Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako sa z vojaka stane podnikateľ s cétečkami a ako vedú stopy do Košíc

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nový prevádzkovateľ počítačových tomografov a MR prístrojov získal zmluvy so štátnou poisťovňou na 14 miliónov eur.

Trenčiansky podnikateľ Miroslav Lepóni je 64-ročný bývalý vojak, výsadkár. Vlastní obchod so spodnou bielizňou, no posledné dva roky zarába najmä v zdravotníctve. Darí sa mu. Na lízing nakúpil viacero CT a MR prístrojov, založil päť firiem a pôsobí v štyroch mestách. Ak sa nič zvláštne nestane, aspoň najbližšie roky mu biznis pôjde veľmi dobre.

Pohľad do trenčianskej čakárne Lepóniho firmy ukazuje solídny prosperujúci biznis. Na počítačový tomograf (CT) a magnetickú rezonanciu (MR) čaká asi desať ľudí, vyšetrenia idú rýchlo, personál pôsobí profesionálne. Od samoplatiteľov firma pýta za vyšetrenie od sto do dvesto eur a poisťovne nedávajú oveľa menej.

Video: Od spodnej bielizne k CT-čkám: Miliónový biznis vedie do Košíc (Autor: Martina Pažitková)

Ako však došlo k tomu, že v Trenčíne sa darí novému prevádzkovateľovi, hoci konkurencia má prístroje priamo v budove fakultnej nemocnice? Kto a ako sa postaral, aby mala Alfamedia stále plno? A kde končia peniaze od poistencov?

Ako v každom podnikaní, aj za Lepóniho úspechom stojí spokojný zákazník. V jeho prípade to je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá jeho firmám najprv prudko dvíhala zmluvné objemy, a napokon s nimi uzavrela dlhodobé zmluvy. Podnikateľ Lepóni hovorí, že si ich zaslúžil tým, že súhlasil so znižovaním cien.

Existuje aj menej idylické vysvetlenie. Podnikateľ Lepóni sa vie dohodnúť s „Košičanmi“, ktorým Smer pred tromi rokmi zveril riadenie štátnej zdravotnej poisťovne.

A tí majú aj po politických otrasoch na konci minulého roka v rukách stále moc vytvárať oveľa výnosnejšie obchody ako napríklad piešťanské CT.

Trh s týmito zariadeniami preskúmal Denník N v spolupráci s Transparency International.

Konateľ firmy Alfamedia Miroslav Lepóni . Foto N - Tomáš Benedikovič
Konateľ firmy Alfamedia Miroslav Lepóni. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšie objednávky

Lepóniho firmy majú CT a MR prístroje v Trenčíne, vo Zvolene, v Prešove aj v Lučenci. Majiteľ či spolumajiteľ firiem vraví, že CT, z ktorých každé stojí okolo pol milióna eur, a MR za 800-tisíc má na lízing. Zatiaľ nemajú výraznejšie zisky a mohlo by sa to obrátiť, keď splatia prístroje – teda do troch rokov.

Všeobecná zdravotná s Lepóniho skupinou firiem uzavrela zmluvy na výkony za takmer 300-tisíc eur mesačne. Keďže však ide o takzvané degresné zmluvy, mali by sa čerpaním ich plnenia znižovať. Všetky majú už štvorročné zmluvy v hodnote 14-miliónov eur. Aké bude ich skutočné čerpanie, zatiaľ nie je jasné.

Kontrakty so štátnou poisťovňou fakticky určujú, kto bude v zdravotníctve úspešný a kto skrachuje, pretože cez ňu prechádzajú dve tretiny verejných peňazí v sektore. Pri CT a MR prístrojoch je dôležité, aké ceny si firmy s poisťovňou dohodnú, ale najmä aké objemy im sľúbi zaplatiť.

Mnohé náklady, napríklad lízing samotných strojov, prenájom či platy personálu, sú prakticky rovnaké bez ohľadu na to, koľko robí podnik vyšetrení. Pre úspech je tak kľúčové mať aspoň priemerné ceny za jednotlivé výkony, ale najmä možnosť robiť každý mesiac čo najviac vyšetrení.

V Trenčíne môžu ísť pacienti na magnetickú rezonanciu do zariadenia, ktoré vlastní firma Futurum, alebo do Alfamedie. Futurum funguje už osem rokov. V roku 2013 si od nich štátna poisťovňa objednala výkony za 75-tisíc eur, minulý rok im klesol mesačný strop na 68-tisíc eur.

Lepóniho Alfamedia začala v Trenčíne vlani a Všeobecná si od nej objednala výkony za 37-tisíc eur mesačne. Teraz už môžu vďaka dodatkom fakturovať až do 90-tisíc eur.

Sídlo firiem Alfamedia, Alfamedis, Alfazvolen a Car Leftex na predmestí Trenčína. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sídlo firiem Alfamedia, Alfamedis, Alfazvolen a Car Leftex na predmestí Trenčína. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dlhšia zmluva

Tento prudký rast možných tržieb Alfamedie a aj ostatných Lepóniho firiem teraz navyše zakonzervovala dlhodobá zmluva. Podnikateľ Lepóni na štvorročnej zmluve so VšZP nevidí nič zvláštne, hoci štátna poisťovňa dáva poskytovateľom štandardne len ročné zmluvy.

Tvrdí, že kontrakt vznikol štandardne – poslal ponuku do trenčianskej pobočky poisťovne. „Súhlasili sme s rapídnym znížením hodnoty bodu, čím sme sa pripravili o značný balík peňazí,“ vysvetľuje.

Rovnako argumentuje aj Všeobecná zdravotná. Hovorí, že každý môže dostať zmluvu na štyri roky, ale musí súhlasiť so znížením cien výkonov CT a MR. Kto nesúhlasí, dostane kratšiu zmluvu.

„VšZP má transparentne nastavené ceny, objemy i dĺžku zmlúv. To znamená, že pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti platia rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, kto je s kým príbuzný a ako sa volá,“ bráni sa poisťovňa.

Realita je komplikovanejšia. Alfamedia v štvorročnej zmluve naozaj prisľúbila 4-percentný pokles cien, no až od roku 2017. To pri neustálom páde cien na trhu a starnúcich technológiách možno interpretovať aj tak, že sa Alfamedii podarilo udržať priaznivé ceny na najmenej štyri roky.

Pochybovať o tom, že zmluva Alfamedie so štátom je štandardná, možno aj pre iné dôležité detaily. Ak by Všeobecná zdravotná chcela vypovedať zmluvu s firmami skupiny Alfa napríklad pre to, že by nespĺňali parametre kvality, výpovedná lehota je dva roky.

Štandard takej výpovede u iných je pritom len dva mesiace. Tak sa píše v dodatkoch, ktoré s Lepónim dohodol štát.

A napokon, neštandardný je aj podpis pod dodatkami. Kým v iných prípadoch túto agendu berie na seba šéf trenčianskej pobočky poisťovne, rozhodujúce kontrakty s Alfamediou podpísal 10. februára tohto roku osobne riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai.

Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Foto - TASR
Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Foto – TASR

Smer Košice

Kto neverí, že za úspechom podnikateľa Lepóniho sú len štandardné postupy, môže sledovať, s kým on a jeho spoločníci z biznisu podnikali a podnikajú.

Lepóni nie je jediným človekom zo skupiny Alfa, no všetky firmy vlastní väčšinovo alebo úplne. Ani mená jeho menšinových spoločníkov nevysvetľujú, odkiaľ sa berie toľko dôvery štátnej poisťovne v Lepóniho firmy.

Ak sa však pozrieme na ľudí, s ktorými Lepóniho spoločníci podnikajú, sú stopy ku košickému vedeniu viditeľnejšie. Na niektoré prepojenia už upozornil aj .týždeň.

Hovoríme o Anne Sučkovej, Jánovi Lazúrovi a Štefanovi Cuľbovi.

Sučková, rodená Foraiová, z obce pri Košiciach, Družstevná pri Hornáde, má 77 rokov a je blízka príbuzná riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia, ktorý tiež býval v rovnakej obci.

Ján Lazúr je košický lekár. Jeho brat Pavol je v súčasnosti šéf dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Keď bol ministrom zdravotníctva Košičan Richard Raši, vedúceho služobného úradu mu robil Pavol Lazúr.

