miliónov hotelových hostí. Prípad sa týka kybernetického útoku na rezervačný systém reťazca Starwood Hotels.

Útok sa začal v roku 2014, odhalený bol o štyri roky neskôr. Hekeri mali prístup k množstvu údajov o hosťoch vrátane mien, mailových adries, čísel cestovných pasov či telefónnych čísel.

Spoločnosť Marriott prevzala reťazec Starwood Hotels v roku 2016. Britský úrad komisára pre informácie uviedol, že firma neurobila potrebné kroky na zabezpečenie osobných údajov klientov pred útokom. (čtk, bbc)

ZSSK od utorka 3. novembra dočasne zastaví prevádzku vlakov InterCity. Dôvodom je pokles počtu cestujúcich počas opatrení proti koronavírusu. Štátne železnice teraz prevádzkujú dva páry IC vlakov.

Vlaky InterCity ZSSK zastavila aj počas jarnej vlny koronakrízy, následne postupne obnovila dva páry z pôvodných štyroch.

Zoznam aktuálne rušených vlakov IC

  • IC 44 (Košice 07:11 – Bratislava-Nové Mesto 12:08 – Wien Hbf 13:21),
  • IC 45 (Wien Hbf 14:42 – Bratislava-Nové Mesto 15:52 – Košice 20:42),
  • IC 523 (Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48),
  • IC 524 (Košice 17:12 – Bratislava hl. st. 22:00).

Zároveň ZSSK od stredy skráti jeden pár expresných vlakov zo Žiliny do Prahy, ktorý bude premávať len medzi Žilinou a Čadcou.

Vlaky do Česka, ktoré ZSSK prevádzkuje spolu s ČD, už železnice redukovali v niekoľkých vlnách, do Bratislavy napríklad nepremáva railjet z Prahy, na Slovensko nejazdí väčšina expresov z Prahy do Púchova, znížil sa aj počet diaľkových vlakov cez Čadcu.

Holandsko v tomto desaťročí pravdepodobne nesplní vlastné ciele redukcie emisií skleníkových plynov, oznámila poradenská spoločnosť vlády PBL. Podľa nej sa emisie do roku 2030 znížia o 34 % oproti roku 1990, vláda ohlásila 49 %.

„Tempo obmedzovania emisií sa musí v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť, aby bol dosiahnutý cieľ,“ uviedli výskumníci PBL.

Holandsko nesplní ani klimatické ciele EÚ, ktorá chce znížiť emisie do konca dekády o 40 %. Eurokomisia navyše navrhla zredukovať ich až o 55 % v porovnaní s referenčným rokom 1990.

Kontext:

Holandsko je jedným z najväčších znečisťovateľov v EÚ, vlani vypustilo o 17 % menej emisií oproti roku 1990. V krajine sa nachádzajú veľké priemyselné podniky a prístavy.

V roku 2018 bolo Holandsko na piatom mieste v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov na osobu v EÚ. (čtk, reuters)

Čo čakať od testovania v Bratislave? Volkswagen ukázal prvé čísla, pozitívnych bolo 1,1 % (+ video)

Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto - Volkswagen Slovakia
Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto – Volkswagen Slovakia

Za osem hodín otestovali vo Volkswagene vyše 4000 zamestnancov. Pozitívnych bolo takmer 1,1 % prípadov, teda okolo 50 ľudí. Pri 11 odberných miestach je rýchlosť testovania viac ako 45 ľudí za hodinu. Závod má 12-tisíc zamestnancov.

Certifikát o testovaní môže kontrolovať policajt, zamestnávateľ alebo obchodník. Mikas vydal vyhlášku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Stále nevieme, kto má právo kontrolovať certifikáty, ktoré dostanú občania po celoplošnom testovaní. Denník N sa snaží získať odpovede, no zatiaľ sa na nich nevedia zhodnúť právnici ani verejnosť a na oficiálne stanovisko štátnych orgánov sa naďalej čaká.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať