Stop vyhadzovaniu jedla, supermarkety vo Francúzsku ho budú musieť dať charite

Každý rok skončí v odpadkových košoch tretina jedla, ktorá sa vyprodukuje. U nás je to 900-tisíc ton potravín, ktoré ľudia či obchody vyhodia. V Únii celkovo 89 miliónov ton, celosvetovo 1,3 miliardy ton, vyplýva z údajov OSN.

Francúzi teraz prišli s možným riešením, ako zamedziť plytvaniu jedlom. Veľké obchody ho podľa nového zákona nebudú môcť vyhadzovať, ale sú povinné ho darovať na charitu alebo ako krmivo pre zvieratá. Nedodržiavanie zákona budú trestať  pokutami do výšky 450 eur, hoci pôvodne mali byť tresty ešte vyššie – až do 75-tisíc eur a v krajných prípadoch dva roky väzenia.

Zákon schválili poslanci, ale keďže je súčasťou väčšieho balíka zákonov o energetike a životnom prostredí, musí byť schválený ešte ako celok, píše server Business Insider. Nakoniec musí zákon ešte odobriť Senát.

Len veľké obchody

Zmeny by sa mali dotknúť len veľkých predajní – minimálne s rozlohou 400 štvorcových metrov. Takéto obchody by do júla museli uzatvoriť zmluvu s charitatívnou organizáciou, alebo môžu jedlo dávať ako krmivo zvieratám či na tvorbu kompostu.

Veľké reťazce zmenu kritizujú, najmä pre to, že sa nedotýka malých predajní. Tvrdia, že plytvanie potravinami v reťazcoch tvorí len 5 percent, napísal Business Insider. „Už teraz sú hlavnými darcami jedla, 4 500 obchodov uzavrelo dohodu s charitatívnymi skupinami,“ uviedla podľa Guardianu organizácia združujúca veľké supermarkety.

Podľa odhadov až 67 percent potravín vyhodia vo Francúzsku konzumenti, 15 percent reštaurácie a 11 percent obchody.

Francúzsko sa viacerými opatreniami snaží do roku 2025 znížiť potravinový odpad na polovicu. Krajina takto podľa L’Express ročne do koša vyhodí 12 – 20 miliárd eur. Bežný Francúz podľa oficiálnych odhadov vyhodí od 20 do 30 kilogramov jedla ročne, z toho 7 kilogramov je ešte v obale.

Nápad si pochvaľujú najmä ekologické organizácie a charita. Priali by si, aby to tak bolo aj v iných krajinách. Aktivisti vo Francúzsku sa už roky snažia upozorniť na plytvanie potravinami. Napríklad členovia skupiny Gars’pilleurs z Lyonu si po nociach nasadzujú záhradné rukavice, aby z košov pri supermarketoch vytiahli jedlo a ráno ho prerozdeľovali na uliciach, napísal Guardian.

Francúzske médiá v posledných rokoch poukazovali na to, ako chudobné rodiny, nezamestnaní či ľudia bez domova často v noci potajomky prehľadávajú smetiaky supermarketov s jedlom po minimálnej dobe trvanlivosti. Niektoré obchody však polievali vyhodené jedlo bieliacimi prostriedkami, ďalšie ho zámerne nechávali v zamknutých skladoch. „Je škandalózne vidieť, ako sa do košov pri supermarketoch lejú bieliace prostriedky na potraviny,“ uviedol podľa magazínu L’Express Guillaume Garot, exminister pre potravinový priemysel, ktorý zákon navrhol.

Ľudia, ktorí vyberajú odpadky, navyše čelili hrozbe, že ich chytí polícia a obviní z krádeže. V roku 2011 59-ročný otec šiestich detí, ktorý pracoval v supermarkete v Marseille, takmer prišiel o prácu po tom, čo jeho kolega zavolal bezpečnostnú službu, keď ho videl, ako z koša vybral šesť melónov a dva hlávkové šaláty, napísal Guardian.

U nás sa daruje ťažšie

Aj obchody u nás môžu darovať potraviny na charitu. Vlani obchody, ktoré sú v Slovenskej aliancii moderného obchodu – Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco, darovali potraviny za vyše 900-tisíc eur, oproti roku 2013 sa hodnota zdvojnásobila.

„Najčastejšie darovanými potravinami boli položky bežnej dennej spotreby, ako sú múka, cestoviny, cukor, strukoviny, ryža alebo olej,“ uvádza aliancia.

Darovať by sa dalo aj viac, keby tomu zákon nebránil, tvrdí. Dnes môžu darovať len potraviny, ktorým neuplynula minimálna trvanlivosť.

Minimálna trvanlivosť je údaj, ktorý sa uvádza na trvanlivých potravinách – napríklad na múke, konzervách či cestovinách, a hovorí o tom, dokedy si potravina udrží svoje najoptimálnejšie vlastnosti. Napríklad chuť alebo konzistenciu. Aj po uplynutí tohto dátumu však nie je pokazená a môže sa jesť. Nejde totiž o dátum spotreby, ktorý je na mlieku či jogurtoch.

Dnes zákon hovorí, že ak je potravina po dátume minimálnej trvanlivosti, musí ju obchod zlikvidovať na vlastné náklady. „Pritom tieto potraviny sú absolútne bezpečné a vhodné na konzumáciu a v celom rade členských krajín EÚ sa bežne predávajú, či darujú, aby sa predišlo ich likvidácii bez úžitku,“ tvrdí aliancia. Za ich predaj hrozí u nás vysoká pokuta.

Únia vlani navrhovala, aby sa dátum minimálnej trvanlivosti u niektorých potravín zrušil úplne, napríklad pri káve, čaji a cestovinách. V Česku, vo Fínsku, Francúzsku a v Holandsku sa takéto potraviny môžu ďalej predávať. Ak by sa označenie zrušilo, mohlo by sa v Únii ušetriť až 15 miliónov ton potravín a každá domácnosť by ušetrila asi 500 eur.

Na Slovensku sa o tejto zmene neuvažuje a podľa Sme nechcú zjemniť podmienky ani vtedy, ak by potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti mali putovať na charitu či potravinovú pomoc.

Od začiatku roka sa však darovanie potravín u nás aspoň trochu zjednodušilo. Cena potravín, ktoré obchod daroval Potravinovej banke, sa už dá uznať ako daňový výdavok. Pred novelou musel obchod preukázať, že potravinám znižoval pred uplynutím dátumu spotreby cenu.