Štefan Cuľba je zubár, s Foraiovou príbuznou Sučkovou sa stretli vo firme Welix, ktorej spoločníkom je aj Dušan Mach. Macha poznajú Košičania ako neoficiálneho šéfa Smeru v regióne, je to sused Pavla Pašku a jeho celoživotný obchodný partner. Inak povedané, ak sa v bratislavskej debate spomenie Paškova skupina v Smere, Košičania vedia, že Dušan Mach má v nej minimálne taký vplyv ako bývalý predseda parlamentu.

Priame prepojenie zubára Cuľbu na firmy skupiny Alfa nevidno, no pre obraz stačil aj jednoduchý test. Keď sme zavolali do Alfa firiem v Trenčíne, vo Zvolene a v Prešove, ich radoví zamestnanci Cuľbu poznali. Kontakt na neho nemali, odkazovali nás na vyšších manažérov, ale všetci oslovení považovali za normálne, že v ich firmách zháňame Štefana Cuľbu.

CT_WEB

Kamarátov zať

Konateľ firiem skupiny Alfa Miroslav Lepóni odmieta, že by Cuľba riadil jeho firmy. „Ja si zatiaľ riešim všetky veci sám.“ Ako ho pozná? „Iba zbežne.“ Cuľba nám zas potvrdil, že mu Lepóni ukázal CT v Trenčíne. „Je to zať môjho dobrého priateľa, lekára doktora Masaryka,“ vysvetľuje Lepóni.

Trenčianskej poliklinike, v ktorej si prenajímajú priestory, šéfuje Cuľbov svokor. Lepóni tvrdí, že príbuznú šéfa zdravotnej poisťovne Sučkovú ani brata šéfa dozornej rady VšZP Lazúra nepozná.

Cuľba pre N odpovedal, že Foraia „registruje“. So Sučkovou podniká viac ako osem rokov, ale nie v oblasti CT. Tvrdí, že firmy skupiny Alfa nepozná a nemá s nimi obchodný vzťah.

Denník N požiadal Foraia o stretnutie. Odmietol. Rodinné vzťahy Forai ani Lazúr nepopierajú.

„Anna Sučková pracovala celý život v laboratóriách, a tak sa zdá byť prirodzené, že keď po roku 1989 mohli občania začať na Slovensku podnikať, využila túto možnosť a začala podnikať v oblasti, ktorej sa profesionálne venovala celý život,“ odpovedá Forai na otázku, či sa necíti v konflikte záujmov, keďže je príbuzný Sučkovej, ktorej firma má od poisťovne zákazky.

Lepóni hovorí, že s Foraiom ani so šéfom dozornej rady VšZP sa nepozná a nikdy sa s nimi nestretol. Všeobecná odmieta, že by pri prehodnocovaní objemov hrali príbuzenské vzťahy rolu. „Prevádzkovateľmi CT a MR sa môžu stať aj redaktori Denníka N,“ odpovedá poisťovňa.

Teraz prehodnocuje všetky objednávky u všetkých firiem. „Uvažujeme o úplnom zrušení zmluvných objemov u poskytovateľov CT a MR vyšetrení.“ Zatiaľ to však takto nefunguje.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 h., ministerstvo posunulo termín z 12.00 h.
  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené má štát odpustiť odvody za apríl
  • Zásobovanie: SPPK žiada predstaviteľov vlády, aby ešte dnes umožnili plynulý prechod kamiónov s potravinami
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Otázky a odpovede: Ako požiada zamestnávateľ a SZČO štát o príspevok
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Vláda ukázala nové opatrenia: zatvorené firmy nemusia za apríl platiť odvody, o peniaze môžu žiadať aj veľké firmy

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Štát spustí pomoc pre zamestnávateľov – podniky aj SZČO so zamestnancami – začiatkom budúceho týždňa. O príspevky na mzdy môžu žiadať bez ohľadu na počet zamestnancov, doterajší limit sa zruší.

Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister dopravy Andrej Doležal vymenoval nového riaditeľa ŽSR Miloslava Havrilu, ktorý je dlhoročným zamestnancom a manažérom podniku. Od októbra 2019 bol námestníkom pre prevádzku. Doterajšieho šéfa Igora Poláka odvolala správna rada ŽSR.

Zdieľať

Nemecký HDP klesne v 2. štvrťroku medzikvartálne o rekordných 9,8 %, odhadujú popredné hospodárske inštitúty. Išlo by o najhlbší prepad od začiatku zverejňovania dát v roku 1970 a dvojnásobný oproti roku 2009, keď udrela finančná kríza.

Inštitúty očakávajú, že v 1. kvartáli nemecká ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesne o 1,9 %, píše Reuters.

V ďalšom období sa prepad výraznejšie prehĺbi v dôsledku ďalekosiahleho utlmenia hospodárskych aktivít. Za celý rok môže ekonomika klesnúť o 4,2 %.

Pandémia zanechá stopu aj na trhu práce. Na vrchole krízy by sa nezamestnanosť mohla zvýšiť na 5,9 %, bez práce by zostalo 2,4 milióna ľudí. V marci dosiahla bez úpravy o sezónu 5,1 %.

Podľa inštitútov by sa situácia mohla zlepšiť už v druhej polovici tohto roka. Na 3. štvrťrok odhadujú rast o 8,5 %, v 4. kvartáli o 3,1 %. Na budúci rok už počítajú s oživením a rastom HDP o 5,8 percenta.

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“ Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť, aby peniaze z „prvej pomoci“ čo najskôr dotiekli k ľuďom;
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva);
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Zdieľať

Práca z domu je najčastejším opatrením, ktoré volia zamestnávatelia na Slovensku v týchto dňoch. Aktuálne pracuje z domu viac ako 47 percent respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu portálu Platy.sk.

Do prieskumu sa zapojilo 914 respondentov, údaje sa zbierali od 18. do 30. marca 2020.

Najvyšší podiel zamestnancov s home office je v informačných technológiách, marketingu či oblasti financií. Najnižší podiel v gastre, cestovom ruchu, vo výrobe, doprave a špedícii.

Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí oceňuje, prípadne by ocenila možnosť pracovať v súčasnej situácii z domu. Takúto odpoveď uviedlo viac ako 56 percent ľudí.

Takmer 60 percent respondentov uviedlo, že počas práce z domu pracujú rovnako alebo sú dokonca produktívnejší ako na pracovisku. Iba 18 percent respondentov priznáva, že doma majú problém s koncentráciou a takmer sedem percent ľudí uvádza, že prácu z domu považujú za príležitosť, keď môžu pracovať menej.

Zdieľať

Zdravotné poisťovne upozorňujú, že pre výpadok zdrojov z verejného zdravotného poistenia nebudú mať v najbližších týždňoch dostatok financií na úhradu zdravotnej starostlivosti. Informovala o tom riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Asociácia preto vyzýva vládu, aby vzhľadom na balíček určený na pomoc podnikateľom rozhodla aj o bezodkladnom dofinancovaní verejného zdravotného poistenia. (tasr)

Zdieľať

Prievidzský dodávateľ pre automobilky Brose znížil kapacitu výroby o 70 percent, vyžiadala si to pandémia koronavírusu. Firma nevylúčila, že bude žiadať pomoc od štátu.

Spoločnosť pôsobí v Prievidzi od roku 2015, v súčasnosti zamestnáva viac ako 1000 ľudí.

„Brose ide momentálne na maximálne 30 percent kapacity svojej výroby, čo je veľmi málo. Máme 700 ľudí doma a snažíme sa ich platiť a držať. Nebudeme prepúšťať ľudí. To je najdôležitejšie, že majú prácu, oddýchnu si doma, sú s rodinami, ale hektika sa vráti naspäť, keď naši zákazníci začnú s výrobou,“ povedal generálny riaditeľ firmy Axel Mallener.

Firma má podľa neho k dispozícii materiál na výrobu, reagovala veľmi rýchlo a objednala diely. „Máme zásoby, máme čo robiť a expedujeme. Hlavne Ázia, a tiež iné krajiny začínajú robiť, nerobili taký shutdown, aký robí teraz Európa,“ dodal.

Mallener nevylúčil, že firma ako veľký zamestnávateľ bude potrebovať pomoc od štátu.

Spoločnosť v súčasnosti pracuje na tretej fáze rozšírenia svojho závodu. Koronakríza podľa generálneho riaditeľa túto investíciu neohrozila. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať