Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako sa z vojaka stane podnikateľ s cétečkami a ako vedú stopy do Košíc

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nový prevádzkovateľ počítačových tomografov a MR prístrojov získal zmluvy so štátnou poisťovňou na 14 miliónov eur.

Trenčiansky podnikateľ Miroslav Lepóni je 64-ročný bývalý vojak, výsadkár. Vlastní obchod so spodnou bielizňou, no posledné dva roky zarába najmä v zdravotníctve. Darí sa mu. Na lízing nakúpil viacero CT a MR prístrojov, založil päť firiem a pôsobí v štyroch mestách. Ak sa nič zvláštne nestane, aspoň najbližšie roky mu biznis pôjde veľmi dobre.

Pohľad do trenčianskej čakárne Lepóniho firmy ukazuje solídny prosperujúci biznis. Na počítačový tomograf (CT) a magnetickú rezonanciu (MR) čaká asi desať ľudí, vyšetrenia idú rýchlo, personál pôsobí profesionálne. Od samoplatiteľov firma pýta za vyšetrenie od sto do dvesto eur a poisťovne nedávajú oveľa menej.

Video: Od spodnej bielizne k CT-čkám: Miliónový biznis vedie do Košíc (Autor: Martina Pažitková)

Ako však došlo k tomu, že v Trenčíne sa darí novému prevádzkovateľovi, hoci konkurencia má prístroje priamo v budove fakultnej nemocnice? Kto a ako sa postaral, aby mala Alfamedia stále plno? A kde končia peniaze od poistencov?

Ako v každom podnikaní, aj za Lepóniho úspechom stojí spokojný zákazník. V jeho prípade to je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá jeho firmám najprv prudko dvíhala zmluvné objemy, a napokon s nimi uzavrela dlhodobé zmluvy. Podnikateľ Lepóni hovorí, že si ich zaslúžil tým, že súhlasil so znižovaním cien.

Existuje aj menej idylické vysvetlenie. Podnikateľ Lepóni sa vie dohodnúť s „Košičanmi“, ktorým Smer pred tromi rokmi zveril riadenie štátnej zdravotnej poisťovne.

A tí majú aj po politických otrasoch na konci minulého roka v rukách stále moc vytvárať oveľa výnosnejšie obchody ako napríklad piešťanské CT.

Trh s týmito zariadeniami preskúmal Denník N v spolupráci s Transparency International.

Konateľ firmy Alfamedia Miroslav Lepóni . Foto N - Tomáš Benedikovič
Konateľ firmy Alfamedia Miroslav Lepóni. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšie objednávky

Lepóniho firmy majú CT a MR prístroje v Trenčíne, vo Zvolene, v Prešove aj v Lučenci. Majiteľ či spolumajiteľ firiem vraví, že CT, z ktorých každé stojí okolo pol milióna eur, a MR za 800-tisíc má na lízing. Zatiaľ nemajú výraznejšie zisky a mohlo by sa to obrátiť, keď splatia prístroje – teda do troch rokov.

Všeobecná zdravotná s Lepóniho skupinou firiem uzavrela zmluvy na výkony za takmer 300-tisíc eur mesačne. Keďže však ide o takzvané degresné zmluvy, mali by sa čerpaním ich plnenia znižovať. Všetky majú už štvorročné zmluvy v hodnote 14-miliónov eur. Aké bude ich skutočné čerpanie, zatiaľ nie je jasné.

Kontrakty so štátnou poisťovňou fakticky určujú, kto bude v zdravotníctve úspešný a kto skrachuje, pretože cez ňu prechádzajú dve tretiny verejných peňazí v sektore. Pri CT a MR prístrojoch je dôležité, aké ceny si firmy s poisťovňou dohodnú, ale najmä aké objemy im sľúbi zaplatiť.

Mnohé náklady, napríklad lízing samotných strojov, prenájom či platy personálu, sú prakticky rovnaké bez ohľadu na to, koľko robí podnik vyšetrení. Pre úspech je tak kľúčové mať aspoň priemerné ceny za jednotlivé výkony, ale najmä možnosť robiť každý mesiac čo najviac vyšetrení.

V Trenčíne môžu ísť pacienti na magnetickú rezonanciu do zariadenia, ktoré vlastní firma Futurum, alebo do Alfamedie. Futurum funguje už osem rokov. V roku 2013 si od nich štátna poisťovňa objednala výkony za 75-tisíc eur, minulý rok im klesol mesačný strop na 68-tisíc eur.

Lepóniho Alfamedia začala v Trenčíne vlani a Všeobecná si od nej objednala výkony za 37-tisíc eur mesačne. Teraz už môžu vďaka dodatkom fakturovať až do 90-tisíc eur.

Sídlo firiem Alfamedia, Alfamedis, Alfazvolen a Car Leftex na predmestí Trenčína. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sídlo firiem Alfamedia, Alfamedis, Alfazvolen a Car Leftex na predmestí Trenčína. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dlhšia zmluva

Tento prudký rast možných tržieb Alfamedie a aj ostatných Lepóniho firiem teraz navyše zakonzervovala dlhodobá zmluva. Podnikateľ Lepóni na štvorročnej zmluve so VšZP nevidí nič zvláštne, hoci štátna poisťovňa dáva poskytovateľom štandardne len ročné zmluvy.

Tvrdí, že kontrakt vznikol štandardne – poslal ponuku do trenčianskej pobočky poisťovne. „Súhlasili sme s rapídnym znížením hodnoty bodu, čím sme sa pripravili o značný balík peňazí,“ vysvetľuje.

Rovnako argumentuje aj Všeobecná zdravotná. Hovorí, že každý môže dostať zmluvu na štyri roky, ale musí súhlasiť so znížením cien výkonov CT a MR. Kto nesúhlasí, dostane kratšiu zmluvu.

„VšZP má transparentne nastavené ceny, objemy i dĺžku zmlúv. To znamená, že pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti platia rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, kto je s kým príbuzný a ako sa volá,“ bráni sa poisťovňa.

Realita je komplikovanejšia. Alfamedia v štvorročnej zmluve naozaj prisľúbila 4-percentný pokles cien, no až od roku 2017. To pri neustálom páde cien na trhu a starnúcich technológiách možno interpretovať aj tak, že sa Alfamedii podarilo udržať priaznivé ceny na najmenej štyri roky.

Pochybovať o tom, že zmluva Alfamedie so štátom je štandardná, možno aj pre iné dôležité detaily. Ak by Všeobecná zdravotná chcela vypovedať zmluvu s firmami skupiny Alfa napríklad pre to, že by nespĺňali parametre kvality, výpovedná lehota je dva roky.

Štandard takej výpovede u iných je pritom len dva mesiace. Tak sa píše v dodatkoch, ktoré s Lepónim dohodol štát.

A napokon, neštandardný je aj podpis pod dodatkami. Kým v iných prípadoch túto agendu berie na seba šéf trenčianskej pobočky poisťovne, rozhodujúce kontrakty s Alfamediou podpísal 10. februára tohto roku osobne riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai.

Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Foto - TASR
Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Foto – TASR

Smer Košice

Kto neverí, že za úspechom podnikateľa Lepóniho sú len štandardné postupy, môže sledovať, s kým on a jeho spoločníci z biznisu podnikali a podnikajú.

Lepóni nie je jediným človekom zo skupiny Alfa, no všetky firmy vlastní väčšinovo alebo úplne. Ani mená jeho menšinových spoločníkov nevysvetľujú, odkiaľ sa berie toľko dôvery štátnej poisťovne v Lepóniho firmy.

Ak sa však pozrieme na ľudí, s ktorými Lepóniho spoločníci podnikajú, sú stopy ku košickému vedeniu viditeľnejšie. Na niektoré prepojenia už upozornil aj .týždeň.

Hovoríme o Anne Sučkovej, Jánovi Lazúrovi a Štefanovi Cuľbovi.

Sučková, rodená Foraiová, z obce pri Košiciach, Družstevná pri Hornáde, má 77 rokov a je blízka príbuzná riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia, ktorý tiež býval v rovnakej obci.

Ján Lazúr je košický lekár. Jeho brat Pavol je v súčasnosti šéf dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Keď bol ministrom zdravotníctva Košičan Richard Raši, vedúceho služobného úradu mu robil Pavol Lazúr.

Štefan Cuľba je zubár, s Foraiovou príbuznou Sučkovou sa stretli vo firme Welix, ktorej spoločníkom je aj Dušan Mach. Macha poznajú Košičania ako neoficiálneho šéfa Smeru v regióne, je to sused Pavla Pašku a jeho celoživotný obchodný partner. Inak povedané, ak sa v bratislavskej debate spomenie Paškova skupina v Smere, Košičania vedia, že Dušan Mach má v nej minimálne taký vplyv ako bývalý predseda parlamentu.

Priame prepojenie zubára Cuľbu na firmy skupiny Alfa nevidno, no pre obraz stačil aj jednoduchý test. Keď sme zavolali do Alfa firiem v Trenčíne, vo Zvolene a v Prešove, ich radoví zamestnanci Cuľbu poznali. Kontakt na neho nemali, odkazovali nás na vyšších manažérov, ale všetci oslovení považovali za normálne, že v ich firmách zháňame Štefana Cuľbu.

CT_WEB

Kamarátov zať

Konateľ firiem skupiny Alfa Miroslav Lepóni odmieta, že by Cuľba riadil jeho firmy. „Ja si zatiaľ riešim všetky veci sám.“ Ako ho pozná? „Iba zbežne.“ Cuľba nám zas potvrdil, že mu Lepóni ukázal CT v Trenčíne. „Je to zať môjho dobrého priateľa, lekára doktora Masaryka,“ vysvetľuje Lepóni.

Trenčianskej poliklinike, v ktorej si prenajímajú priestory, šéfuje Cuľbov svokor. Lepóni tvrdí, že príbuznú šéfa zdravotnej poisťovne Sučkovú ani brata šéfa dozornej rady VšZP Lazúra nepozná.

Cuľba pre N odpovedal, že Foraia „registruje“. So Sučkovou podniká viac ako osem rokov, ale nie v oblasti CT. Tvrdí, že firmy skupiny Alfa nepozná a nemá s nimi obchodný vzťah.

Denník N požiadal Foraia o stretnutie. Odmietol. Rodinné vzťahy Forai ani Lazúr nepopierajú.

„Anna Sučková pracovala celý život v laboratóriách, a tak sa zdá byť prirodzené, že keď po roku 1989 mohli občania začať na Slovensku podnikať, využila túto možnosť a začala podnikať v oblasti, ktorej sa profesionálne venovala celý život,“ odpovedá Forai na otázku, či sa necíti v konflikte záujmov, keďže je príbuzný Sučkovej, ktorej firma má od poisťovne zákazky.

Lepóni hovorí, že s Foraiom ani so šéfom dozornej rady VšZP sa nepozná a nikdy sa s nimi nestretol. Všeobecná odmieta, že by pri prehodnocovaní objemov hrali príbuzenské vzťahy rolu. „Prevádzkovateľmi CT a MR sa môžu stať aj redaktori Denníka N,“ odpovedá poisťovňa.

Teraz prehodnocuje všetky objednávky u všetkých firiem. „Uvažujeme o úplnom zrušení zmluvných objemov u poskytovateľov CT a MR vyšetrení.“ Zatiaľ to však takto nefunguje.

Dnes na DennikE.sk

  • EÚ: Rozpočtový samit EÚ sa skončil bez dohody
  • Parlament: Predvolebné návrhy Smeru a SNS (13. dôchodok, detské prídavky, diaľničné známky) sa odsúvajú na utorok
  • Turizmus: Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, ide o takmer 15-percentný medziročný nárast
  • Voľby: Zrušili by strany záväzok štátu odkúpiť nekomerčnú časť Národného futbalového štadióna Kmotríka?
  • Ekonomický newsfilter: Najlepší volebný program podľa INESS, PAS a Zastavme korupciu má SaS
Zdieľať

Analytik Haluš: Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov

Martin Haluš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Haluš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov, baterku tak skoro meniť netreba. Slabinami sú však stále nižší dojazd či recyklácia batérie, hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Jeho tím vytvoril kalkulačku, kde si môžete porovnať náklady a emisie mnohých modelov elektrických a bežných áut.

Zdieľať

Cena za kilometer diaľnice pri Žiline rástla aj vlani, rekordná bola už predtým

Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v roku 2017. Foto - TASR
Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno v roku 2017. Foto – TASR

Krátky severozápadný obchvat Žiliny slúži šoférom od konca roku 2017 a jeho cena stále rastie. Naznačujú to posledné dodatky a pokyny na zmenu zverejnené za minulý rok. Cena za úsek by sa podľa nich mohla dostať nad 264 miliónov eur. Rekordná bola už predtým.

Minúta po minúte

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.
Zdieľať

Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.

Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.

Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.

Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.

Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.

Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.

Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)

Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto - TASR/AP
Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)

Zdieľať

V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.

Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.

Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.

Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.

Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)

Zdieľať

Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.

Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.

Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.

Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať